Kulturológia, kultúrne štúdiá alebo veda o kultúre, tiež filozofia kultúry (z latinčiny: colere, cultus, "pestovať" – pôvodne skultúrňovanie, zušľachťovanie zeme a z gréčtiny: logos, "veda, náuka"), je výskumná orientácia, študijný odbor formujúci sa ako holistická, komparatívna a interdisciplinárna veda o kultúre. Študuje špecifiká hmotnej a duchovnej kultúry civilizácií, etnických skupín a národov v konkrétnom historickom období a ich vzájomných vzťahoch.
Koncipovanie kulturológie ako špecifickej oblasti humanitných poznatkov siaha k novoveku v súvislosti s filozofickým koncepciami dejín u Vica, Herdera a Hegla. Na podklade kultúrnych poznatkov skúma konkrétne kultúrne javy. Kulturológia patrí k sociálno-humanitným odborom, hoci aktívne využíva metódy prírodných vied a špeciálne metódy výskumu v sociálnej oblasti. Využíva integratívný prístup, v orientácii na existenciu a činnosť človeka v spoločnosti.
Kulturológia skúma kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, špecifickú ľudskú činnosť, ktorá nie je vlastná iným biologickým formám života (kultúra je najvýznamnejším znakom, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov; človek je v kulturologickom nazeraní chápaný ako tvorca kultúry a sociokultúrneho prostredia).
Je to spoločenská veda, ktorá skúma kultúru ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, idey a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Patrí k odvetviu spoločenských vied, ktoré sa zaoberajú vedeckým porozumením, popisom, analýzou a predpoveďou kultúry ako celku.
Podľa L. A. Whitea etnológia a antropológia študovali rôzne kultúrne praktiky zahŕňajúce rôzne aspekty (sociologické, psychologické atď.), preto kulturológia vznikla ako disciplína zameraná výlučne na kultúrne aspekty. Kulturologické nazeranie predpokladá vyjadrovanie sa pomocou ustálených pojmov – terminologický aparát (súbor cielene získaných informácií, logicky zdôvodnenou sústavou pojmov a systémom vzťahov a súvislostí týkajúcich sa kultúry).
Podľa Václava Soukupa kulturológia skúma kultúru ako systém nadbiologicky vytvorených prostriedkov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa ľudia adaptujú v prostredí.SOUKUP Václav : Vitejte v Culturologii. Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK. Praha. 2012. ISSN 1805 – 2886 Podľa Viery Gažovej je to medziodborová disciplína, zaoberajúca sa integrálnym štúdiom kultúry na úrovni rodu Homo (rodová kultúra), zákonitostí vzniku, vývoja a fungovania sociokultúrnych systémov v priestore a čase (kultúr, subkultúr, kontrakultúr) a jednotlivca (osobnostná kultúra).doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2
Kulturológia integruje a syntetizuje poznatky vied o kultúre, človeku a spoločnosti.
Kulturológia na úrovni teórie interdisciplinárne spolupracuje s dejinami kultúry, umenia a estetiky, sociálnou antropológiou, sociológiou. Na úrovni praxe s ekonomiko a manažmentom kultúry, právom a legislatívou v kultúre. Kulturológia v systéme vied znamená interpretovanie javov iných vedných odborov, kulturologickou optikou (interdisciplinárny aspekt kulturológie) zaujíma paradigmatické východiská a diskurzívnu prax definície kultúry.
Na Slovensku je kulturológia ako študijný odbor akreditovaný v Nitre (Univerzita Konštantína Filozofa) a v Bratislava (Univerzita Komenského).
