Štátny jazyk je pojem so spornou definíciou, ktorý najčastejšie znamená buď jednoducho celoštátny úradný jazyk, alebo jazyk so štátnointegratívnou a symbolickou funkciou, ktorý sa záväzne musí používať v určitých zákonmi stanovených (nie nevyhnutne len úradných) komunikačných sférach daného štátu. Podrobnosti o definíciách pozri nižšie.
Na Slovensku sa pojem štátny jazyk používa v ústave a v zákone o štátnom jazyku a štátnym jazykom je konkrétne slovenský jazyk.
Definícia Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia:
1. Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny úradný jazyk; v užšom zmysle len ak je stanovený len jeden takýto jazyk, resp. ak je cieľom presadiť v celom štáte používanie jediného jazyka.štátny. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)Marián Sloboda (2017): ÚŘEDNÍ JAZYK. In: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová (eds.), CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny. URL: https://www.czechency.org/slovnik/ÚŘEDNÍ JAZYK (prístup: 24. 6. 2024)jazyk. In: BENŽA, Mojmír. Malý etnopolitický slovník. Bratislava: Zing Print, 2005. S. 26, 27, 32, 34jazyk štátny. In: MARTINCOVÁ, O. k některým aspektům jazykového zákona z r. 1920. in: Mislovičová, S. (ed.). Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: Veda. 2008. S. 138 Niekedy sa takto chápaný štátny jazyk obmedzuje len na tzv. vnútorný štátny jazyk (t. j. štátny jazyk používaný vnútri štátu), inokedy zahŕňa aj tzv. vonkajší štátny jazyk (t. j. jazyk používaný vo vzťahu k zahraničným štátnym orgánom), pričom vnútorný štátny jazyk sa môže (sčasti) odlišovať od vonkajšieho štátneho jazyky - napríklad vo vlastnom Uhorsku bola koncom 19. storočia vnútorným štátnym jazykom (de iure od roku 1868) maďarčina, ale vonkajšími štátnymi jazykmi boli maďarčina, nemčina a francúzština. Porovnaj aj nižšie uvedenú Haarmannovu definíciu. Z iného hľadiska sa v minulosti niekedy pojem štátny jazyk obmedzoval buď len na jazyk úradných písomnostíállam-nyelv. In: A Pallas nagy lexikona , alebo naopak len na hovorený úradný jazyk (najmä parlamentov a súdov)Staatssprache. In: Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände. 2,9, Abtheilung 2: O bis Z ; Bd. 9, Sidney (Biogr.) - Staël-Holstein. 1852. S. 1290, alebo len na jazyk, ktorý musia ovládať orgány štátu (pričom styk s občanmi môže byť v inom jazyku), alebo len na jazyk právnych predpisov, zmlúv štátu a vojenských nariadení. Príklady konkrétnych podrobnejších definícií štátneho jazyka chápaného (približne alebo presne) ako celoštátny úradný jazyk sú: H. Haarmann o štátnom jazyku (nem. Staatssprache) uvádza: Princíp štátneho jazyka ... hovorí, že v dotyčnom štáte je oficiálnym (inštitucionálnym) komunikačným médiom jeden jazyk, a to tak v rámci regionálnych a nadregionálnych inštitúcií, ako aj v styku vládnych pracovísk so zahraničnými štátmi. Toto usporiadenie platí pre úradný písomný styk a pre hovorený jazyk vo verejnom živote.Haarmann, H.: (1993) Die Sprachenwelt Europas. S. 89 a nasl. citovaný in: HILDEBRANDT, S. Relevanz von Mehrsprachigkeit und interkultureller Kompetenzentwicklung in der deutsch-polnischen Grenzregion. Dissertation. 2012 S. 23 V právnej teórii medzivojnového Česko-Slovenska sa štátny jazyk chápal ako jazyk štátnych orgánov a podnikov používaný pri výkone štátnej moci, ktorá bola na ne prenesená, pokiaľ nejaké predpisy neustanovovali inak. Presné znenie definície bolo takéto: národný jazyk je jazyk, ktorým hovoria - telefonujú - i píšu - telegrafujú, tlačia, razia mince, označujú budovy, úradovne i hnuteľné predmety svojho úradovania, činia verejné vyhlášky - štátne úrady, ústavy, podniky, orgány [,] vykonávajúc časť štátnej moci výkonnej na ne prenesenú [,] zásadne, t. j. pokiaľ... nie je predpísané [inak]BRENDLER, B. Náš jazykový zákon - příspěvek k jeho výkladu. Praha: Nákladem