Militarizmus je dominancia vojenských hodnotových predstáv a záujmov v politike a spoločenskom živote, ktoré sa prejavujú napríklad jednostranným dôrazom na právo silnejšieho a myšlienkou, že vojny sú nutné alebo nevyhnutné, alebo prísne hierarchickým myslením založeným na rozkazoch a poslušnosti.Klaus Schubert, Martina Klein: Das Politiklexikon. 4., aktual. vydanie Dietz, Bonn 2006.
Vo vnútornej politike sa prejavuje vysokými výdavkami na armádu a zbrojenie, zdôrazňovaním významu armády, vyzdvihovaním jej prestíže, masovými prehliadkami, účasťou vysokých dôstojníkov v politike a najmä vojnovou rétorikou vedúcich predstaviteľov štátu. V zahraničnej politike znamená tendenciu k násilnému riešeniu sporov, prípadne aj expanzívnu a dobyvačnú politiku.K. Žaloudek, Encyklopedie politiky, heslo Militarismus.
Definície a modely militarizmu Politológ Wilfried von Bredow opisuje militarizmus ako „nadvládu armády ako organizácie v štáte a spoločnosti“ a ako „prevahu vojenských a vojnových kategórií v myslení v štáte, spoločnosti a politike“. Uvádza dva modely civilno-vojenských vzťahov, ktoré sa vyvinuli po priemyselnej revolúcii.Wilfried von Bredow: Militär und Demokratie in Deutschland: Eine Einführung (Studienbücher Aussenpolitik und internationale Beziehungen). VS Verlag, Wiesbaden 2007, S. 66 a ďalšie.
V prvom modeli nie sú ozbrojené sily príliš dôležité v „každodennom spoločenskom živote“, zostávajú „virtuálne“ a iba „v prípade ohrozenia“ sa stávajú „aktuálne“ relevantnými: „V prípade vojenskej núdze považujú občania za vlasteneckú povinnosť obliecť si uniformu a brániť svoj štát“. Podľa von Bredowa tento model môže, ale nemusí viesť k militarizmu. V prípade USA „kult zbraní v civilnom živote, ... by sa dal označiť za kontrakciu militarizmu“. V druhom modeli samotné ozbrojené sily poskytujú „hybný prvok všeobecného spoločenského rozvoja“. Ozbrojené sily sú považované za „školu národa“, ktoré zároveň masívne zasahujú do politických rozhodovacích procesov v takzvanom mierovom období: „Vojenské hodnoty a vojenské správanie určujú civilné konanie a rozhodovacie procesy“. Tento model zásadne podporuje militarizmus.
Nielen, ale aj vzhľadom na nacistickú tyraniu, Antony Joseph Coates charakterizuje militarizmus ako „častý sklon alebo kultúrnu zaujatosť v prospech vojny“.A. J. Coates: The Ethics of War. Manchester University Press, Manchester 1997, ISBN 0-7190-4046-9, S. 40.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Politické teórie Kategória:Vojenská stratégia