Humenné (, , ) je mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína a zároveň hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína.
Polohopis vľavo|náhľad|Humenné, v pozadí Vihorlat náhľad|Panoramatický pohľad na mesto Humenné od severozápadu náhľad|Pohľad na Humenné z Vihorlatu, v pozadí Vysoké Tatry náhľad|Humenský zámok
Humenné je okresné mesto na severovýchode Slovenska, vzdialené 485 kilometrov od Bratislavy. Od krajského mesta Prešov je Humenné vzdialené 73 kilometrov, 83 kilometrov od mesta Košice, 31 kilometrov od Zemplínskej šíravy. Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške Mesto obklopuje zo severu južný okraj Nízkych Beskýd, z juhu Vihorlatské vrchy s vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.
Mestom prechádza cesta I/74 (StrážskeSnina) a II/559 (smer Medzilaborce), ako aj železničná trať Michaľany – Łupków a Humenné – Stakčín. Humenné leží západne od Sniny, južne od Medzilaboriec, východne od Vranova nad Topľou a severne od Michaloviec.
Humenné sa rozkladá v doline obklopenej z každej strany lesmi. Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možnosti na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku ako aj kratšie, ale aj dlhšie prechádzky po okolí. Katastrálne územie mesta Humenné patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie vonkajších Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd. Do katastrálneho územia mesta Humenné zasahujú tri geomorfologické celky, ktorými sú: Ondavská vrchovina, Humenské podolie a Humenský Sokol.
Vodné toky Laborec (hlavný tok aj s hrádzou), Cirocha, a menšie prítoky Laborca (Ptava, Hlboký potok, Kudlovčanka, Hubková). Laborec je za vyššieho stavu vodnej hladiny ideálnou riekou na splav. Rieka Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.
Vodné plochy Morské oko (tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku) ležiace v neďalekých Vihorlatských vrchoch pod Sninským kameňom z južnej strany a Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky ležiace zo severnej, pýšiace sa ocenením NAJ produkt cestovného ruchu Prešovského kraja za rok 2014. Medzi ďalšie patria vodné nádrže Zemplínska šírava, Veľká Domaša, Vinianske jazero vo vzdialenosti 21 – od Humenného a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Chlmec).
Časti mesta náhľad|Námestie slobody (pohľad na fontánu z juhozápadu) náhľad|Fontána lásky v centre mesta náhľad|Sídlisko Pod Sokolejom (vzadu) Centrum – námestie Slobody (vrátane ulíc Štefánikova, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská) Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom, (Jasenov) Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce, Kochanovce
Dejiny Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 – 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udelil Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí malo Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovcov patrilo mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prešlo do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získalo nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 malo mesto 2 666 obyvateľov, v roku 1923 – 4 184 obyvateľov, v roku 1933 – 5 638 obyvateľov.
Súčasnosť Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát (Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Laborecká vrchovina) aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene
Symboly mesta náhľad|Erb mesta Humenné na fasáde historickej budovy Obecného úradu mesta Humenné Erb – na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd. Vlajka – v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela – dvakrát sa opakujúce pásiky. Pečať – erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva Slováci – 78,7 % Rusíni – 6,46 % Rómovia – 2,33 % Ukrajinci – 1,16 % Česi – 0,49 % Poliaci – 0,07 % a iní
Zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka slovenský – 83,90 % rusínsky – 9,12 % rómsky – 3,10 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva rímskokatolíci – 57,91 % gréckokatolíci – 23 % bez vyznania – 8,69 % pravoslávni – 5,91 % evanjelici a. v. – 0,98 % a iní
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky Kostol všetkých svätých a priľahlý františkánsky kláštor, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1488. V 16. storočí bol doplnený o bočnú kaplnku a presbytérium bolo zaklenuté gotickou sieťovou klenbou. Po požiaroch v 16. a 17. storočí bolo zmenené patrocínium z najsvätejšej Panny Márie na sv. Jána Kapistrána a sv. Bonifáca a od konca 18. storočia Všetkých svätých. V rokoch 1788 – 1797 prešiel barokovou prestavbou. Ďalšími úpravami prešiel v rokoch 1906 – 1908, ktoré mu dali súčasnú neogotickú podobu. Autorom projektu je architekt Ladislav Gyalus. Interiér je zaklenutý dvoma poľami valenej klenby s lunetovými výsečami. Zariadenie kostola, hlavný a bočné oltáre a kazateľnica sú neogotické zo začiatku 20. storočia. Okná sú vyplnené vitrážami od Mikuláša Klimčáka. Dvojmanuálový organ od firmy Rieger pochádza z roku 1907. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a kružbami. V štíte priečelia je vlys s lomenými oblúkmi, priečelie je ukončené kamenným krížom. Vstup je riešený ako murovaná predsieň so sedlovým neogotickým portálom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Fasády priľahlej kláštornej budovy sú hladké.
