Ľudová demokracia alebo ľudovodemokratické zriadenie (v názve štátu spravidla ako … ľudová republika, ale aj … ľudovodemokratická republika; príslušný štát sa označuje aj ako ľudovodemokratický štát) sa najčastejšie chápe ako forma štátu v európskych a niektorých ázijských štátoch (najmä v 40. - 60. rokoch) 20. storočia na prechode od kapitalizmu k socializmu (v užšom zmysle). Napríklad Česko-Slovensko bolo ľudovodemokratickým štátom v tomto zmysle v rokoch 1944 (alebo 1945/1948) až 1960.
Výraz má však (najmä ak sa použije ako súčasť názvu štátu) aj iné významy - podrobnosti pozri nižšie.
Ľudová demokracia/ľudov(odemokratick)á republika ako zriadenie štátu Základný význam Ľudová demokracia je forma štátu (zriadenie), ktorá bola (samotnými štátmi majúcimi túto formu štátu) vnímaná buď ako akási prechodná fáza od kapitalizmu k socializmu (v užšom zmysle) alebo ako prvá etapa socializmu (porovnaj článok spoločensko-ekonomická formácia). V skutočnosti sa však ľudová demokracia (s výnimkou, v niektorých štátoch, prvých pár rokov jej existencie) od politického systému v ZSSR, teda od vtedy vzorového socializmu (v užšom zmysle), líšila len formálne, a to najmä formálnym zachovaním existencie viacerých politických strán, resp. existenciou tzv. národného frontu (ktorý ale často ďalej existoval aj po oficiálnom skončení ľudovej demokracie). Úplne presná definícia ľudovej demokracie bola a je sporná; podľa jednej z marxistických definícií je ľudová demokracia „forma diktatúry proletariátu, ktorá vznikla v priebehu národnej a demokratickej revolúcie vo viacerých východoeurópskych a ázijských krajinách“. Pojem ľudová demokracia je myslený ako opak pojmov buržoázna demokracia (t. j. demokracia v kapitalistickom štáte), socialistická demokracia v užšom zmysle (t. j. demokracia v socialistickom štáte v užšom zmysle) a demokracia rád (t. j. teoretický koncept historicky sčasti realizovaný napr. v republikách rád). Ľudová demokracia v najužšom ponímaní sa vzťahuje len na formu štátu v období bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny v satelitoch Sovietskeho zväzu, v ktorých vládla komunistická strana, t. j. konkrétne jednak v európskych štátoch Česko-Slovensko, NDR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko a jednak v ázijskom štáte Mongolsko. Ľudovými demokraciami boli aj Juhoslávia a Albánsko, hoci krátko po vojne prestali byť satelitmi Sovietskeho zväzu. V širšom ponímaní sa dnes termín ľudová demokracia vzťahuje aj na satelity Sovietskeho zväzu spred druhej svetovej vojny, t. j. na Mongolsko a Tuviansku ľudovú republiku (v r. 1944 včlenená do ZSSR), a na druhú španielsku republiku (1931 - 1939). Okrem toho sa termín ľudová demokracia v širšom ponímaní často vzťahuje aj na ázijské štáty ako Čína, KĽDR, Severný Vietnam a iné, ktoré mali po druhej svetovej vojne podobné zriadenie ako ZSSR, i keď (s výnimkou krátkych období) neboli satelitom Sovietskeho zväzu. Kuba sa niekedy (dodnes) označuje ako ľudová demokracia, hoci sama seba vníma primárne ako socialistický štát. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ľudovú demokraciu vo veľkej väčšine uvedených štátov nahradil socializmus (v užšom zmysle). lidová demokracie. in: ľudová demokracia. in: Pyramída (encyklopedický časopis). S. 2696
Ľudovými demokraciami/ľudov(odemokratick)ými republikami podľa vyššie uvedeného vymedzenia (konkrétne najmä podľa textu ústavy štátu) boli: v Európe: Česko-Slovensko (1944/1945/1948 – 1960) Nemecká demokratická republika (1949 – 1968) Maďarsko (1946/1949 – 1972) Poľsko (1944/1952 - 1976) Bulharsko (1946/1947 - 1971) Rumunsko (1947/1948 - 1965) Juhoslávia (1945 – 1963) Albánsko (1946 - 1976) Španielsko (1931 - 1939) v Ázii napr.: Mongolsko (1924/1940 – 1960) Čína (1949/1952 - 1975, resp. sčasti dodnes) Kórejská ľudovodemokratická republika (1948 – 1972, resp. sčasti dodnes) Severný Vietnam (1945/1959 – 1976) Laos (od 1975 dodnes) Z tu uvedených štátov všetky okrem Česko-Slovenska, NDR a Severného Vietnamu mali nielen ústavnoprávne zakotvené, že sú ľudovými demokraciami, ale mali tiež slová "ľudová republika" (resp. v prípade Kórei "ľudovodemokratická republika") uvedené priamo v dlhom tvare názvu štátu, i keď príslušná zmena názvu štátu niekedy nastala až niekoľko rokov po začiatku ľudovodemokratického zriadenia.
