Dinárske pohoria (iné slovenské a miestne názvy pozri nižšie) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova siahajúca približne od Slovinska po Albánsko. Je dlhá asi 700 km. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.
Veľká časť Dinárskych pohorí, presnejšie ich pobrežná časť (t.j. zhruba všetko územie (juho)západne od Záhrebu, Banje Luky, Sarajeva plus územie Čiernej Hory), je vápencové a skrasovatené, preto sa nazýva aj Dinársky kras. (aj tu: )
Názvy Slovenské názvy tejto horskej sústavy sú: Dinárske pohoria, Dinárske pohorieVreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1983. S. 32, Dinárske vrchyDinárske vrchy. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. S. 124Dinárske vrchy. In: Pyramída S. 769, DináreDináre. In: Juhoslávia. In: Pyramída, Dinárska (horská) sústavaChorvátsko. In: , staršie: Dinárske Alpy, staršie: Dinárske hory; najmä v geotektonike: dinaridy (resp. DinaridyVreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1975. S. 4) [v najužšom zmysle].
Chorvátske, srbské a bosnianske názvy sú: Dinarsko gorje (Динарско горје)Dinarsko gorje. In: ZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 100 , Dinarski (gorski) sustavBOGNAR, A. Geomorfološka regionalizacija Hrvatske. In: Acta Geografica Croatica. zv. 34. 2004 , Dinarski planinski sustavSrbija. In: Hrvatski obiteljski leksikon , Dinarske planine, Dinara planina (Динара планина)Dinaric Alps. In: , Dinara (Динара) (Citát: Pod imenom Dinara treba razlikovati tri orografska pojma : Dinarsko gorje , Dinaru planinu i Dinaru vrh.), staršie Dinarski Alpi (Динарски Алпи) [v chorvátčine a čiastočne bosniačtine: Dinarske Alpe], Dinarski luk (Динарски лук), najmä v geotektonike: Dinaridi (Динариди).
Slovinské názvy sú: Dinarsko gorstvo, Dinarsko gorovje, DinaridiZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 6.
Albánske názvy sú: Alpet DinarikeZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 6.
Etymológia Dinárske pohoria dostali pomenovanie podľa pohoria Dinara na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, ktoré je pomenované podľa vrchu Dinara (), ktorý v ňom leží a je najvyšším vrchom Chorvátska.
Zaradenie Dinárske pohoria sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.
Niekedy sa uvádzajú aj ako súčasť tzv. Dinársko-helénskej horskej sústavy, nazývanej aj dinaridy v širšom zmysle (presnejšie: v jednom zo širších významov slova dinaridy) či dinársko-albánsko-helénska vetva európskych alpídhelenidy. In: Encyclopaedia Beliana 5. S. 574.
Niekedy, najmä v minulosti (do 1. polovice 20. storočia), sa Dinárske pohoria považujú za súčasť Álp; tak vzniklo aj označenie Dinárske Alpy (porov. kapitolu Názvy).Dinaric Alps. In: Alpy. In: Slovenský náučný slovník 1. 1932. S. 29-30Alpy. In: Masarykův slovník naučný 1. S. 115
Poloha a najvyšší vrch Hranica Dinárskych pohorí vyzerá takto:Dinárské hory. In: Malá československá encyklopedie II. S. 122Dinárské pohoří. In: Příruční slovník naučný 1. 1962. S. 556dinaridy; Dinárske pohoria. In: Encyclopaedia Beliana 3. S. 389STEVANOVIC, Z. Characterization of transboundary aquifers in Dinaric karst - a base study for sustainable water management at regional and local scale. (?)2012 Dinaric Karst (DIKTAS Project) Karte - Mazedonien Na juhu sú ohraničené Stredozemným morom. Na severozápade sú ohraničené údolím riek Soča a Idrija na taliansko-slovinskej hranici, južným okrajom Ľublanskej kotliny (Ljubljansko barje) a potom tokom Temnice a Krky. Ojedinele sa (z tektonického hľadiska) do Dinárskych pohorí zahŕňajú aj Južné Alpy (resp. Južné Vápencové Alpy), v takom prípade sa ale skôr používa označenie dinaridy (v jednom zo širších významov tohto slova). Na severe sú ohraničené približne tokom Sávy počnúc ústím Krky. Na východe a juhovýchode je hranica sporná: Väčšinou sa uvádza, že hranicou je tok riek Kolubara a Ibar, potom buď línia Peć - Shkodër (t.j. najmä juhovýchodné úpätie Severoalbánskych Álp), alebo Kosovské pole (Kosovo polje; presnejšie: rieka Sitnica) plus tok rieky Drim (Drin) až po jej ústie do mora v severnom Albánsku. Pri tomto vymedzení Dinárskych pohorí je najvyšším vrchom Dinárskych pohorí vrch Maja Jezercë, ktorý sa nachádza v Severoalbánskych Alpách (=Prokletije v širšom zmysle) a je vysoký 2 694 m n. m.. Občas sa však do Dinárskych pohorí nezarátavajú Severoalbánske Alpy (čiže Dinárske pohoria sa končia v Čiernej Hore a nie v severnom Albánsku), potom je najvyšším vrchom Bobotov Kuk s výškou 2 522 m n. m., ktorý sa nachádza v Čiernej Hore. Alternatívne sa naopak do Dinárskych pohorí zaratúvajú aj skoro všetky pohoria Albánska a pohoria na západnom okraji Severného Macedónska; v takom prípade je najvyšším vrchom Korab s výškou 2 751 m n. m. na hranici Albánska a Severného Macedónska. Občas sa ako východná hranica Dinárskych pohorí umiestňuje trochu východnejšie, konkrétne na riekach Morava a Vardar (vrátane väčšiny Albánska); aj v tomto prípade je najvyšším vrchom Korab.
