Docent (z , teda z particípia od docere„učiť, vyučovať“; skratka doc.) je vedecko-pedagogická alebo umelecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského pedagóga a zároveň označenie nositeľa takejto hodnosti. Hodnosť (alebo činnosť) docenta sa označuje tiež ako docentúra. Na Slovensku je podmienkou jej získania úspešné absolvovanie habilitačného pokračovania v príslušnom odbore, t. j. habilitácia. Titul docenta priznáva rektor.
V Česko-Slovensku až do vyhlásenia zákona č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách 3. júna 1950 platilo rozlišovanie medzi vedecko-pedagogickými hodnosťami súkromný docent (staršie privátny docent) a honorovaný docent, zdedené z rakúsko-uhorskej zákonnej úpravy. Súkromný docent bol vysokoškolský pedagóg, ktorý habilitáciou získal od profesorského zboru príslušnej fakulty právo verejne prednášať na vysokej škole (venia docenti) v odbore, pre ktorý bol habilitovaný, ale s vysokou školou nemal zamestnanecký pomer (tzn. bol externým prednášajúcim). Za svoju prácu na škole mu neprislúchal riadny plat, no dostával kolegiálne taxy od svojich poslucháčov. Hodnosť honorovaného docenta udeľoval profesorský zbor danej fakulty bez habilitácie. Bol zamestnancom fakulty a spravidla viedol špecifické prednášky a praktické cvičenia, ktoré nezabezpečovali profesori fakulty. Zákonom č. 58/1950 Zb. boli obe hodnosti zlúčené a docentúru udeľoval minister školstva.§ 27 zákona č. 58/1950 Sb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách. Sbierka zákonov republiky Československej. Vydaná dňa 3. júna 1950, ročník 1950, čiastka 27, s. 118. (dost. 2019-01-22)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Vysokoškolské tituly Kategória:Profesie