Kriváň (Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.; , , ) je vrch Vysokých Tatier. Leží nad Podbanským, približne severovýchodne od Liptovského Mikuláša, na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska a od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.
Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň.
Názov Meno hory pochádza od vrcholovej časti, ktorej ostrý hrebeň sa skláňa k SV. Pri pomenovaní Kriváňa osobitnú úlohu zohrali ľudové povesti. Podľa jednej, keď na svete už bolo všetko stvorené, zletel anjel z neba, aby preskúmal, čo ešte treba ponaprávať. Ustatý dlhým namáhavým letom zosadol na najkrajšom mieste, na tatranských stráňach hore nad Liptovom. Bol neskorý večer, keď si očarený všetkou tou nádherou, čo ho obklopovala, uvedomil, že musí zase naspäť do neba. Vzlietol, ale za súmraku švihol krídlom po tmavom končiari a nakrivil mu temä. Odvtedy je Kriváň Kriváňom. Odvtedy mu v poézii prischol epiteton ornans krivonohý kráľ.
Poloha Nachádza sa v strednej časti Tatier, na juhozápadnom okraji geomorfologického podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry. Leží na hranici Prešovského a Žilinského kraja a okresov Poprad a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Východná. Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a juhozápadne ležiace Podbanské, južným smerom sa nachádza Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhozápadne aj Východná. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.
Opis Kriváň je najvyšší a najvýraznejší vrchol v mohutnej rázsoche, ktorá vedie juhozápadným smerom z Čubriny. Vypína sa nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Severovýchodne je v Nefcerskej doline mohutné Nižné Terianske pleso, ktoré, rovnako ako celú lokalitu a severné svahy odvodňuje Nefcerský potok. Ten ústí do Kôprovského potoka, zdrojnice Belej v povodí Váhu, kam odteká voda z celej západnej časti Kriváňa. Juhovýchodná časť patrí do povodia Bieleho Váhu, ktorý vyteká z Krivánskeho Zeleného plesa v závere Važeckej doliny a kam smeruje aj Beliansky potok z južných svahov.
Severným smerom sa nachádza Hrubý štít (), Nefcerské veže (), Hrubá kopa (), Kotolnica (), Tichý vrch (), Veľká kopa () a Predný Holý vrch (), západne Krížna (), Všiváky () a Vyšná Priehyba (), južným Kopa (), Malý Kriváň () a Jamská kopa () a východne Sedielková kopa (), Štrbské Solisko (), Veľké Solisko (), Krátka (), Ostrá (), Furkotský štít () a Hrubý vrch ().Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s. Na vrchol vedie značený turistický chodník.
Dejiny Baníctvo Krivánska časť rozsiahlych pozemkov, ktoré patrili do Liptova bola, po ústupe Tatárov (12411242), kráľovskými darovacími listinami pridelená zaslúžilým bojovníkom, ktorí ich prenajímali donátorom, šoltýsom, ktorí sa mali postarať o zaľudnenie a zúrodnenie kraja. Roku 1267 udelil Belo IV. comesovi Bogomelovi zalesnenú časť medzi Važcom a hranicami Spiša, rátajúc do toho liptovskú časť Vysokých Tatier s výnimkou Tichej a Kôprovej doliny, ktoré zostali korunným majetkom. Už predtým na tomto území žili osadníci, ktorí obrábali malé polia a chovali dobytok. Kolonizačný proces na tomto území sa pravdepodobne skončil v 13. storočí. V 15. – 16. storočí posilnila jestvujúce osídlenie valašská kolonizácia. V druhej polovici 16. storočia v súvislosti s rozvojom baníctva v Boci sa rozvinulo v susedných obciach – Hybiach, Východnej a v Liptovskej Kokave – baníctvo. Turecké nebezpečenstvo, politická nespokojnosť uhorskej strednej šľachty, nedostatok finančných prostriedkov na udržiavanie vojsk podnietili vládnucich Habsburgovcov, aby hľadali chýbajúce prostriedky v ťažbe rúd a zlata. Cisár Ferdinand I., s pomocou štátneho dozoru, sa usiloval rozvinúť baníctvo v hornom Liptove. Územie Kriváňa pričlenili k správe komorských majetkov v Liptovskom Hrádku a do Tatier povolali odborníkov z okolia Banskej Bystrice, ktorí sa zaujímali o ložiská zlata nielen na Kriváni, ale aj vo všetkých susedných dolinách.