Dinárske pohoria teda zasahujú na územia štátov Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Albánsko. Zaberajú aj malý kúsok Talianska. Pri širšom vymedzení Dinárske pohoria zasahujú aj do Severného Macedónska.
Zo severozápade Dinárske pohoria nadväzujú na Alpy (konkrétne Júlske Alpy). Na severe nadväzujú na Panónsku panvu. Na východe nadväzujú v severnej časti na pohorie Šumadija (na ktoré nadväzuje severný koniec Trácko-macedónskej horskej sústavy a južný koniec Karpát) a v južnej časti (na východ od rieky Ibar a Kosovského poľa) na Trácko-macedónsku horskú sústavu. Na juhu Dinárske pohoria (ak sú definované tak, že sa končia pri Shkodëri) nadväzujú na Metohijskú kotlinu a Albánsko-grécku horskú sústavu (čiže helenidy).
Dinárske pohoria (ak sú definované tak, že sa končia pri Shkodëri) majú dĺžku asi 700 km. Majú približne tvar trojuholníka, ktorý sa rozširuje smerom od Slovinska k Albánsku - šírka je od cca v severnej (resp. západnej) časti, po približne v južnej (resp. východnej) časti pri meste Dubrovník. Nadmorská výška dosahuje v severnej časti svoje maximá zväčša medzi 1200 až , smerom k juhovýchodu sa s rastúcou šírkou horstva zvyšuje až nad . Najvyššie masívy na juhovýchodnom okraji systému majú výrazne alpský charakter.
Členenie náhľad|550px|Geomorfologické členenie Dinárov Juhozápadné pobrežné pásmo alebo Pobrežné Dináre Pohoria severného Jadranu Pohoria Istrie a Krasu (A1) Ostrovy severného Jadranu (A2) Pohoria Dalmácie Pohoria severnej Dalmácie (A3) Pohoria strednej Dalmácie (A4) Pohoria južnej Dalmácie a pobrežnej Hercegoviny (A5) Ostrovy južného Jadranu (A6) Prímorská a stredná Čierna Hora Pohoria pobrežnej Čiernej Hory (A7) Skupina Garač (A8) Skupina Njegoš (A9) Nízke pohoria Hercegoviny Nízke pohoria Hercegoviny (A10) Centrálne pásmo alebo Vysoké Dináre Krasové vysočiny Slovinska a Chorvátska Skupina Trnovo (B1) Skupina Snežnik-Risnjak (B2) Skupina Dolné Kraňsko (B3) Skupina Velika Kapela (B4) Pohoria Liky Velebit (B5) Mala Kapela a centrálna Lika (B6) Plješivica (B7) náhľad|Velebit v severnej Dalmácii náhľad|Prokletije v južnej časti Dinárov Pohoria západnej Bosny a Dinara Masív Dinara (B8) Šator (B9) Skupina Cincar (B10) Skupina Klekovača (B11) Skupina Raduša (B12) náhľad|Maglič a pohoria juhovýchodnej časti náhľad|Dinara v strednej Dalmácii Vysoké hory Hercegoviny Skupina Čvrsnica (B13) Prenj (B14) Skupina Velez (B15) Pásmo Crvanj - Lebrsnik (B16) Pohoria centrálnej Bosny a Hercegoviny Skupina Zelengora (B17) Skupina Maglić (B18) skupina Vranica (B19) Skupina Bjelašnica (B20) Čiernohorské vysočiny a Prokletije Skupina Vojnik, Golija (B21) Skupina Prekornica (B22) Masív Durmitor (B23) Masív Sinjajevina (B24) Morača (B25) Skupina Ljubišnja (B26) Bjelasica (B27) Skupina Komovi (B28) Skupina Visitor (B29) Kučka krajina (B30) Prokletije (B31) Severovýchodné pásmo Pohoria Dolného Kraňska a severozápadného Chorvátska Skupina Kocevski rog (C1) Skupina Gorjanci/Žumberak (C2) náhľad|Bosnianska Jahorina Centrálna a východná Bosna Skupina Vlašić (C3) Centrálna Bosna (C4) Východná Bosna (C5) Masív Jahorina (C6) Pohoria Stari vlah a hory Rašky a Sandžaku Skupina Kovač (C7) Pásmo Zlatar (C8) Stari vlah (9) Pohoria severo-západného Srbska Podrinje-Valjevo (C10) Iné pohoria panónskej a dinárskej oblasti Pohoria panónskej a dinárske predhorie (C11)
