Dejiny hudby sú predmet hudobnej histórie, čiže vývin hudby.
Základné delenia Z hľadiska periodizácie hudobných dejín poznáme dve hľadiská : všeobecno-historické (periodizácia, ktorá vychádza zo všeobecno-dejepisnej periodizácie - pravek, starovek, stredovek, novovek) kultúrno-historické (periodizácia platná v iných druhoch umenia - hudba prírodných národov, antika, románske obdobie, gotické, renesančné, barok, klasicizmus, romantizmus, impresionizmus a hudba 20. storočia)
Delenie 1. Epocha jednohlasnej hudby (sloh rytmicko monomelodicky do roku 1300): Začína v Starovekom Grécku a v stredoveku ju predstavujú trubadúri, minnesängeri a truvéri. Epocha polyfónnej hudby (sloh polymelodicky 800 – 1750): Do roku 1300 sa vyskytoval najmä organálny spev a prvý polyfónny štýl zvaný Ars antiqua, potom do roku 1450 vyspelejší štýl Ars nova, po roku 1450 sa rozvíja imitačná polyfónia (rovnaká téma sa zjavuje následne vo všetkých hlasoch). Toto je obdobie gotickej a renesančnej hudby. Epocha vertikálneho myslenia v hudbe (sloh melodicko-harmonický 1650 – 1900). Epocha rozvratu harmonických a melodických vzťahov v hudbe (sloh sonický, 20. storočie).
Delenie 2. Praveká hudba náhľad|Praveká flauta vytvorená z kosti. Vznik hudby vysvetľuje niekoľko teórií : dar od bohov (božsko-posvätný pôvod v mýtoch mnohých národov, súčasť kultu - komunikačný kanál medzi pozemským a nadpozemským), zo zvukových prejavov zvierat (teória Charlesa Darwina), rytmický tep srdca, komunikácia a s ňou súvisiace napodobňovanie reči (teóriu rozvinul Herder), vznik pri práci, z citoslovcií (teória Stumpf) a iné. Výskum založený na etnomuzikológii spočíva v komparácii pravekej hudby s hudbou primitívnych národov a etnických skupín, najmä v Afrike a Ázii. Za najstarší prejav hudby sa považuje ľudský hlas a po ňom rytmické nástroje. V pravekej hudbe bol jednotlivec tvorcom aj recipientom. Teórie hovoria, že hudba mala najmä rituálny charakter, priamo súvisiaci so socializáciou a náboženským kultom. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili hrkálky, rohy, bezdierové a dierové píšťaly, flauty a strunové nástroje (harfy, lutny a lýry). Boli vyrábané z rozličných materiálov - kosť, kameň, drevo, koža zvierat. Hudbu praveku dokazujú archeologické nálezy nástrojov, jaskynné maľby, zápisy (egyptské obrázkové písmo, grécka písmová notácia) a písomné správy o hudbe (básne, kroniky, hudobné teórie). Prvotný inštrumentár Medzi najstaršie hudobné nástroje pravdepodobne patria : idiofóny - chrastidlá (kamenné, drevené), škrabky a nástroje vydávajúce pískľavý zvuk, duté časti kmeňov stromov (neskôr štrbinový bubon) a taktiež ľudské telo (dupanie, tlieskanie, údery dlaní o stehná, údery kusmi dreva) aerofóny - flauty z trstiny, zvieracie rohy chordofóny - luk ako predchodca hudobných nástrojov
Vývoj hudobných nástrojov Doba kamenná priniesla prvé prototypy dychových nástrojov - plátkové a hranové (flauta, hoboj, klarinet). Vznikli prvé kostenné píšťaly, flauty so štrbinami a duté kosti. Z bicích nástrojov sa v neolite objavujú hlinené bubny a chrastidlá. Z paleolitu pochádza jaskynná maľba luku ako hudobného nástroja. Doba bronzová vytvorila základné prototypy trúbky, lesného rohu a pozauna. Doba železná vytvorila základné prototypy pre vznik brnkacích hudobných nástrojov (harfa, lýra, lutna).
vzdušne nástroje z hľadiska hudobného : od jednotónových, k viactónovým až k polyfonickým (ne-burdónovým a burdónovým) z hľadiska druhové : z kosti, trstiny, dreva (flauty); rohoviny (rohy); kovu (trúbky) bicie hudobné nástroje nemelodické : chrastidlá a škrabky , litofóny (visiace kamenné tabule), membránofóny (blanozvučné - malý bubon ako tamburína, veľký bubon vajcovitého tvaru, kotol pohárovitého typu a dvojkotly) a klavír melodické : xylofóny strunové nástroje od jednostrunných (luk) k viacstrunným (lýra)
Staroveká hudba Staroveká hudba bola dlho považovaná len za jednohlasnú, ale súčasné archeologické nálezy, napríklad obrazy na starovekých vázach a stenách a staroveká literatúra naznačujú, že harmónia (v hudobnom zmysle slova) existovala. Jedna z píšťal pravdepodobne udávala základný tón, zatiaľ čo druhá hrala melodické pasáže.
