náhľad|Knihovníčka pri práci (New Orleans, Louisiana, 1940)
Knihovníctvo je vedný a študijný odbor„študijný a vedný odbor. Skúma vznik, vývoj a organizáciu knižníc, obsah, metódy, formy a prostriedky ich práce a ich spoloč.[enské] poslanie.“„vedecký a študijný odbor. Skúma vznik, vývoj a organizáciu knižníc, obsah, metódy, formy a prostriedky ich práce a ich spoloč.[enské] poslanie.“„1. odborná činnosť zabývající se shromažďováním, zpracováním a zpřístupňováním knihovních fondů; 2. spol.[očensko]vědní disciplina studující obecné zákonitosti, metody, způsoby a formy spol.[očenského] využívání knižního bohatství a rozvoje knihovnictví jako sociálního jevu. Zahrnuje teorii, metody, organizaci a techniku získávání a zpřístupňování knihovních fondů.“„náuka o zriaďovaní a správe knižníc. Delí sa na bibliotekografiu (o dejinách a stave knižníc) a bibliotekonomiu (náuka o zariadení a správe knižníc).“ a sociálny jav, ktorý zahŕňa knižnice a knižničné systémy, ako aj teoretické, odborné, vzdelávacie, profesné, sociálne, kultúrne, právne a iné súvislosti ich existencie. Výrazom knihovníctvo sa zároveň označuje praktická odborná činnosť spočívajúca v zhromažďovaní, spracovávaní a sprístupňovaní knižničných fondov. Osoba, ktorá sa takejto činnosti venuje, teda knižnično-informačný pracovník, resp. knižnično-informačná pracovníčka knižnice sa označuje výrazom knihovník, resp. knihovníčka.. „knihovník -a mn.[ožné číslo] -ci m.[užský rod] pracovník knižnice, bibliotekár; knihovníčka -y -čok ž.[enský rod]; knihovnícky príd.[avné meno]; knihovníctvo -a s.[tredný rod] knihovnícky odbor“
Pojem sa používa najčastejšie na označenie: sústavy knižníc, činnosti v knižniciach, zamestnania (knihovník, knihovníčka), vedeckej disciplíny a študijného odboru.
Obsahom knihovníctva ako sociálneho javu je špecifický typ sociálnej komunikácie, ktorá predstavuje sprístupňovanie zaznamenaného fixovaného a kódovaného poznania prostredníctvom knižníc podľa potrieb spoločnosti, sociálnych skupín a jednotlivcov. Rozvoj knihovníctva v jednotlivých historických epochách závisí od spoločensko-kultúrneho a ekonomického stavu spoločnosti. Jeho úroveň je produktom spoločnosti, knihovníctvo zároveň pôsobí aj na jej rozvoj. knihovníctvo patrí k sociálnym inštitúciám univerzálneho obsahu a dosahu. Za spoločenské ocenenie knihovníctva možno považovať fakt, že knižnice sú financované zo spoločenských zdrojov. Ciele knihovníctva sú tvorí uspokojovanie informačno-komunikačných potrieb, ochrana kultúrneho dedičstva národa, vzdelávanie, pomoc vede a výskumu, relaxácia a oddych, výchova detí a mládeže. Tieto ciele dosahujú jednotlivé knižnice prostredníctvom svojich funkcií, ktoré sa menia podľa typov (napr. ochrana kultúrneho dedičstva národa sa oveľa silnejšie realizuje v národnej knižnica ako vo vysokoškolskej knižnici).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Knižničná a informačná veda