V Česko-Slovensku sa výraz ľudová demokracia dobovo bežne používal už od roku 1944 (SNP)/1945 a potom od roku 1948 aj úplne oficiálne v ústave. Podľa textu novej ústavy z roku 1960 bola ľudová demokracia nahradená socializmom. Treba ale poznamenať, že v rokoch 1945 - 1948 sa výraz ľudová demokracia v Česko-Slovensku často používal v inom než vyššie uvedenom komunistickom význame - v podstate sa ním vtedy často označoval politický systém založený na koaličných vládach a parlamentoch považovaných za národné alebo vlastenecké.Dejiny Slovenska : tézy. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1956, S. 273, 280ŠTEFANSKÝ, M. Studená vojna. Bratislava. 2008. S. 72 RYCHLÍK, J. Československo v období socialismu 1945-1989. Albatros Media. 2020. S. 35 a nasl.
Rozšírený význam Niekedy sa pojem ľudová demokracia/ľudov(odemokratick)á republika používa ako úplné synonymum socializmu po druhej svetovej vojne (minimálne) v Európe a prípadne aj v samotnom ZSSR (pojem socializmus je tu myslený v širšom zmysle, t. j. ľudová demokracia v základnom význame + socializmus v užšom zmysle). Je to často dané tým, že za hlavný definičný znak ľudovej demokracie sa považuje socializmus so zachovaním zdania parlamentnej demokracie, t. j. najmä s formálnym zachovaním viacerých politických strán, resp. národného frontu, čo je charakteristika vlastná prakticky všetkým hlavným socialistickým štátom v 2. polovici 20. storočia. Podľa tohto použitia termínu teda bolo napríklad Česko-Slovensko ľudovodemokratickým štátom od roku 1948 (prípadne 1944/1945) až do roku 1989.Helena Kanyar Becker: "Tschechoslowakei", in: Historisches Lexikon der Schweiz (HLS), Version von 2000 (Artikel aus der HLS-Druckversion, bearbeitet am 07.01.2014). Online: https://hls-dhs-dss.ch/de/articles/003373/2014-01-07/, prístup: 04.08.2026. SCHEIPL, J. et al. Zeitbilder. Wien: ÖBV. 2019. S. 96- 97
Zúžený význam V dejinách Česko-Slovenska sa niekedy pojem ľudová demokracia zužuje len na obdobie rokov 1945 - 1948, t. j. obdobie pred februárovou revolúciou, inak označované aj ako tretia česko-slovenská republika. str. 13BARNOVSKÝ, M. Československo a Poľsko na ceste ku komunistickému monopolu moc. (Pokus o komparáciu). 2006. S. 175 Skutočnosť, že v tomto období mal výraz trochu špecifický význam, bola už spomenutá vyššie.
Všeobecný význam Výraz ľudová demokracia sa niekedy používa úplne všeobecne, t. j. na označenie akejkoľvek demokracie s vysokou priamou účasťou ľudu na rozhodovaní.Maďarskí republikáni. in: Národná stráž 14. 12. 1924 S. 1Krajinský vestník pre Slovensko. Krajinský úrad, č. 12 1936, S. 34 (Citát: "Samospráva bola všade centrálnou vládou utlačovaná a došla k uplatneniu len po absolvovaní bojov národov sveta a možno zrejme pozorovať, že práve západná ľudová demokracia, v prvom rade anglická ústava, v plnej miere uplatňuje zásady samosprávy na najširších základoch.")