Prvá zmienka o konkrétnej banskej činnosti v oblasti Kriváňa je z rokov 1387 – 1437. Za kráľa Mateja I. Korvína boli v prevádzke štôlne podniku Glücksrad okolo Škaredého žľabu, kde ťažil Jakub Fuger.
Iný prameň literatúry uvádza, že Jakub Fuger začal s pokusmi dolovať zlato v oblasti Kriváňa v roku 1507. Súveké písomnosti spomínajú najstaršie štôlne v oblasti Kriváňa pod latinským názvom „montes et fodinae Tatri“.
Roku 1550 otvoril pod Kriváňom bane na zlato Valent Mark, ktorý pochádzal z Banskej Štiavnice a v rokoch 15511554 bol prvým banským sudcom pre Liptov. Neťažili tam dlho, lebo mali nedostatok proviantu. Na príčine bola aj kráľom nevypočutá žiadosť o pomoc pri výstavbe ďalších banských objektov. Hybania sa však nevzdávali. Roku 1564 otvoril Fraňo Šurba šachtu Sv. Juraj pod opustenou Markovou baňou, naproti Beliansku otvoril ďalšiu šachtu Pri oslovi a okrem toho aj baňu Sedliactvo na Beliansku. Okrem toho získal v roku 1565 právo na zlatú baňu Sv. Jakub, ktorá ležala nad Šurbajovými stupami na Beliansku. Rýdzeho zlata v krivánskych šachtách nebolo veľa. Bolo uložené v kremenných žilách. Bol tu aj antimonit, pyrantimonit a cínová ruda, ktorú získavali v šachte Terézia 50 metrov pod vrcholom Kriváňa. Zlato dodávali kremnickej mincovni. Haviari pracovali s primitívnymi nástrojmi. Boli vystrojení železnými klinmi a banskými kladivami. Horninu lámali pomocou drevených kolíkov, pomáhali si ohňom a vodou. Banícke príbytky si stavali zo žulových kameňov. Boli utesnené machom. Ich zvyšky sa dodnes zachovali na krivánskych svahoch. Povrchové zlaté bane na Kriváni pracovali s absolútnym deficitom. Výskyt zlata bol minimálny. Nálezcami zlatých zrniek milimetrovej veľkosti boli len niekoľkí šťastlivci. Z plnej panvice sa dalo získať asi desať zlatiniek pričom na gram zlata pripadalo asi desaťtisíc drobných zlatých zrniek. Na gram zlata musel šikovný ryžovač odpracovať, popri iných povinnostiach, asi 20 dní. Hrudy zlata tu nikdy neboli.
Svätojánski, smrečianski a hrádockí zemepáni viedli medzi sebou majetkové spory. Ešte pred rokom 1552 sťažovali sa na nich u kráľa baníci pracujúci na Kriváni. Podnikatelia, pracujúci na Kriváni, podali kráľovskej komisii novú sťažnosť na prenasledovanie zo strany svätojánskych zemepánov, ktorí sa snažili krivánskych baníkov násilne prinútiť, aby sa vrátili do baní v okolí Boce.
Koncom 16. storočia začalo hornoliptovské baníctvo upadať. Banských podnikateľov a baníkov odrádzala od podnikania zemianska chamtivosť, ktorou sa vyznačovali svätojánski a smrečianski zemepáni a úradníci hrádockého panstva. Ešte okolo roku 1772 sa podnikatelia a baníci zo Spišskej Novej Vsi a Spišskej Soboty na Pavlovej poľane snažili dolovať antimonit, ale výsledky ťažby boli také zlé, že svoju prácu rýchlo skončili. Ďalšie bezvýsledné pokusy urobila v roku 1784 kráľovská komora cisára Františka II. po nej sa do práce pustil štrbský evanjelický farár Jozef Fornet. Výťažok zlata mu sotva pokryl náklady na jeho ťažbu. V roku 1788 na Kriváň vystúpil nadporučík Karol Brixen, ktorý našiel bane opustené.
Národné výstupy na Kriváň Generácia štúrovcov, ktorá, v 19. storočí začala vystupovať proti národnému útlaku a presadzovala myšlienku slovanskej vzájomnosti. Dňa 24. septembra 1835 vystúpil na Kriváň so šiestimi druhmi mikulášsky knihár, nakladateľ, spisovateľ a osvetár, národný buditeľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. O dva roky neskôr vyšiel v Kuzmányho Hronke opis jeho Cesty na Kriváň Liptowský, ktorý predstavuje prvú literárnu zmienku o chýrnom končiari v slovenskej literárnej tvorbe. Jeho výstup možno považovať za vzor a priamu pohnútku neskorších národných vychádzok, výstupov, pútí na Kriváň – symbolickú horu slovanskej jednoty a sily Slovákov.
