thumb|Krištáľ
Krištáľ (iné názvy pozri nižšie) je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa. Osobitným typom kryštalického kremeňa je takzvaný holubníkový kremeň, ktorý vzniká dôsledkom narastania kryštálov kremeňa rôznych kryštalografických tvarov.
Názvy a etymológia Súčasné slovenské názvy tohto nerastu sú: krištáľOZDÍN, D., UHER, P. Slovenské názvy minerálov. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2002, S. 139krištáľ. in Krátky slovník slovenského jazyka 2020, S. 283 (tento tvar namiesto tvarov s tvrdým y je v tomto význame definitívne kodifikovaný až od roku 1953, predtým bol sporný), horský kryštálZUBEREC, J. et al. Nerastné suroviny Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2005, S. 214, horský krištáľ. Staršie slovenské názvy sú: krišťálPRCHLÍK, A., HOUDEK, I. Mineralogia. Praha: Česká grafická unie, 1923, S. 84PASTRNEK, F. et al. Beiträge zur Lautlehre der Slovakischen Sprache In Ungarn. Wien: In Commission Bei F. Tempsky Buchhändler der Kais. Akademie der Wissenschaften, 1888, S. 80 (Citát: "kryštál mit t neben krišťál, Sládkovič 49"), krištál, krištal, kristalkrištáľ. in: Historický slovník slovenského jazyka, kryštálMAŠEK, F. et al. Chemia pre stredné školy - Chemia a mineralogia pre 4. triedu. Praha: Česká chemická spoločnosť pre vedu a priemysel, 1920, S. 32BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre meštianske školy slovenské: I. stupeň. Olomúc: R. Promberger, 1925, S. 97, kryštalPravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. 1940. S. 86 (Poznámka: Tvar krištáľ je označený ako nesprávny), krystal, hôrny kryštálLUKÁČ, K., SIVÁK, Ј. Prírodopis pre školy ľudové. Prešov: Štehrovo kníhkupectvo, 1922, S. 28.KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - nerastopis. Turč. Sv. Martin: Tlačou a nákladom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, 1872, p. 5, horný krištal (pričom slovo horný tu pôvodne pravdepodobne malo význam banský)Ert, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapešť, 1891. S. 48krištal; horní. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, horný kryštálKORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O rastlinách a nerastoch. Skalica: Tlačou Fr. X. Škarnycla synov, 1871, S. 39, prehladen, uhorský diamantMatzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 78.
Prenesením názvu tejto odrody kremeňa (dnes spisovne písaného v tvare krištáľ) na ostatné tvarom podobné nerasty vznikol všeobecný mineralogický termín (dnes spisovne písaný v tvare kryštál), ktorý označuje pevné teleso so zákonitým pravidelným usporiadaním a pod. Etymologicky sú teda slová krištáľ a kryštál to isté slovo, preto aj vo veľkej väčšine cudzích jazykov (okrem češtiny a ruštiny) existuje pre obe tieto slovenské slová len jedno slovo (napr. v angličtine crystal, v nemčine Kristall), pričom ale odroda kremeňa sa na zabránenie zámeny zvykne odlišovať nejakým prívlastkom, napr. v angličtine sa odroda kremeňa volá rock crystal a v nemčine Bergkristall.
Názov tejto odrody kremeňa (a teda aj všeobecný mineralogický termín kryštál) sa do slovenčiny dostal z nemčiny. V nemčine sa odroda kremeňa dnes nazýva Bergkristall (staršie aj: Bergkrystall; doslova: horský kryštál alebo banský kryštál), ale staršie sa nazývala jednoducho Kristall (staršie aj: KrystallKrystall. in: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 860-863, v minulosti: cristalle, kristal, kristallo, kristalla). Slovom Kristall (Krystall) sa v nemčine označuje aj krištáľ ako sklo a kryštál ako všeobecný mineralogický termín. Do nemčiny sa slovo dostalo najneskôr v 11. storočí zo stredovekého latinského slova crystallum (písaného aj v tvare: cristallum), ktoré vzniklo z klasického latinského slova crystallus (v stredoveku písaného aj v tvare: cristallus). Obe tieto latinské slová znamenali ľad, krištáľ ako odrodu kremeňa, krištáľ ako sklo i kryštál ako všeobecný mineralogický termín. Slovo crystallus vzniklo z gréckeho slova krystallos, ktoré znamenalo ľad alebo krištáľ ako odrodu kremeňa. Slovo krystallos vzniklo zo slova kryos, ktoré znamená mráz či ľadový chlad.krištáľ. in: Slovník cudzích slov (akademický)crystallus. in: Karl Ernst Georges: Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 81913 (Nachdruck Darmstadt 1998), Band 1, Sp. 1779
Názov tejto odrody kremeňa pochádza preto z označenia pre ľad, lebo v staroveku a stredoveku si ľudia mysleli, že ide o extrémne zmrazený, nerozmraziteľný ľad vzniknutý hlboko v horách.
Prívlastok horský bol do názvu pridaný v latinčine (crystallus montana) a nemčine (Bergkristall) zhruba v 17. storočí (v slovenčine najneskôr na konci 18. storočia), aby sa zabránilo zámenám odrody kremeňa s krištáľom ako druhom skla a kryštálom ako všeobecným mineralogickým termínom.Quartz. in: mindat.org (30.6.2026) Bergkrystall. in: Deutsches Wörterbuch von Jacob Grimm und Wilhelm Grimm, digitalisierte Fassung im Wörterbuchnetz des Trier Center for Digital Humanities, Version 01/25, <https://www.woerterbuchnetz.de/DWB> (prístup: 30.06.2026)
Výskyt Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách alpského typu, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. R. Ďuďa, D. Slivka: Minerály Slovenska Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.Rudolf Ďuďa a Luboš Rejl, 2001. Kameny z celého světa, Praha: Granit Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Ukrajina), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).
História a povery Od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Austrálski aborigénovia a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ ako prvý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem. Šamani považovali krištáľ za kameň svetla a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným.R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Odrody kremeňa