Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; profiluje sa v priebehu postupného vzďaľovania byzantskej cirkvi a latinskej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.
Predchodcami/iniciátormi byzantskej filozofie sú grécki cirkevní otcovia Prokopios z Gazy, Leontios z Byzancie a Ján Damašský.
Byzantská filozofia pestovala predovšetkým platónsko-aristotelovskú tradíciu a na rozdiel od západnej Európy, ktorá odmietala antiku a uprednostňovala askézu, v Byzancii sa popri náboženstve pestovala antická kultúra v plnom rozsahu kontinuálne od staroveku.
Byzantská filozofia sa začína Fótiom a jeho intelektuálnym kruhom, ktorého popredným členom bol aj Konštantín Filozof a vrcholí Michaelom Psellom a Nikeforom Blemmydesom.
Ešte jeden rozkvet zažila v renesančnom Taliansku v predstaviteľoch, ako Bessarion, Georgios Trapezuntios a i. Pozri aj Florentská Akadémia. Mystický prúd byzantskej filozofie reprezentuje najmä Symeón Nový Teológ a Nikolaos Kavasilas.
Predstavitelia Bessarion Ján Filoponos Fotios Konštantín Filozof Maximus Confessor Georgios Gemistos Plethon Michael Psellos
Literatúra Monografie v češtine a slovenčine
Články
Zdroje
Kategória:Filozofia podľa oblasti Kategória:Byzantská ríša