India náhľad|Sama véda napísaná na palmovom liste. Indickú klasickú hudbu môžeme nájsť v zápiskoch hinduistickej tradície – vo Védach. Sama véda, jedna zo štyroch vied opisuje podrobne hudbu. Indická hudba bola silne nábožensko-filozofická a z kompozičného hľadiska matematicky vypočítaná. Striedajú sa tu napríklad párne a nepárne takty. V indickom presvedčeńi každý tón zodpovedá určitému "ladeniu planéty, časti sveta a časti človeka". Rovnaký princíp funguje v makrokozme, aj v mikrokozme. Najdôležitejší rozdiel medzi európskym hudobným myslením a východným spočíva v rozšírení o štvrťtóny. Indické melódie vychádzajú v chrámoch a mala odvracať moc zla. Muzikanti sa delili na dve skupiny, a to "gala" (reprodukovali smútočné náreky) a "nar" (oslavovali kráľov a bohov). Údaje o profesionálnych hudobníkoch sa zachovali cca. 3000 pred Kr. V tomto období sa hralo na rytmické nástroje (hrkálky, rapkáče, plačky a bubny), strunové (lutna, harfa) a dychové (flauty, dvojité šalmaje). Vysoké nároky na hudobníkov vyžadovali aj odborné vzdelanie a preto vznikali chrámové školy. KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 3
Egypt náhľad|Ilustrácia harfy zo starovekého Egypta, ktorá sa hrala na pleci. O hudbe starovekého Egypta sa dozvedáme z faraónových písomností, ikonografických materiálov, nálezov hudobných nástrojov v hrobkách a správ grécko-rímskych autorov. Podľa egyptskej mytológie vznikla hudba z hymnu Amarna na boha Hesu. Jednotlivé tóny zobrazovala tzv. cheironómia. Hudba bola súčasťou aj egyptskej drámy Osiris passion. Hudba mala taktiež spirituálny charakter. Podľa muzikológov sa práve v Egypte po zrušení štátneho boha Amona (počas vlády Achnatona okolo roku 1361 pred Kr.) rodia prvé motívy, vyjadrujúce zúfalstvo a nepokoj. V Egypte sa vyskytovali podobné hudobné nástroje ako v Mezopotámii. KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s.6-7
Palestína Židovskú hudobnú kultúru poznáme z kníh Starého Zákona. Je spätá s Mezopotániu a Egyptom. Židovská hudba kládla dôraz najmä na vokálne formy (vznik psalmódie-žalmu a hymnodie), ktoré mali neskôr vplyv na hudbu kresťanskú. Významný rozvoj hudby nastal za kráľa Davida. Z nástrojov typických pre Palestínu sú známen : kinor, šofar, ugab. KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 8
Grécko
náhľad|Seikilová pieseň je najstaršia pieseň v Európe, kde je zachovaný aj notový zápis aj text. Dejiny gréckej hudby (zachovanej v písomnostiach) siahajú až do starovekého Grécka. Bola podstatnou časťou gréckeho divadla. V starovekom grécku vystupovali pre pobavenie, oslavu a duchovné motívy zmiešané spevácke zbory. Nástroje zahrnovali píšťaly a strunové nástroje – napríklad lýru, a jej špeciálny druh nazývaný kithara.
Hudba bola dôležitou súčasťou vzdelania v starovekom grécku a mladí chlapci sa ju v škole učili od šiestich rokov. Grécka hudobná vzdelanosť vytvorila v hudobnej teórii veľký pokrok. Grécka hudobná teória zahrnovala grécke hudobné módy, ktoré sa neskôr stali základom pre západnú náboženskú hudbu a klasickú hudbu. Neskôr, vplyvy z Rímskej ríše, východnej Európy a Byzantskej ríše zmenili grécku hudbu.
