Sečovce (, ) sú mesto na Dolnom Zemplíne, v okrese Trebišov, Košickom kraji.
Polohopis náhľad|Vodná nádrž Sečovce (v pozadí Slanské vrchy) Sečovce sa nachádzajú na severovýchodnom okraji okresu Trebišov na východnom Slovensku, cca východne vzdušnou čiarou od Košíc a cca východo-severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom ( juhozápadne) a Ukrajinou ( východo-juhovýchodne).
Mesto sa rozprestiera juhovýchodne od Dargovského priesmyku, na prechode Podslanskej pahorkatiny (podcelku Východoslovenskej pahorkatiny) a Trebišovskej tabule (podcelku Východoslovenskej nížiny), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na Albínovskej hore dosahuje . Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu mestskej časti Kochanovce. Zo západu mesto obklopujú Slanské vrchy. Intravilán mesta sa rozprestiera v nadmorskej výške 110. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.
Súčasťou mesta sú dve mestské časti (bez štatútu obce)Albínov na severnom okraji extravilánu a Kochanovce, ktorých intravilán sa na východe priamo napája na intravilán Sečoviec. Kochanovce boli do roku 1948 samostatnou obcou a Albínov mal postavenie osady, ktorá sa v 20. až 30. rokoch 20. storočia začala rozrastať do podoby dediny.
Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrálnym územím obce Trnávka, na juhozápade s katastrálnym územím obce Zbehňov, na juhu tvorí hranicu s katastrálnymi územiami Malých Ozoroviec, Veľkých Ozoroviec, Novým Ruskovom, na východe susedí s katastrálnymi územiami Vojčíc, Hriadok a Dvorianok, na severe s katastrálnymi územiami obcí Višňov a Bačkov.
Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina a Východoslovenská pahorkatina.
Centrum mesta leží v nadmorskej výške , najvyšší bod v katastrálnom území mesta (cca ) sa nachádza v lokalite Vinice (záhradkárska oblasť Stašov), kde je najnápadnejším vrchom Koscelok s nadmorskou výškou Najnižší bod sa nachádza na východe extravilánu mestskej časti Kochanovce ()., mapový list 58 x 102 cm
Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu vlieva potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj Weissov a Albínovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albínov smerom na juhovýchod.
Geológia Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.
Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albínov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu. V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.
Podnebie a počasie
Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo – 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až . Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.
Dejiny Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec už v paleolite. V dobe rímskej malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s Rímskou ríšou, čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Vo veľkomoravskom období sa severozápadne a severovýchodne od súčasného intravilánu mesta nachádzali slovanské sídliská. Predpokladá sa, že Sečovce ako sídlisko existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245, kedy sa spomínajú ako dedina resp. zárodočné mestečko. Významnejšie postavenie Sečoviec v okolí dokazuje zmienka o pravidelnom miestnom trhu z roku 1336, hoci ako mestečko sa dokázateľne spomínajú v roku 1414. V 17. storočí sa vďaka rozvoju remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V rokoch 17771788 boli sídlom jedného z piatich obvodov župy, následne sídlom jedného z dvoch dištriktov Újhelyského okresu a v druhej polovici 19. storočia centrom slúžnovského okresu. V prvej ČSR boli do roku 1928 sídlom okresu v rokoch. Počas obdobia vojnovej Slovenskej republiky mesto postihli perzekúcie a odsun Židov, ktorí dovtedy tvorili početnú (roku 1930 takmer 30 %) a hospodársky i kultúrne silnú časť obyvateľstva a z ktorých väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Sečovce boli oslobodené Červenou armádou 2. decembra 1944, ale ešte do januára 1945 sa pre priebeh bitky o Dargovský priesmyk nachádzali blízko frontového pásma. V roku 1948 sa mestskou časťou Sečoviec stali Kochanovce v roku 1951 Albínov. V rokoch 19491960 bolo mesto opäť sídlom okresu.
Pravek a včasná dejinná doba
K najstaršiemu osídleniu územia dnešných Sečoviec sa viažu nálezy paleolitickej štiepanej kamennej industrie, ktoré objavili Ladislav Bánesz a Stanislav Šiška v roku 1958, pri prieskume asi západne od intravilánu mesta pri ľavej strane hlavnej cesty. V nepočetnom súbore artefaktov ako najvýznamnejšie vyčnievajú škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov i úštepov a jeden menší obsidiánový úštep.Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (ďalej AÚ SAV). Nálezová správa č. 217/58. Zdroj: .
Počas zberu v roku 1967 archeológovia našli medzi Sečovcami a obcov Dargov časť jaspisovézho dvojitého driapadla a obsidiánový odštep, ktoré tiež zadatovali do obdobia paleolitu.AÚ SAV. Nálezová správa č. 5829/71. Zdroj: . Nálezový inventár mladopaleolitickej stanice pri Sečovciach bol v roku 1980 doplnený dvoma štiepanými nástrojmi – dvojstranne obitým hrotom s priretušovaným vrcholcom a jadrovitým kremencovým nástrojom. Tie boli objavené pri povrchovom zbere na oráčine pri kríži nachádzajúcom sa západne od intravilánu Sečoviec, v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky.. Zdroj: .; .