Kalvária, pôvodne barokový areál z roku 1758. Ide o súbor štrnástich serpentínovo rozmiestnených zastavení s dominantným Kostolom sedembolestnej Panny Márie. Z tejto etapy sa zachovalo prvých šesť zastavení. V rokoch 1810 – 1867 boli doplnené ďalšie zastavenia do súčasnej podoby. V roku 1891 bol na mieste staršieho barokového kostola postavený súčasný Kostol sedembolestnej Panny Márie. Ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, apsida konchou. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nad portálom balkón s dekoratívnym zábradlím, ukončená je ihlancovou helmicou. Obnovená bola v rokoch 1911 – 1912. Poslednou obnovu prešla v rokoch 2013 – 2014.
Gréckokatolícky Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, párom bočných kaplniek a predstavanou vežou, z roku 1767. Obnovou prešiel v roku 1875. Loď je zaklenutá valenou klenbou. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1890 – 1898. Fasády sú členené lizénami a oknami s lomeným oblúkom a šambránami. Priečelie je členené pilastrami. Veža je členená kordónovými rímsami, kvádrovaním a vlysmi, ukončená je ihlancovou helmicou.
Ostatné pamiatky Kaštieľ, renesančná dvojpodlažná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a nárožnými vežami, z roku 1610. Stojí na mieste nížinného vodného hradu spomínaného prvýkrát v roku 1449. Ten patril Petrovi Peténimu, no po porazení zemplínskeho povstania bol kráľom Karolom I. Róbertom darovaný Drugetovcom. Išlo pôvodne o vežovitú stavbu, obohnanú priekopou. V roku 1619 po požiari prešiel zásadnou renesančnou prestavbou, keď vznikla súčasná štvorkrídlová stavba s nárožnými dvojpodlažnými vežami. Iniciátorom tejto prestavby bol uhorský palatín Gabriel I. Druget. V roku 1684 vyhorel, obnovou prešiel v roku 1787, keď už kaštieľ patril Štefanovi Čákimu, ktorý nechal barokovo iluzívne vymaľovať časť interiérov. Autorom výmaľby je rakúsky maliar Martin Johann Schmidt. V roku 1812 sobášom Etelky Sapári s Karolom Andrášim získali kaštieľ Andrášiovci. Andrášiovci realizovali neobarokovú úpravu fasád kaštieľa s manzardovými strechami na konci 19. storočia. V roku 1946 kaštieľ vyhorel. Fasády kaštieľa sú členené rytmom nárožných a strednej veže a polí medzi nimi. Strechy kaštieľa sú manzardové. Horizontálne sú členené kordónovou rímsou. Veže sú lemované pilastrami, centrálna veža pásovou rustikou a ukončená dekoratívnou atikou. V konvexno-konkávne prehnutom štíte je umiestnený erb Andrášiovcov. Parter nádvoria je členený polkruhovo ukončenou arkádou s bosážou. Poschodie je lemované pilastrami. V roku 1874 vybudoval Alexander Andráši francúzsky a anglický park s rybníkom.
Pomníky Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. V čase odhalenia to bola prvá socha dobrého vojaka Švejka na svete. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka. Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne z roku 1942 Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R. Štefánika, ktorá stála v r. 1934 – 52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí) Fontána lásky na centrálnej pešej zóne Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok) Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".
Zaujímavosti Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja – na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka.Szirtalja - Historické kúpele v Humennom V Humennom sa v minulosti nachádzali 2 synagógy. Prvá (tzv. stará) z roku 1795 sa nachádzala na mieste dnešnej Slovenskej pošty na námestí Slobody, počas druhej svetovej vojny bola však vážne poškodená bombardovaním. Druhá (tzv. nová) synagóga bola zbúraná v roku 1975, na jej mieste bola postavená budova Okresného výboru komunistickej strany.
Historické pamiatky v okolí Humenného V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov Brekov a Jasenov. Do od mesta sa nachádzajú ďalšie dve zrúcaniny hradov – Čičva a Vinné. Eneolitické mohyly cca od Humenného. Židovský cintorín pri Hubkovej v Humennom.
Prírodné pamiatky K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom, najvyšším vrchom Vihorlat (), obľúbeným Sninským kameňom () a Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny s najvyšším vrchom Kremenec () na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou.
Kultúra Mestské kultúrne stredisko
Hudba Folklórne súbory Kalina Chemlon
Dychové orchestre Chemlon
Spevácke zbory Spevácky zbor humenských učiteľov Spevácky zbor mesta Humenné detský spevácky súbor Nezábudka cirkevné spevácke zbory mužský spevácky zbor Rusinia
Múzeá V meste sa nachádza Vihorlatské múzeum a skanzen.