Machiavelizmus sa široko definuje ako politická filozofia talianskej renesancie diplomata Niccolòa Machiavelliho, ktorá sa zvyčajne spája s realizmom vo zahraničnej aj domácej politike, a s názorom, že tí, ktorí vedú vládu, musia uprednostniť stabilitu režimu pred etickými ohľadmi."Machiavellizmus je radikálny typ politického realizmu, ktorý sa uplatňuje v domácej aj medzinárodnej oblasti." Korab-Karpowicz, W. Julian, "Political Realism in International Relations", Stanford Encyclopedia of Philosophy (zimné vydanie 2023), Edward N. Zalta & Uri Nodelman (eds.) Neexistuje akademický konsenzus o presnej povahe Machiavelliho filozofie alebo o jeho zámeroch s jeho dielami.Napríklad Benedetto Croce raz uviedol, že Machiavelli je "záhada, ktorá možno nikdy nebude vyriešená".
Interpreting Modern Political Philosophy: From Machiavelli to Marx, s. 40 Slovo Machiavellianizmus sa v angličtine objavilo prvýkrát v roku 1607 vďaka Machiavelliho popularite, často ako synonymum pre nečestnú vládnu politiku.Evrigenis, I. D., & Somos, M. (2011). Wrestling with Machiavelli. History of European Ideas, 37(2), 85–93.
Prehľad
„Vladár“
Po svojom exile z politického života v roku 1512 sa Machiavelli venoval písaniu, čo viedlo k publikácii jeho najznámejšieho diela Vladár. Kniha sa stala neslávne známou svojimi odporúčaniami pre absolútnych vládcov, aby boli pripravení konať nečestne – napríklad uchyľovať sa k podvodom, zrade, eliminácii politických oponentov a využívaniu strachu na kontrolu poddaných.Vladár, najmä kapitoly VIII, XVII a XVIII Machiavelliho názor, že získanie a udržanie štátu si vyžaduje použitie zla, je hlavnou témou tohto traktátu.„Nevyvoláme pohoršenie, iba sa vystavíme dobromyseľnému, alebo prinajmenšom neškodnému výsmechu, ak budeme tvrdiť, že Machiavelli bol učiteľom zla.“ – Leo Strauss, Thoughts on Machiavelli Tento prístup spôsobil, že prídavné meno machiavellistický sa neskôr začalo používať pre politiku "plnú ľsti, podvodu alebo nečestnosti".
Republikanizmus a iné myšlienky
Hoci je Machiavelli známy svojimi dielami o kniežatstvách, jeho ďalšie dôležité dielo, Rozpravy o Tite Liviovi, sa zameriava na republikánske štátne zriadenie. Machiavelli tvrdil, že slobodné republiky majú lepšie mocenské štruktúry než monarchie. Uvádza tiež, že vláda republiky môže byť výhodnejšia než vláda jedného panovníka. Avšak aj v tomto diele sa nachádzajú jeho kontroverzné názory – napríklad, že násilie môže byť niekedy nevyhnutné na obrodu skorumpovaného mesta.
V jednom z najznámejších výrokov vo Vladárovi radí princovi, aby bol "líškou proti pasciam a levom proti vlkom" – teda aby bol klamár aj silák.
Machiavelli tiež zavádza vlastné chápanie cnosti – virtù – ktoré sa líši od klasického. Znamená akúkoľvek vlastnosť, ktorá pomáha vládcovi udržať moc, dokonca aj ak ide o páchaniu zla.
Kvôli kontroverznému pohľadu na politiku bol Vladár v roku 1559 zakázaný katolíckou cirkvou a zaradený do zoznamu zakázaných kníh Index Librorum Prohibitorum.
Machiavelli kritizoval kresťanstvo ako vieru, ktorá oslavuje pokoru a záhrobný život, čím podľa neho oslabovala Talianov jeho doby.
Prijatie Machiavelliho Anti-Machiavellizmus
Koncom 30. rokov 16. storočia bola Machiavelliho filozofia považovaná za nemorálnu ideológiu, ktorá kazí európsku politiku. Reginald Pole o Vladárovi napísal: „Zdalo sa mi, že túto knihu napísal nepriateľ ľudstva. Popisuje všetky spôsoby, ako zničiť náboženstvo, spravodlivosť a akúkoľvek inklináciu k cnosti.“
Aj autori v elizabethánskom Anglicku mali podobný názor – napríklad William Shakespeare či Christopher Marlowe. V Henrich VI., časť 3. nazýva Richard III. Machiavelliho „vražedným Machiavelom“.
Esej Anti-Machiavel napísal Fridrich Veľký, kráľ Pruska, ako polemiku voči Vladárovi. Vydaná bola v roku 1740. Francúzsky filozof Denis Diderot nazval machiavellizmus „odpornou politikou“ a „umením tyranie“.Diderot, Denis. Machiavelizmus. Encyklopédia Diderota a d’Alemberta. Preklad: Timothy Cleary.
Externé odkazy
Kategória:Politické ideológie Kategória:Renesančná filozofia Kategória:Politická filozofia