Aj výraz ľudová republika sa staršie, t. j. v 19. storočí, používal v rôznych viac-menej všeobecných významoch.SCHNELLER, J. F. B. Weltgeschichte Zur Gründlichen Erkenntniss Der Schicksale und Kräfte Des Menschengeschlechtes, Bd. 4. 1813. S. 133 Louis Antoine Garnier-Pagès. Histoire de la révolution de 1848, zv. 7–8. 1862. S. 86 DWIGHT, T. The Roman Republic of 1849. 1851. S. 285
Ľudov(odemokratick)á republika ako názov štátu náhľad|Štáty s výrazom ľudová republika alebo ľudovodemokratická republika v názve: Výraz ľudová republika (resp. v niektorých prípadoch len alebo alternatívne ľudovodemokratická republika) ako súčasť dlhého tvaru názvu štátu sa vyskytuje v týchto prípadoch: U mnohých štátov s ľudovodemokratickým zriadením - pozri vyššie. U mnohých štátov so socialistickým zriadením v užšom zmysle, konkrétne: Mnohé štáty s ľudovodemokratickým zriadením si slová ľudová republika (ľudovodemokratická republika) v dlhom tvare názvu štátu ponechali aj po skončení ich ľudovej demokracie v základnom význame, t. j. vo väčšine prípadov počas socializmu v užšom zmysle (napr. Maďarská ľudová republika, Poľská ľudová republika atď.) a napríklad v prípade Číny nielen počas socializmu v užšom zmysle, ale aj počas nasledujúceho zmiešaného kapitalisticko-socialistického zriadenia (trvajúceho v Číne dodnes). Príklad: Dlhý tvar názvu Maďarska znel Maďarská ľudová republika nielen v rokoch 1949 - 1972, keď malo (podľa svojho vlastného vnímania) ľudovú demokraciu v základnom význame, ale aj v nasledujúcom období socializmu až do jeho konca v roku 1989. Od 60. rokov do 90. rokov 20. storočia mali mnohé štáty v Afrike (Angola, Etiópia, Konžská ľudová republika a iné) a Ázii (Južný Jemen, Kambodža, Bangladéš) tento názov napriek tomu, že primárne nemali (podľa nich samých) ľudovodemokratické zriadenie, ale rovno socialistické zriadenie (v užšom zmysle), i keď niektoré z týchto štátov označovali svoje zriadenie oboma výrazmi, teda socialistické i ľudovodemokratické. V prípade Bangladéšu bol názov ľudová republika zachovaný aj po faktickom zrušení socializmu v štáte v roku 1975. Niektoré súčasné i historické štáty majú výraz ľudová republika v dlhom tvare názve štátu, hoci s vládou komunistického typu nemajú vôbec nič spoločné. Popri vyššie už spomínanom Bangladéši to je Alžírsko a historické štáty Donecká ľudová republika (2014-2022), Luhanská ľudová republika (2014-2022), Maďarská ľudová republika (1918-1919), Krymská ľudová republika (1917-1918), Kubánska ľudová republika (1918-1920), Ukrajinská ľudová republika (1918-1921), Západoukrajinská ľudová republika (1918-1919) a Bieloruská ľudová republika (1918-1919).
V prípade Česko-Slovenska niektoré texty (v rozpore s textom ústavy a teda neoficiálne) označovali v 50. rokoch 20. storočia štát názvom "Československá ľudovodemokratická republika" (s veľkým Č).NOVOTNÝ, A., ŠIROKÝ, V. X. Sjazd Komunistickej strany Československa. Ústredný výbor KSS, 1954, S. 19Hospodářsko-politický zemĕpis SSSR a ČSR. Praha: Naše vojsko, 1953, S. 98Učebné texty pre základný kurz politického školenia - 3. téma - Ľudovodemokratický štát - štát robotníkov a roľníkov. Bratislava: Oddelenie propagandy a agitácie ÚV KSS, 1955, S. 25
Prvé použitie Výraz ľudová demokracia ako zriadenie komunistického typu bol dobovo prvýkrát použitý na označenie ľavicového Španielska v 30. rokoch 20. storočiaSOULET, J.-F. Les “démocraties populaires“ fondements et caractères. in: Questions de démocratie (sous la direction de P. Cabanel, J-M Février), Toulouse, PUM, 2000, pp. 297-303 Slovenské zvesti Bratislava: Viliam Široký, č. 75 1938, S. 2, bežne sa používal ale až od roku 1944.
Vo všeobecnom význame (demokracia s veľkou priamou účasťou ľudu) sa však výraz ľudová demokracia používal už skôr. Napríklad na Slovensku je v tomto význame doložený od 20. rokov 20. stor.Maďarskí republikáni. in: Národná stráž 14. 12. 1924 S. 1
Výraz ľudová republika sa vyskytuje (v rôznych významoch) najneskôr od začiatku 19. storočia.
Referencie
Kategória:Politika Kategória:Komunizmus