Geológia
Geologická stavba Dinárskyh pohorí je pomerne komplikovaná; horstvo vzniklo počas alpsko-himalájskeho vrásnenia, no začiatkom neogénu bolo takmer zrovnané denudáciou. Nasledovalo postupné vyzdvihovanie jednotlivých častí, ktoré výrazne rozčlenila riečna erózia. Takto vznikli hlboké kaňony (Tara, Neretva, Diva Grabovica, Krka, Zrmanja, Piva, Morača), rokliny a údolia a tri úrovne výškovo podobne zarovnaného povrchu.
Prevládajúcim stavebným prvkom vo veľkej časti Dinárskych pohorí je vápenec a dolomit, ktoré umožnili vznik rozsiahlych a početných krasových útvarov (jaskyne, závrty, ponorné rieky). Najrozmanitejšie krasové útvary sa vytvorili v oblasti Velebitu neďaleko Zadaru, kde sú napr. priepaste Jazben pri Gorici (518 m), Puhaljka (318 m) a Mamet (206 m), z jaskýň Postojnska jama, Manita, Jama vodarica a iné. Dinársky kras má rozlohu 55 600 km² a z typických krasových útvarov sú rozšírené najmä rozsiahle polja (Livanjsko polje 405 km², Nevesinjsko polje 189 km², Popovo polje 185 km²).
V centrálnej časti Čiernej Hory vznikli horotvorným procesom mnohé skupiny, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle, vysoko položené vápencové náhorné plošiny (1500) s hlbokými údoliami a strmými stenami. Takáto stavba je príznačná pre Durmitor, Sinjajevinu alebo Moračské hory. V niektorých miestach doprevádzajú vápenec ílovito - slieňovité vrstvy, bridlice alebo pieskovec, čo možno pozorovať napríklad v masívoch Bjelašnica, Igman, Treskavica, Bjelasica a Prokletije. Vnútorné pásmo sústavy je často zložené z iných hornín a tiež dosahuje nižšiu nadmorskú výšku (Vlašič, Vranica, Bitovnja, Kozara).
Podnebie náhľad|Bjelašnica je jednou z najchladnejších lokalít horstva Rozmanitosť podmieňujúcich faktorov spôsobuje výrazné rozdiely klímy jednotlivých oblastí, ktorá závisí na zemepisnej šírke, nadmorskej výške, expozícii svahov a ďalších okolnostiach. Najvyššie horské oblasti majú alpínske podnebie, charakterizované krátkym a sviežim letom a dlhými, na sneh bohatými zimami. Jeseň býva teplejšia než jar, atmosférických zrážok je vzhľadom na blízkosť stredomoria dostatok. Najvyššie horské partie bývajú dlho pod snehom a na jar i v lete sú časté hmly. Takéto podmienky má napríklad horská skupina Bjelašnica nad Sarajevom, kde záporná priemerná teplota býva po dobu šiestich mesiacov a priemerná ročná teplota dosahuje iba 0,7°C. Práve na Bjelašnici bola 17. februára 1946 nameraná najnižšia teplota na území bývalej Juhoslávie, -41,8°C.
Subalpínske podnebie (v horstvách od 1000 m do ) je teplejšie a menšie sú tu aj rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 - 7°C a typickou oblasťou je napr. Durmitor. Horské oblasti s miernym kontinentálnym podnebím, obvykle nie vyššie ako , mávajú dlhé a teplé leto a krátke zimy, často len s malým množstvom snehu. Priemerná ročná teplota tu presahuje 7°C, pričom teplotný priemer v júli dosahuje 18°C, v januári -1°C. Podobné podmienky sú vo všetkých prímorských horských oblastiach, medzi nimi vo Velebite, Bioći, Lovćene či Biokove.
Vodstvo náhľad|Neretva v úzkom kaňone pri Jablanici