Tiskového odboru Československé národní demokracie, 1920. S. 5.. V právnej teórii súčasného Rakúska sa štátny jazyk (Staatssprache) chápe nasledovne: V pojme 'štátny jazyk' sú obsiahnuté všetky štátne orgány - v organizačnom a funkčnom zmysle - v styku medzi sebou a v styku so stránkami; štátny jazyk je teda oficiálny jazyk zákonodarstva, súdnictva a [verejnej] správy. V tomto zmysle spadajú pod súhrnný pojem štátny jazyk v zmysle § 8 rakúskej spolkovej ústavy najmä 'jazyk súdov'..., 'úradný jazyk' [verejnej] správy a tiež 'rokovací jazyk' všeobecných zastupiteľských zborov ... a 'jazyk vyhlasovania' v zbierkach zákonov.... Koncom 19. storočia Stanisław Madeyski-Poray publikoval prácu zhrňujúcu vtedajšie spory o definíciu štátneho jazyka v parlamente rakúskej časti habsburskej monarchie (ktorých výsledkom mimochodom napokon bolo, že pojem štátny jazyk sa až do zániku habsburskej monarchie v právnych predpisoch jej rakúskej časti vôbec nevyskytoval). Všetky definície síce zodpovedali alebo sa blížili k definícii štátneho jazyka ako celoštátneho úradného jazyka, ale pokiaľ ide o podrobnosti, autor konštatoval, že konkrétna definícia je sporná a je teda možné uviesť len abstraktnú súhrnnú definíciu, ktorá znie, že štátny jazyk je ten jazyk, v ktorom dochádza k vonkajšiemu vyjadreniu štátnych funkcií..
2. Niekedy sa štátnym jazykom myslí (a) jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný (resp. veľmi rozšírený), a/alebo (b) jazyk, ktorý má (spravidla de iure pridelené) privilegované, jedinečné postavenie v celom štáte resp. funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. V tomto zmysle štátny jazyk zodpovedá najmä (pôvodne primárne anglickému) termínu národný jazyk (angl. national language), ale platí to len pre tie významy výrazu národný jazyk (porov. v článku národný jazyk), ktoré sa vzťahujú na štát ako celok (národ chápaný ako celý štát, politický národ) a nie na napr. na etniká (etnicky chápaný národ). Štátny/národný jazyk v tomto význame (teda význame č. 2) môže v praxi znamenať najmä: i) veľmi málo, viac-menej len formálne používaný jazyk (porov. napríklad dole uvedený význam č. 5) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (táto možnosť platí len pre vyššie uvedený bod (b) ), alebo ii) pojem širší než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu, alebo iii) de facto prvý, čiže primárny, úradný jazyk (zatiaľ čo druhý, čiže sekundárny, úradný jazyk sa v danom štáte de iure označuje názvom úradný jazyk), alebo iv) celoštátny úradný jazyk (tento význam ale je tomto článku a často v literatúre považovaný za osobitný význam - porov. vyššie). Takto chápaným štátnym/národným jazykom (čiže veľmi rozšíreným a/alebo privilegovaným jazykom štátu resp. jazykom ako symbolom štátu) je napríklad angličtina v USA a nemčina v Nemecku - v oboch prípadoch de facto, nie de iure. Ako príklady vyššie spomínaného rozlišovania pojmov štátny/národný jazyk a úradný jazyk možno spomenúť Filipíny, ktoré majú filipínčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, či Singapur, ktorý má malajčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky. Podobne Kirgizsko má kirgizštinu ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk. Menšinové jazyky Kirgizsko mimochodom označuje názvom národné jazyky, ide teda o pekný príklad situácie, kde pojmy štátny jazyk a národný jazyk neznamenajú to isté. Ojedinele môže mať štát viacero štátnych/národných jazykov (ale vždy ich je malý počet), napríklad Nigéria ich má tri - hauština, jorubčina a iboština. Tento význam termínu štátny jazyk je preberaný aj v článku národný jazyk.RAHMONOVÁ, N. Stredná Ázia po roku 1991: Jazyková situácia a politika. In: Jazykovedný časopis 1 2012. S. 55-56KRUPA, V., ONDREJOVIČ, S. K spôsobom regulovania rozvoja jazyka. In: Jazykovedný časopis 1-2 1998. S. 81-89BRANN, C. M. B.. Introduction. In: History of European Ideas, 13(1-2), 1991. S. 3, 4BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: (Poznámka: Anglický preklad (ktorý sa ale v detailoch trochu odlišuje) je tu: )national language. In: national language. In: Botelho Jimbi, Dinis Vandor Sicala. The construct of ‘national’ languages in independent Angola: towards its deconstruction. Journal of the British Academy, 10(s6), 59–76. najmä S. 62 - 64 S. 22