Rozsiahlejší archeologický výskum zameraný na paleolit dosiaľ v meste ani v jeho najbližšom okolí ale nebol realizovaný..
K staršiemu neolitu sa viažu nálezy, ktoré boli uskutočnené v blízkom okolí Sečoviec. V Sečovskej Polianke (poloha Široká alebo Pod Krivou dolinou severne od intravilánu po oboch stranách hlavnej cesty) bolo záchranným archeologickým výskumom uskutočneným pri melioračných prácach v roku 1986 objavené sídlisko kultúry s východnou lineárnou keramikou, ktoré ležalo na hranici mladoneolitických skupín Raškovce a Tiszadob a bolo zaradené do druhej fázy (Kapušany) skupiny Tiszadob.. Zdroj: .
V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu sformovala z podložia skupiny Tiszadob bukovohorská kultúra, ktorá je oproti nej charakteristická oveľa väčšou hustotou osídlenia. Početné stopy bukovohorskej kultúry boli zachytené už na prelome 60. a 70. rokov na viacerých miestach v intraviláne Sečoviec. Pri stavbe Obchodného domu Dargov bola odkrytá súvislá kultúrna vrstva hrubá 20, ktorá obsahovala jeden výrazný zlomok bukovohorskej keramiky a obsidiánovú čepeľ.AÚ SAV. Nálezová správa č. 4668/69. Zdroj: .. Pri výstavbe bytových domoch na Švermovej ulici (dnes Obchodná ulica) a prospekcii severnejšie situovaných lokalít boli objavené narušené sídliskové objekty obsahujúce zlomky tenkostenných nádob s rytou výzdobou, množstvo črepov z úžitkových nádob, obsidiánové odštepy a zvieracie kosti.AÚ SAV. Nálezová správa č. 5168/70. Zdroj: .AÚ SAV. Nálezová správa č. 5554/71. Zdroj: . Pri hĺbení kanalizačnej jamy pred Obchodným domom Dargov v roku 1983 bol v hĺbke objavený sídliskový objekt s kultúrnou vrstvou hrubou a širokou , pričom na jej dne sa nachádzali črepy bukovohorskej keramiky a obsidiánovú industriu.. Zdroj: . Tieto nálezy poukazujú na významné sídlisko bukovohorskej kultúry, ktorého pozostatky sa nachádzajú pod zástavbou v centre mesta..
V roku 1978 Pavol Mačala a Juraj Macák pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou narazili na dovtedy neznáme rozsiahle praveké sídlisko, ktorého presnejšie zadatovanie a zaradenie materiálu ku kultúrnemu okruhu je problematické pre absenciu keramických artefaktov. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepele, čepeľovité a jadrovité odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny). Nálezisko sa rozprestiera na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, západne od intravilánu Sečoviec, juhovýchodne od intravilánu Trnávky a južne od hlavnej cesty. Na sídlisku pravdepodobne vyvíjali činnosť neolitické dielne, špecializované na výrobu obsidiánových nástrojov.. Zdroj: .AÚ SAV. Nálezová správa č. 8627/78. Zdroj: . Ďalšie artefakty štiepanej kamennej, najmä obsidiánovej industrie z neolitu boli objavené v roku 1983 povrchovým zberom južne a západne od intravilánu obce Trnávka.AÚ SAV. Nálezová správa č. 10454/83. Zdroj: .
K eneolitu sa nevzťahujú žiadne nálezy pochádzajúce priamo zo Sečoviec, ale k priľahlej obci Hriadky bolo pri melioračných prácach v roku 1969 odkryté osídlenie, ktorého jadro spadá do neskorého eneolitu a začiatku staršej bronzovej doby.AÚ SAV. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 5. 11. 1969 aa 9. 11. 1970. Zdroj: . V roku 1969 objavil S. Šiška črepy z nádob skupiny Nyírség-Zatín v polohe Vyšné. V roku 1970 boli podobné nálezy získané pri záchrannom výskume v polohách Povrazy a Konopianky. Hriadčianské keramické nálezy datoval Jozef Bátora na začiatok 18. storočia pred Kr.
K staršej bronzovej dobe sa z okolia Sečoviec viažu nálezy sídliskovej keramiky z Hriadok a Veľkých Ozoroviec,. Zdroj: . do záveru strednej bronzovej doby zase spadá nález črepu misy kultúry Suciu de Sus z polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach.. Zdroj: .
Priamo v Sečovciach bol keramický materiál kultúry Suciu de Sus získaný z porušeného objektu objaveného v polohe Vinice. Osídlenie z mladšej bronzovej doby bolo nájdené v polohe Dobrošňa severovýchodne od intravilánu Sečoviec.. Zdroj: .. Zdroj: . Keramické zlomky a fragment hlineného závažia z polohy Turny v neďalekej obci Parchovany dokladajú sporadické osídlenie v strednej bronzovej dobe a intenzívne v jej mladšom úseku (gávska kultúra),. Zdroj: .. do ktorého spadá aj črepový materiál z Malého Ruskova, časti obce Nový Ruskov ležiacej južne od Sečoviec.. Zdroj: .