Zavedenie pojmu a definovanie kulturologického výskumu Významnú úlohu zohral Heinrich Rickert, ktorý koncom 19. storočia vymedzil kultúru ako všetko, čo vytvoril človek, a ako špecifickú oblasť spoločensko-vedného poznania tzv. vedy o kultúre (nem. Kulturwissenschaft).RICKERT, H. Kulturwissenschaft und Naturwissenschaft: ein Vortrag. J. C. B. Mohr, 1899. Dostupné online: http://books.google.sk/books?id=Yok6AQAAMAAJ&q=Kulturwissenschaft+rickert&dq=Kulturwissenschaft+rickert&hl=sk&sa=X&ei=GhpgU7OvJMzA7Aa3hoFY&ved=0CDEQ6AEwAA
Prelom nastáva na začiatku 20. storočia, kedy filozof a chemik Friedrich Wilhelm Ostwald vo svojej práci Energetische Grundlagen der Kulturwissenschaft (Energetické základy vied o kultúre, 1909) požadoval v súlade so svojou filozofickou koncepciou energeticizmu štúdium a interpretáciu kultúry ako prejavu transformácie a kontroly energie. Rozlíšil zároveň duchovné vedy, prírodné vedy a kultúrne vedy. Ostwald prvýkrát použil termín kulturológia v roku 1913.The Compact Oxfor English Dictionary (New Edition). Oxford: Clarendon press. 1994
Americký antropológ Lesley A. White vymedzil kulturológiu ako vednú disciplínu z pôvodu názvu od Ostwalda v práci Veda o kultúre z roku 1949 (uviedol do systému pojem veda o kultúre – kulturwissenschaf), pričom za jej hlavný predmet považuje udržanie života.WHITE, L. The Science of Culture: A Study of Man and Civilization. Farrar, Straus. 444 s. 1949 Podľa Whitea si kulturológia všíma fenomény kultúrneho jestvovania človeka, ale i vzťah individua a určitej kultúry k mimokultúrnej (napríklad prírodnej) realite. Berie do úvahy etické, estetické, antropologické, historické, ale i ekonomické charakteristiky a vlastnosti okolitého sveta.
V druhej polovici 20. storočia nastáva kultúrny obrat (cultural turn) ako reakcia na potrebu novej syntézy mnohých vedných disciplín (interdisciplinarita a prínos kultúrnych štúdií Birminghamskej školy) a vznik kultúrnej semiotiky. Kulturológia tak ponúka komplexný pohľad nielen z antropologického, ale aj interdisciplinárneho hľadiska.
Medzi významné kulturologické školy a línie 20. a 21. storočia možno zaradiť:
marxistický koncept kultúry, pozitivistcký koncept vitalistický koncept, existencialistiký koncept, hermeneutický koncept, nacionalistický model kultúry, neomarxizmus a Frankfurtskú škola, post-marxizmus a Birminghamská škola, eko-filozofia psychoanalytický koncept kultúry, štrukturálna antropológia, postmoderný koncept kultúry (Foucault, Welsch) hypermoderný koncept kultúry (Lipovetsky) iné...
Kultúrne modely
kultúrno-antropologické názory na kultúru (Murdock, Menghin, Schein, Hofstede) a modely kultúry podľa Lawlesa
Edgar Schein nazval svoj model „ľadovcom“: kultúru chápe ako vzorec „bazálnych a rozhodujúcich predstáv, ktoré určitá skupina ľudí našla, či vytvorila, odkryla a rozvinula, v rámci ktorých sa naučila zvládať problémy vonkajšej adaptácie a vnútornej integrácie a ktoré sa tak osvedčili, že sa chápu ako všeobecne platné. Noví členovia ich majú pokiaľ možno zvládnuť, stotožniť sa s nimi a konať podľa nich.“ SCHEIN, E.. Career anchors revisited: Implications for career development in the 21st century. The Academy of Management Executive. JSTOR 4165355
K významným relevantným konceptom v tejto súvislosti patrí v praxi pre svoju komplexnosť s obľubou používaný model Geerta Hofstedeho. Symboly, hrdinovia a rituály sú podľa miery viditeľnosti pre vonkajšieho pozorovateľa tzv. šupkami/ vrstvami cibule. Hofstede im rozumie ako samostatným prvkom kultúry, a označuje ich ako zvyky, predstavujú viditeľnú vonkajšiu časť kultúry, tzv. culture one. Jadro kultúry tvoria hodnoty, ktoré nie sú priamo pozorovateľné a môžeme ich odvodiť z vlastností a správania príslušníkov určitej kultúry. – tzv. culture two.GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava, ISBN 80-7121-315-2, s. 32
Témy kulturológie Kategórie kulturologického výskumu ako vzťah kultúry, civilizácie, spoločnosti a prírody
Kultúra ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Celok tvorby, difúzie a konzumu produktov tvorivého ľudského ducha v oblasti umení a poznatkov.GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2, s. 17 – 19