3. V súčasnej slovenskej jazykovede či práve nepanuje zhoda o presnej definícií štátneho jazyka, štátny jazyk sa ale v literatúre obyčajne chápe zhruba v zmysle vyššie uvedenej definície 2b)ii), prípadne ako niečo medzi definíciami 1 a 2b)ii). Vyplýva to už z celkového textu zákona o štátnom jazyku, v ktorom sa okrem iného spomína, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenska a má prednosť pred ostatnými jazykmi, a v ktorom pod štátny jazyk síce primárne spadajú sféry napĺňajúce štandardnú definíciu úradného jazyka, ale spadajú podeň aj niektoré iné sféry, napríklad kultúrne (televízia a pod.)zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v júni 2024). V komentároch k slovenskej ústave sa štátny jazyk charakterizuje okrem iného ako jazyk väčšinového národa so štátnointegratívnou funkciou a funkciou úradného jazyka, keďže sa v nich uvádza: Ak je jazyk väčšinového národa zakotvený v podobe štátneho jazyka, jeho cieľom je zabezpečovať používanie tohto jazyka ako dorozumievacieho prostriedku, ktorý zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov bez ohľadu na ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zároveň zaručuje jednotnú komunikáciu štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy na území Slovenskej republikySVÁK, J., CIBULKA, Ľ., KLÍMA, K. Ústavné právo Slovenskej republiky, Všeobecná časť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2009, S. 306.ČIČ, M. et al. Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012. S. 47. Niektorí slovenskí autori (ako prvý pravdepodobne Matej Považaj) dnes definujú štátny jazyk ako jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach, pričom týmito komunikačnými sférami sa na Slovensku myslia sféry, v ktorých sa má štátny jazyk používať podľa zákona o štátnom jazyku, a teda nielen úradný jazykJazyk je zrkadlo kultúrnosti. In: Literárny týždenník. 8. jún 2000. S. 4. Naopak v jednom svojom súčasnom texte Ministerstvo kultúry na jednom mieste štátny jazyk (nejasne) označuje ako synonymum úradného jazyka. Daniela Števčeková zastávala názor, že najhlavnejšou (i keď nie jedinou) funkciou štátneho jazyka je funkcia úradného jazyka. Jozef Mlacek sa v čase prijímania zákona o štátnom jazyku v roku 1995 vyjadril, že zavedením pojmu štátny jazyk sa slovenčina stane jedným zo symbolov štátu (a teda popri dovtedajšej národnoreprezentatívnej funkcii už bude mať slovenčina ako štátny jazyk aj štátnoreprezentatívnu funkciu), a okrem toho, že štátny jazyk je reprezentovaný len spisovným jazykomMLACEK, J. Jazykovedné poznámky o jazykovom zákone. In: Studia Academica Slovaca. 1995. S. 125 . Pokiaľ ide vzťah k spisovnému jazyku, podobne Ján Findra na prelome tisícročí zastával názor, že z textu zákona o štátnom jazyku (platného v 90. rokoch 20. storočia) vyplýva, že štátnym jazykom sa myslí len kodifikovaný (t. j. spisovný) jazyk. Iní slovenskí jazykovedci boli a sú však naopak presvedčení, že štátny jazyk zahŕňa aj nespisovný jazyk, a text zákona o štátnom jazyku bol neskôr v tomto smere aj sčasti preformulovaný.FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 83§ 11 zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v 90. rokoch a v júni 2024)
4. Niekedy sa pojem štátny jazyk nevhodne paušálne stotožňuje s pojmom národný jazyk chápaným ako jazyk etnického (v našom prípade slovenského etnického) národa.FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 80