Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In: ; , ) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala v roku 1019 súčasťou Českého kniežatstva), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.
Prehľad
Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom: Mojmír I. (833846) Rastislav (846870) franskí správcovia Viliam a Engelšalk Slavomír (871) Svätopluk (871894) Mojmír II. (894? (906/907))
Vláda Rastislava (846870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka písmo, hlaholiku, obaja sa stali zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy v roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj písmo cyriliku.
Za Svätopluka (871894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných Starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.
Názov Názov „Veľká Morava“ použil okolo polovice 10. storočia byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenetos v diele De administrado imperio, keď okrem tvaru Μοραβίαζ (zem Moravská) použil aj výraz μεγάλη Μοραβία (megalé Morabia, Veľká Morava). Tento je niekedy prekladaný tiež ako „vzdialená“, prípadne „nepokrstená“ Morava. Inak dobové pramene krajinu nazývajú spravidla jednoducho Marahava, terra Maravorum, regnum Margorum, regnum Marahavorum, prípadne ďalšími variantmi odvodenými od základu -mar. Doložené sú aj názvy regnum Rastizi a regnum Zuentibaldi (kráľovstvo resp. kniežatstvo Rastislava, neskôr Svätopluka). V slovanských textoch z 9.10. storočia sa používa názov Morava, prípadne v plurále Moravy, Moravьska oblastь (Moravská ríša), atď. Podobne ako v latinčine sú zaznamenané rôzne varianty s významom moravská zem alebo zem Moravanov. Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve vyšneje Moravy, vyšňuju Moravu).
Pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a pravdepodobne aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči – z pohľadu Byzantskej ríše – druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti Sirmia (dnes Sremska Mitrovica), vznikla však až v desiatom storočí. Spojenie Veľká Morava má zároveň vyjadriť rozdiel medzi pôvodnou Moravou a politickým útvarom, ktorý vznikol po pripojení Nitrianska v roku 833.
Územie Veľkej Moravy náhľad|upright=2|left| 1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo; 2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo; 3: spolu s 2 alebo spolu s 4; 4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo; 5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo; 6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo; 7: spolu s 2 alebo spolu s 22; 8: spolu s 6 alebo spolu s 20; 9: od vlády Rastislava (846870) alebo Svätopluka I. (871894) do 896: Nitrianske kniežatstvo; 10: spolu s 8 alebo spolu s 20; 11: od 874 do (?) 907: Visliansko; 12: pravdepodobne spolu s 11; 13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené); 14: pravdepodobne spolu s 13; 15: od 890 do 897: Lužica; 16: veľmi pravdepodobne spolu s 15; 17: veľmi pravdepodobne spolu s 15; 18: pravdepodobne spolu s 1517; 19: od 888/890 do 894: Čechy; 20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo; 21: veľmi pravdepodobne spolu s 20; 22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo; 23: od 881/882 do 896: Zátisie; 24: pravdepodobne spolu s 23; 25: od vlády Svätopluka (871894) do (?) 896; 26: od vlády Svätopluka (871894) do?; 27: spolu s 23 alebo spolu s 24
Uvedený je konsenzus súčasných akademických prác. Niekoľko autorov vypracovalo alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy, ktoré jadro Veľkej Moravy lokalizujú na iné miesta než je zobrazené na tejto mape. Tieto teórie získali podporu niektorých zahraničných vedcov, ale väčšina historikov ich odmietla ako nepodložené, napr.: „O polohe tejto Moravy sa občas v odbornej verejnosti viedli ostré spory. Návrhy, podľa ktorých sa mala nachádzať nie severne od Dunaja, ale južne v dnešnom Maďarsku alebo Srbsku, sa však nepresadili.“.
Dejiny Vznik Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola Samova ríša. Po Samovej smrti (658) sa jeho ríša rozpadla a Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou Avarského kaganátu. Najskôr v poslednej tretine až štvrtine 7. storočia vznikajú na Morave najstaršie opevnené sídliská. Od konca 7. storočia je možné na Morave, Slovensku aj Čechách zaregistrovať vzostup novej spoločenskej elity – jazdeckej bojovníckej vrstvy. V priebehu 8. storočia rastie spoločenská organizovanosť miestnych Slovanov, ktorú je možné doložiť ďalším budovaním a rozvojom opevnených sídiel. Na Morave sa tieto koncentrujú jednoznačne okolo rieky Moravy. Na Slovensku vznikajú opevnené sídliská v posledných desaťročiach 8. storočia v oblastiach, ktoré neboli pod bezprostredným avarským vplyvom.
Na prelome 8. a 9. storočia sa v strednej Európe zásadne mení politická situácia. Po sérii vojen medzi Franskou ríšou a Avarmi dochádza k oslabeniu Avarského kaganátu, čo Slovania využívajú na vlastnú ofenzívu proti Avarom. Charakteristickým javom na území Slovenska je expanzia na územia, ktoré boli predtým pod priamym avarským vplyvom. Nitra sa tak mení z lokality na pohraničnom území na nové centrum, s ktorým sa spája ďalšia integrácia Slovanov na juhozápadnom Slovensku. V roku 822 sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme. Pravdepodobne v roku 831 dochádza ku krstu „všetkých Moravanov“ (pokrsteniu moravských elít).