Kultúra alebo civilizácia komplexný celok, ktorý zahŕňa poznanie, vieru, umenie, morálku, právo a ostatné schopnosti a zvyky osvojované si človekom ako členom spoločnosti.GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2, s. 17 – 19
Súbor svojráznych duchovných a materiálnych zvláštností, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Okrem umenia a literatúry zahŕňa aj spôsoby života, spôsoby spolužitia, hodnotové systémy, tradície a presvedčenia.MONDIACULT,Svetová konferencia o kultúrnych politikách. UNESCO. Mexico City. 1982
Krober a Kluckohn, zozbierali 164 definícií kultúry, ktoré rozdelili do 8 skupín: opisné (vypočítavajú sumu fenoménov patriacich do kultúry), historické (kladú dôraz na procesy sociálnej transmisie a translácie), normatívne (vzorce a konania okolo ktorých sa navrstvujú normy, spôsoby konania), zdôrazňujúce ideačný aspekt (dôraz na idey), psychologické, štrukturálne (typizácia a organizácia kultúry), genetické (kultúra ako produkt alebo výtvor; myšlienkový obsah; symboly) a nezaraditeľné.GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava, ISBN 80-7121-315-2, s. 16KROEBER, A., KLUCKHORN, C. Kritický nástín systému a definic kultury I., II. Brno. 1968, 1970. Civilizácia je chápaná ako úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť. Spoločnosť je v užšom zmysle chápaná ako súbor osôb žijúcich v skupinách, ktoré sú navzájom pospájané, žijú v ohraničených teritóriách, uznávajú základné spoločenské hodnoty a správajú sa podľa ustálených kultúrnych vzorov. V tomto vymedzení sa spoločnosť približuje k pojmu štát. Príroda (gr. fyzis) je širšom zmysle súhrn hmotných predmetov, štruktúr a procesov v nekonečnej mnohotvárnosti ich prejavu.
Štruktúry kultúry a kultúrne univerzálie Kultúra ako normatívny, symbolický (semiotika) a kognitívny systém. Štruktúru kultúry tvoria hodnoty (vlastnosť vzťahu skutočnosti k potrebám; výsledok životného poznania a múdrosti), rituály (návod na vykonávanie rítu), hrdinovia, symboly a praktiky. Základným kultúrnymi univerzáliami sú jazyk (reč a písmo), normy (zvyky, obyčaje, mravy, práva, sankcie, tabu) a hodnoty (ideálne a reálne).
Inštitucionálne modely kultúry a socio-kultúrne systémy subkultúry, kontrakultúra, populárna kultúra, masová kultúra, dominantná kultúra, ľudová kultúra, klubkultúra, a alternatívna kultúra a nezávislá kultúra; marginálna alebo minoritná kultúra)
Komunikácia a dialóg kultúr Komunikácia medzi kultúrami vo vodorovnej rovine sa delí na interkultúrnu (medzikultúrnu) a intrakultúrnu. Vo zvislej rovine sa delí na: Synchrónna interkultúrna komunikácia prebieha v tom istom čase, ale v inom geografickom priestore, pri ktorej sú potrebné znalosti o krajine (napr. z médií). To umožňuje skúmanie kultúrnych fenoménom alebo reflektovanie prvkov kultúry v chápaní rôznych civilizačných okruhov, Diachrónna komunikácia sa vzťahuje na jedno miesto v rôznych časových etapách. Ide o komunikáciu interkultúrnu, napríklad medzigeneračnú výmenu hodnôt, tradícií, či vnímanie kultúrnej identity.
Kontinuita kultúry tradícia inovácia kultúrne dedičstvo, historické vedomie a historická pamäť eticko-mýticke jadro kultúry kanály translácie kultúry vzťah kultúry a hry
Multikulturalizmus Existuje niekoľko politicko-kulturologických modelov multikulturalizmu.
Existujú dva typy delenia:
a) radikálny multikulturalizmus, princíp rovnoprávnej kooexistencie kultúr umiernený multikulturalizmus, akcentuje sociálnu integráciu a etnickú toleranciu konzervatívny antimultikulturalizmus, manifestuje nezáujem o kultúrnu spolupráca; považuje ho za deštruktívny koncept radikálny antimultikulturalizmus, striktné vymedzenie vlastnej kultúry, vytvorenie mechanizmov zabraňujúcich prieniku cudzích kultúrnych vzorcov b) konzervatívny (monokulturalizmus), ktorý vychádza z tradícia neokolonializmu, vedeckého pozitivizmu a evolucionizmu liberálny, ktorý vychádza z ideálov osvietenstva, racionalizmu a ideálov Veľké francúzskej revolúcie (kladie dôraz na rovnosť) pluralistický, ktorý kladie dôraz na odlišnosť a rozmanitosť