Prof. JUDr. Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica† 5. január 1952, Bratislava) bol slovenský právnik (právny vedec, advokát a sudca), politik: česko-slovenský minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, minister spravodlivosti a univerzitný profesor na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Napriek jeho prepojeniu na stranu Československá národná demokracia a vysokým funkciám, vystupoval najmä ako nestraník a odborník. Býva považovaný za najvýraznejšiu slovenskú právnickú osobnosť prvej polovice 20. storočia.
Spolu s Adolfom Zátureckým výrazne prispel k tvorbe slovenskej právnej a právnickej terminológie a k právnickému životu na Slovensku v období Prvej ČSR. Dlhodobo pôsobil ako hlavný redaktor prestížneho právnického časopisu Právny obzor.
Rodina otec: Štefan Fajnor matka: Emília Anna, rodená Jurenková (*1. november 1850 † 30. december 1930) bratia: Dušan Fajnor, Ivan Fajnor, Štefan Fajnor, Konštantín Fajnor manželka: Teréziá Mária rod. Novomeská (* 29. október 1879 †19. máj 1960)
Životopis Narodil sa do evanjelickej rodiny advokáta a hudobného skladateľa Štefana Fajnora v roku 1875. Mal 8 súrodencov. Ľudovú školu vychodil v rokoch 1881 až 1885 v Senici. Následne študoval na gymnáziu v Hradci Králové, Uherskom Hradišti, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, a nakoniec do roku 1893 na lýceu v Šoproni. Právo vyštudoval v Berlíne a Budapešti, titul doktora práv získal v roku 1900. Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa zblížil najmä s Milanom Hodžom. Od roku 1901 pôsobil ako advokát vo Zvolene. Počas pôsobenia vo Zvolene pracoval aj ako redaktor Zvolenských novín. Bol zakladateľom Meštianskej banky a spoluzakladateľ Zvolenskej ľudovej banky.
Po vzniku ČSR pôsobil krátky čas (19181919) ako zvolenský župan v Banskej Bystrici. Od roku 1919 bol prezidentom Vrchného súdu v Bratislave. V rokoch 19311939 pôsobil ako prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne.
Zastával aj posty ministra. V úradníckej vláde Jana Černého (september 1920september 1921) bol ministrom pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september4. október 1938) zastával post ministra spravodlivosti. V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra spravodlivosti a správcu ministerstva pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V roku 1945 sa stal zástupcom ČSR pri Stálom medzinárodnom rozhodcovskom súde v Haagu.
thumb|Hrob Vladimíra Fajnora a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie|vľavo Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1922 bol menovaný docentom a v roku 1936 univerzitným profesorom.
Významne prispel k položeniu základov česko-slovenského právneho systému. Podieľal sa na rozvoji slovenskej právnickej tlače a terminológie. Bol autorom resp. spoluautorom právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Bol spoluzakladateľom a v rokoch 19201936 aj hlavným redaktorom prestížneho odborného časopisu Právny obzor. Spoluzaložil Právnickú jednotu na Slovensku, ktorej predsedom bol v rokoch 19201936. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej.
Dielo (výber) Právnický terminologický slovník III (Martin, 1921, 1923) Naša unifikácia (Bratislava, 1922) Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1935)
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 74 - evanjelická cirkev v Senici; pokrstený ako Vladimir Martin Fajnor
Kategória:Slovenskí sudcovia Kategória:Česko-slovenskí sudcovia Kategória:Slovenskí advokáti Kategória:Česko-slovenskí ministri pre zjednotenie zákonov a organizácie správy Kategória:Česko-slovenskí ministri spravodlivosti Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry Kategória:Osobnosti zo Senice Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Absolventi Humboldt-Universität zu Berlin Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa Kategória:Slovenskí právni civilisti Kategória:Pochovaní na cintoríne Slávičie údolie