Presný priebeh integračného procesu Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska nie je z písomných prameňov známy, historici predpokladajú sformovanie dvoch kniežatstiev – Moravského a Nitrianskeho. Písomné pramene ho zachytávajú až v jeho závere, keď v roku 833 vrcholí vyhnaním Pribinu z Nitry Mojmírom I. Pribinova pozícia nie je z prameňov zrejmá. Je možné, že išlo o celkom nezávislé knieža, ale nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom, resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený. Historici nie sú jednotní ani v spôsobe, akým prišlo k jeho vyhnaniu do exilu. Napr. podľa názoru Jána Steinhübela išlo o následok dobre pripraveného a prudkého útoku Moravanov, ktorému podľahli viaceré Pribinove hrady. Z jeho interpretácie prameňov a porovnania s inými podobnými udalosťami vyplýva, že Pribina bol Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ. Inú hypotézu predkladá napr. Dušan Třeštík, podľa ktorého išlo skôr o spor vnútri kmeňa, pričom Mojmír nad Pribinom presadzoval svoju autoritu podobne, ako ju presadzoval nad ostatnými kniežaťami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom. Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa Zdeňka Měřínského otvára otázku skoršej expanzie, napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v Mikulčiciach na Morave a hradiskom v Majcichove na Slovensku. Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje ich včasný vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor. alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie. Zároveň aj nové výskumy na viacerých lokalitách (Pobedim, Bratislava-hrad, Bíňa) preukázali, že pôvodné datovania sa nepotvrdili a často sa i zásadne zmenili. To oprávnene navodzuje otázku, čo je dostatočným argumentom pre konkrétne datovanie a či skutočne máme k dispozícii vierohodné archeologické doklady pre budovanie opevnení pred obdobím Veľkej Moravy.
náhľad|Približná rozloha Moravy a Nitrianska pred rokom 833
Mojmír I.
Vyhnanie Pribinu Mojmírom sa tradične považuje za vznik tzv. Veľkej Moravy. O Pribinovom osude pozri Blatenské kniežatstvo. Nitrianske kniežatstvo sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu Mojmírovcov. O vláde Mojmíra I. (833846) je toho známe veľmi málo. Dôležitá je vari len správa Bavorského geografa, ktorý k roku 843 alebo 850 v opise území severne od Dunaja udáva, že Slovania v dnešnom Slovensku majú 30, v dnešnej Morave 11, v Čechách 15 a v Bulharsku 5 hradov. Archeologické nálezy tieto čísla približne potvrdili.
Rastislav
thumb|Rastislav Problémy Veľkej Morave vznikli po roku 843, keď sa Ľudovít Nemec stal kráľom novo založenej Východofranskej ríše a rozhodol sa, že sa začne miešať do záležitostí svojich východných susedov. Roku 846 násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy Rastislava (846870, Rastic, Rasticlao, Rastislaus), Mojmírovho synovca narodeného na Slovensku. Potom sa stále snažil ovplyvňovať veľkomoravskú politiku. Okolo roku 850 sa ale Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Súčasne Rastislav pripojil k svojmu štátu územie medzi Dunajom a Dyjou (podľa iných prameňov sa to stalo už roku 791). Roku 855 toho mal Ľudovít napokon plné zuby, zaútočil na Veľkú Moravu pri Devíne, kde však bol porazený.
Koncom 50. rokov 9. stor. sa Svätopluk (Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk), synovec Rastislavov, stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva (od roku 867 potom lénnym kniežaťom).
Roku 858 sa Rastislav spolčil s Karolmanom (Karlmann), grófom Východnej Marky a synom Ľudovíta Nemca. Dostal za to územie Pilišských vrchov v dnešnom Maďarsku. Okolo roku 861 bojoval Karolman, podporovaný Rastislavom, proti Ľudovítovi Nemcovi podporovanému Pribinom (pozri Blatenské kniežatstvo). Pri tom Pribina prišiel o život. Karolmana porazili roku 863.
Približne v rovnakom čase (861) sa Rastislav rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na pápeža v Ríme s prosbou o učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov (podľa niektorých prameňov chcel biskupa), aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Byzantskí kňazi, ktorí už dávno boli takisto činní na Veľkej Morave, navrhli Rastislavovi, aby sa s rovnakou prosbou jednoducho obrátil na byzantského cisára Michala III. Rastislav tak urobil v roku 861 alebo 862. Michal III., ktorý sa tejto príležitosti v predvečer vznikajúcej východnej schizmy rád chopil, poslal asi roku 863 Rastislavovi Cyrila a Metoda.