Čína Čínska klasická hudba je tradičné umenie. Má dlhú históriu, trvajúcu viac ako tisíc rokov. náhľad|Šeng je staroveký čínsky aerofón vytvorený z niekoľko bambusových trubíc. Má svoj jedinečný systém notácie, ako aj ladenia nástrojov a výšky tónov, hudobných nástrojov a štýlov či žánrov. Podľa Číňanov veľmi silne pôsobí na ľudskú dušu a harmonizuje city a rozum. Čína mala ucelený vedecky rozpracovaný systém stupnice o dvanástich stupňoch už 1500 rokov pred Kristom a je doložená existencia viac než 70 hudobných nástrojov. Starovekí Číňania sa radi zabávali a mali radi najmä divadlo, tanec a hudbu. Slová ,,hudba" a ,,radosť" majú ten istý znak, čo viedlo konfuciánskeho mysliteľa k výroku, že ,,hudba" je ,,radosť". Číňania v staroveku organizovali festivaly, ktoré pretrvajú dodnes.Čínska hudba sa spomína okolo roku 3000 pred Kr., keď dosiahla svoj prvý kultúrny vrchol. Podľa mytológie vynašiel cisár Chuang-Ti písmo a hudbu. Dochovala sa hudobná teória Konfucia, Kniha piesní a Kniha obradov. Pramene dokazujú výskyt rituálnych spevov, sólové nástrojové formy, rôzne formy hudobného divadla, popisujú hudobnú teóriu a pod. Hudba je prepojená s kozmogonickou teóriou. V Číne existoval dokonca cisársky úrad hudby. Základom čínskej tónovej sústavy bola pentatonika (jednotlivé tóny mali konkrétny význam - ročné obdobie, prírodné živly a pod.). Z čínskych hudobných nástrojov sa nám zachovali dokumenty o zvonkohrách, rozličných druhov bicích nástrojov, ústnych varhn - šen, Panovej flaute, zubcovej flaute, okaríne, citare, cimbale a lutne.KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 15-16
Klasická hudba (vážna hudba) Klasická hudba je široký a nepresný pojem zahrnujúci hudbu vytvorenú alebo zakorenenú v tradičnom umení. Klasická hudba sa opisuje aj ako komplexná, dlhotrvajúca, transcendentná a abstraktná. V mnohých kultúrach klasická tradícia koexistovala s populárnou hudbou, niekedy tisícky rokov a so vzájomným ovplyvňovaním a „požičiavaním“ prvkov.
Francúzsko Francúzska klasická hudba je tradičné umenie. Má dlhú históriu, trvajúcu viac ako tisíc rokov.
Japonsko V Japonsku existovali nespočetné typy klasickej hudby. Dve najstaršie sú shōmyō (budhistické spevy) a gagaku orchestrálna palácová hudba. Obe sa datujú do obdobia Nara a Heian.
India Klasická hudba Indie zahrnuje dve hlavné tradície: južnú karnataka a severnú hindustrani. Indická klasická hudba sa vyvíjala viac ako tisícročie. Jej vývoj prebiehal v niekoľkých etapách a zostáva aj dnes podstatným pre životy Indov dnes ako zdroj náboženskej inšpirácie kultúrneho vyjadrenia a zábavy. Indická klasická hudba je jednohlasná a založená na jednej melodickej linke (raga) a rytmicky organizovaná cez (talas). Hudba karnataka je z veľkej časti devotívna – zasvätená niektorému hinduistickému božstvu. Existuje aj veľa piesní zdôrazňujúcich lásku a sociálne otázky. Hindustrani nebola ovplyvnená len starovekými hinduistickými tradíciami, Védskou filozofiou a pôvodnými obyvateľmi Indie, ale aj perzskými vystúpeniami. Pôvodnú indickú klasickú hudbu môžeme nájsť na starých písomnostiach, časti indickej tradície – Védach.
Perzia Starovekí obyvatelia Iránu prikladali hudbe a poézii veľký význam. Tabuľa zo siedmeho storočia znázorňuje hudobníkov z éry Sassánovcov.
Európa Európska klasická hudba je veľmi široký pojem a týka sa hudby, ktorá bola vytvorená, alebo mala korene v tradícii európskeho umenia, duchovnej a koncertnej hudby. Označuje sa takto najmä hudba, ktorá vznikla približne od roku 476/1000 až do roku 1990. Ústredné normy tejto hudby sa budovali v rokoch 1550 až 1825.
Raná hudba (476 - 1760) Raná hudba je všeobecný pojem používaný na označovanie hudby, ktorá sa tvorila na území Európy po páde Rímskej ríše v roku 476 až do konca baroka v polovici osemnásteho storočia. Hudba v tomto obrovskom časovom rozpätí bola neobyčajne rôznorodá, zahrnovala viaceré kultúrne tradície na rozsiahlom geografickom priestore. Jedným zo zjednocujúcich prvkov v stredoveku bola cirkev a náboženský život, ktorý sa stal ústredným motívom pre rozvoj hudby. Zachovalo sa len veľmi málo nekresťanskej hudby z tejto doby, kvôli potlačovaniu cirkvou a neexistencii hudobného zápisu – notácie. náhľad|Stredoveký hudobník hrá na citare. Delí sa takto: Stredoveká hudba (476 – 1400) Renesančná hudba (1400 – 1600) Baroková hudba (1600 – 1760)
Stredoveká hudba: