Kráľovstvo oboch Sicílií alebo Kráľovstvo obojakej Sicílie () bolo kráľovstvo na Sicílii a v južnom Taliansku v rokoch 1130 – 1282 a 1816 – 1861.
Základom kráľovstva bolo územie medzi Neapolom a Capuou (spolu s grófstvom Aversa), ktoré získali v 1. polovici 11. storočia Normani od pápeža ako léno za ich pomoc proti Byzantskej ríši a Arabom. V roku 1059 získal ich vodca Robert Guiscard od pápeža Mikuláša II. lénom Apúliu, Kalábriu, Benevento a Salerno, ako aj ostrov Sicíliu. V roku 1130 získal vojvoda Roger II. od pápeža titul kráľa Apúlie, Kalábrie a Sicílie, postupne sa jeho kráľovstvo začalo nazývať Kráľovstvom oboch Sicílií (podľa gréckeho názvu pre juh Talianska Sikélia).
Kráľovstvo prešlo v roku 1194 sobášom Konštancie Sicílskej, dcéry Rogera II., s rímsko-nemeckým cisárom Henrichom VI. na štaufskú dynastiu (po ich smrti sa v roku 1198 stal sicílskym kráľom Fridrich II. Štaufský, rímsko-nemecký cisár v rokoch 1212/1220 – 1250). Kráľovstvo bolo oporou cisára Rímsko-nemeckej ríše Fridricha II. v jeho sporoch s pápežmi.
V roku 1282 sa kráľovstvo rozpadlo na Neapolské kráľovstvo, v ktorom vládli Anjouovci, a na Sicílske kráľovstvo, ktoré získali králi z Aragónska. V dôsledku ďalšieho historického vývoja však boli obe kráľovstvá často spojené personálnou úniou (vládol im teda jeden panovník). V rokoch 1505 – 1713 to boli španielski králi, v rokoch 1735 – 1799 sa obe kráľovstvá stali sekundogenitúrou španielskych Bourbonovcov (vládol im teda druhorodený syn panujúceho kráľa). V roku 1799 bol kráľ Ferdinand IV. Bourbonský (ako neapolský kráľ) zbavený trónu povstaním republikánsko-jakobínskych síl, ktoré na niekoľko mesiacov (január - jún 1799) vytvorili Parthenopskú republiku. Po druhej detronizácii Ferdinanda IV. Napoleonom Bonapartom začiatkom roku 1806 zveril neapolský trón Napoleon svojmu bratovi Jozefovi Bonapartovi (kráľom bol v rokoch 1806 – 1808). V rokoch 1808 – 1815 bol neapolským kráľom generál francúzskej armády Joachim Murat. V decembri roku 1816 Ferdinand IV. obnovil Kráľovstvo oboch Sicílií a vládol v ňom ako Ferdinand I. až do svojej smrti v roku 1825.HONZÁK, F. PEČENKA, M. VLČKOVÁ, J.: Evropa v proměnách staletí. Praha : LIBRI, 1995, s. 240 - 241.
Obnovené Kráľovstvo dvoch Sicílií existovalo v rokoch 1816 – 1861. V roku 1861 sa stalo súčasťou zjednoteného Talianskeho kráľovstva.
Referencie
Pozri aj Zoznam panovníkov Kráľovstva oboch Sicílií
Iné projekty
Kategória:Dejiny Talianska Kategória:Zaniknuté štáty Kategória:Zaniknuté štáty Európy Kategória:Zaniknuté kráľovstvá