Prvá z nich sa uskutočnila 16. augusta 1841. Vtedy spolu s Fejérpataky-Belopotockým vystúpili na vrchol dejatelia a politici tých čias Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vtedy s nimi vystúpil aj grécky knieža Ján Aristarchos i niekoľko žien.
V Liptovskom Mikuláši sídlil miestny kňaz Michal Miloslav Hodža, ktorý nielen organizoval podujatia na vytvorenie spisovného jazyka a národné vystúpenie so Žiadosťami slovenského národa, ale sám sa podieľal na teoretickom zdôvodnení spisovnej slovenčiny a tiež na prípravách nadšených národných ciest na Kriváň. Na nich sa zúčastnil aj tretí zo slávnostného štúrovského súhvezdia Jozef Miloslav Hurban, ktorý 29. augusta 1844 vystúpil tiež s Jankom Kráľom, Jánom Franciscim a lekárom v Hybiach J. B. Guothom, rodákom z Liptova (Ľubela), na Kriváň a v revolučnom roku viedol do Liptova svojich povstaleckých hurbanistov. S Liptovom a Kriváňom bol teda úzko spojený celý uvedomovací a slovenčiaci pohyb štúrovcov.
Najbližšia oficiálna vychádzka, po konci Bachovho absolutistického režimu, sa uskutočnila v pamätnom roku martinského Memoranda slovenského národa, 3. septembra 1861, keď sa po rakúskych vojenských porážkach zmiernil politický systém a slovenskí patrioti obnovili politickú činnosť. Účastníkov viedol osnovateľ "Memoranda" Štefan Marko Daxner. Vtedy z vrcholu Kriváňa zhodili pozlátenú kópiu saskej kráľovskej koruny, ktorú na pamiatku výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. vztýčili na štíte uhorskí monarchisti.
Fridrich August II. vystúpil na Kriváň 4. augusta 1840. Viedol ho lesmajster Juraj Münster. Bol to on, kto vypracoval projekt pomníka, ktorý na jeho náklady odliali v Remetských Hámroch. Bola to štvorboká liatinová pyramída vysoká , ktorá stála na dvojmetrovom žulovom podstavci. K štyrom stenám obelisku boli pripevnené železné tabule. Na čelnej, s plastickým pozláteným erbom saského kráľovstva, bol gotický nápis: „Gott segne Sachsen“ – Bože žehnaj Sasku. Tabuľa v latinsky napísanom texte hlásala: „Vrch Kriváň, zo všetkých panovníkov prvý stál na tvojom štíte kráľ a otec Saska, Fridrich August II. Zvlášť smelý hrdina vystúpil na tvoj vrcholec a z neho pozeral na svojich verných Sasov. Sláva a večný chýr ti zato, a pre nebojácnych nech zostáva cieľom táto pyramída.“ Podobné oslavné texty boli aj v maďarčine. Vrchol pomníka zdobila maketa saskej kráľovskej koruny. Pomník stál 4600 florénov. Jeho kovové časti mali hmotnosť . Koruna . Na Kriváň pomník vyniesli občania Východnej, korunu niesol na vrchol horský vodca zo Štrby Húska. Pomník odhalili presne rok po návšteve monarchu. Vysvätil ho kanonik Käser, omšu slúžil dekan Andreánszky a slávnostný prejav v maďarskom jazyku mal Juraj Münster. Po prejavoch zaznelo 101 výstrelov z mažiara, ktorý stál na krivánskej Kope od roku 1806, keď Kriváň zamýšľal navštíviť uhorský palatín arciknieža Jozef. Pomník bol od začiatku tŕňom v oku slovenských vlastencov. Bola to ich "národná hora". Roku 1849 bola v Liptovskom Hrádku jednotka hurbanovských dobrovoľníkov, ktorá mala v úmysle monument odstrániť, ale pre iné neodkladné nasadenie to neurobila. Deštrukcia pomníka sa začala úderom blesku do štítu v roku 1856, ktorý čiastočne tabuľu uvoľnil. Na jeseň toho istého roku zhodili neznámi „panslávi“ z obelisku kráľovskú korunu. A potom ktosi prekryl maďarský text bielou farbou nápisom „Sláva Slovanom, peklo zradcom“. Posledné zvyšky pomníka zlikvidovali účastníci národnej vychádzky 3. septembra 1861.