Súčasná slovenská filozofia je časťou súčasnej filozofie rozvíjajuca sa na území Slovenska od polovice 19. stor. dodnes. Je jadrom sebareflexívnej zložky súčasnej slovenskej kultúry.
Súčasná slovenská filozofia nadväzuje na novovekú slovenskú filozofiu pri intenzívnom čerpaní zo súčasnej západnej filozofie, najmä novotomizmu, pozitivizmu, marxizmu a existencializmu a zo súčasnej východnej filozofie, najmä z intuitívneho realizmu a sovietskej filozofie. Z mien, ktoré najviac ovplyvnili súčasnú slovensku filozofiu možno uviesť napr.: Tomáš Akvinský, Martin Luther, Johann Gottfried von Herder, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karl Marx, Henri Bergson, Lev Nikolajevič Tolstoj, Tomáš Garrigue Masaryk, Nikolaj Onufrievič Losskij, Vladimir Iľjič Lenin, Martin Heidegger a Jan Patočka.
V súčasnej slovenskej filozofii možno v súlade so všeobecnou periodizáciou filozofie vyčleniť: slovenskú filozofiu 2. pol. 19. a zač. 20. stor. slovenskú filozofiu 1. pol. 20. stor. slovenskú filozofiu 2. pol. 20. stor.
Najnovší stav slovenskej filozofie (po roku 1989) charakterizuje Pavel Cmorej nasledovne:
So značným, ale v danej súvislosti nevyhnutným zjednodušením možno dnes slovenskú komunitu profesionálnych filozofov a neprofesionálnych záujemcov o filozofickú literatúru a jej problematiku rozdeliť na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria stúpenci fenomenológie, Heideggera, existencializmu, novotomizmu, filozofického postmodernizmu, niektorých odrôd marxizmu a iných, z nich pochádzajúcich alebo s nimi názorovo spriaznených smerov a mysliteľov. Do druhej skupiny patria priaznivci širokého myšlienkového prúdu, známeho pod menom 'analytická filozofia', ktorý reprezentujú také osobnosti ako Gottlob Frege, Bertrand Russell, George Edward Moore, Ludwig Wittgenstein, Rudolf Carnap, Karl Raimund Popper, Willard Van Orman Quine, Nelson Goodman, John Langshaw Austin, Peter Frederick Strawson, John Roger Searle, Hilary Putnam, Saul Aaron Kripke a celá plejáda ďalších filozofov roztrúsených po celom svete.
Obidve skupiny sú názorovo značne rôznorodé, ich členov nespája vyznávanie toho istého filozofického svetonázoru, ale skôr sympatie k určitému štýlu filozofovania, čím možno vysvetliť fakt, že v druhej skupine sa môžu ocitnúť aj rôzni zástancovia niektorých názorov, ktoré hlásajú predstavitelia fenomenológie, novotomizmu alebo marxizmu.Prvú, omnoho početnejšiu skupinu oslovuje časopis Filozofia, druhú skupinu časopis Organon F.
Literatúra Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965 Ladislav Kiczko et al.: Dejiny filozofie, 1993 Antologie z dějin českého a slovenského filozofického myšlení (do roku 1848),1981
Hvisč, J. - Marčok, V. - Bátorová, M. - Petrík, V.: Biele miesta v slovenskej literatúre, 1991 Teodor Münz: Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia, 1994 Ján Letz: Slovenská kresťanská filozofia 20. storošia a jej perpektívy, 2010 časopisy, zborníky atď. Filozofia Filozofický časopis SAV Filozofický sborník Filozofický sborník SAVU Organon F. Filozofický časopis Otázky marxistickej filozofie Philosophica slovaca Slovenský filozofický časopis
Pozri aj slovenská filozofia slovenská stredoveká filozofia slovenská novoveká filozofia slovenská kresťanská filozofia slovenská kultúra slovenské politické myslenie Slovenské filozofické združenie pri SAV slovenský filozofický kongres
Slovenská filozofia - periodizácia Vo vývine slovenskej filozofie možno vyčleniť tieto obdobia: slovenská stredoveká filozofia (od 9. stor. do 15. stor.) slovenská novoveká filozofia (od 15. stor. do pol. 19. stor.) slovenská súčasná filozofia (od pol. 19. stor. dodnes).
Pracoviská Filozofický ústav SAV, Bratislava Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK, Bratislava Inštitút filozofie (predtým Inštitút filozofie a etiky) FF PU v Prešov Katedra filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ v Košiciach
Predstavitelia * pozri :kategória:Slovenskí filozofi''
Slovenská filozofia - školy Bratislavská škola Prešovská škola
Externé odkazy
Kategória:Slovenská filozofia