Otáčavý pohyb (iné názvy: rotačný pohyb, točivý pohyb, rotácia, otáčanie) telesa (napr. dokonale tuhého telesa) resp. sústavy hmotných bodov jeotáčivý pohyb. In: Technický slovník naučný 5 MO. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. s. 445.otáčení. In: Technický naučný slovník MPo. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 424.sférický pohyb. In: Technický naučný slovník PrŠ. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 196x. s. 384. kapitola 2.5 Mechanik starrer Körper - s. 2, 5-11 s. 160 (v 4. kapitole) s. 33-36, 45-47 s. 80 s. 18: a) buď jeho resp. jej otáčavý pohyb okolo priamky (=otáčavý pohyb v užšom zmysle, otáčavý pohyb okolo pevnej/stálej osi otáčania, rovinný otáčavý pohyb) – t.j. sústava hmotných bodov/teleso sa otáča okolo priamky (tzv. osi otáčania), t.j. všetky body sústavy/telesa (okrem tých, ktoré sú prípadne na osi otáčania) opisujú v rovinách kolmých na túto os okolo nej sústredné kružnice (je to rovinný pohyb), b) alebo jeho resp. jej otáčavý pohyb okolo bodu (=pohyb okolo pevného bodu, sférický pohyb, sférický otáčavý pohyb) – t.j. sústava hmotných bodov/teleso sa otáča okolo jedného pevného bodu (tzv. stredu otáčania), čiže body sústavy/telesa (okrem tohto prípadného jedného bodu) sa pohybujú po koncentrických guľových plochách okolo tohto bodu (je to priestorový pohyb) Vyššie uvedené body a) a b) sa dajú alternatívne interpretovať ako jeden a ten istý pohyb, a to dvoma spôsobmi: 1. Jedna možnosť je definovať otáčavý pohyb len ako rovinný otáčavý pohyb (t.j. hore a) ) a ku sférickému otáčavému pohybu (t.j. hore b) ) skonštatovať, že v ľubovoľnom krátkom časovom intervale je to vlastne rovinný otáčavý pohyb, pretože pri ňom v ľubovoľnom okamihu existuje tzv. okamžitá os otáčania (priamka bodov prechádzajúca stredom otáčania). Drehbewgung. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7. 2. Druhá možnosť je definovať otáčavý pohyb len ako sférický otáčavý pohyb a rovinný otáčavý pohyb interpretovať ako špeciálny prípad sférického otáčavého pohybu (teda v prípade rovinného otáčavého pohybu pohyb prebieha nielen okolo jedného pevného bodu, ale okolo viacerých pevných bodov – presnejšie okolo priamky).
Ak je os otáčania nehybná, nazýva sa pevná alebo stála os otáčania (a ide potom presnejšie o rovinný otáčavý pohyb). Ak je naopak pohyblivá, nazýva sa - ako už bolo spomenuté vyššie- okamžitá os otáčania (a ide potom presnejšie o sférický otáčavý pohyb).
Špeciálnym prípadom (rovinného) otáčavého pohybu sústavy hmotných bodov resp. telesa je pohyb jedného hmotného bodu po kružnici – pozri pohyb po kružnici.
Rovinný otáčavý pohybs. 114-119 s. 113GÖBEL, Rudolf et al. Fyzika pre maturantov. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. s. 115-116 Všetky body otáčajúceho sa telesa resp. otáčajúcej sa sústavy hmotných bodov majú rovnakú uhlovú rýchlosť (ω); majú však rozdielnu “normálnu” rýchlosť (v) aj veľkosť “normálnej” rýchlosti (|v|), keďže platí v = ω x r resp.|v| = ω.r, kde r je (v tomto kontexte) vzdialenosť bodu od osi otáčania. Keďže všetky body telesa/sústavy majú rovnakú uhlovú rýchlosť, môžeme hovoriť o uhlovej rýchlosti telesa/sústavy ako celku (s výnimkou časti telesa/sústavy, ktorá predstavuje os otáčania, lebo tá je samozrejme v pokoji).
Okrem základných veličín uhlová dráha (ϕ), uhlová rýchlosť (ω) a uhlové zrýchlenie (α, iná značka: ε), ktoré sú bližšie vysvetlené v článku pohyb po kružnici, je rovinný otáčavý pohyb charakterizovaný predovšetkým týmito veličanami: moment zotrvačnosti (I, iná značka: J) – ide o obdobu hmotnosti (m) moment sily (M= I.α) – ide o obdobu sily (F) moment hybnosti (L = I. ω) – ide o obdobu hybnosti (p). kinetická energia otáčavého pohybu (tzv. rotačná energia; Er =1/2.I. ω2) – ide o obdobu “normálnej” kinetickej energie E=1/2.m. v2. práca otáčavého pohybu (Wr= integrál momentu sily medzi dvoma uhlovými dráhami – ide o obdobu “normálneho” vzorca pre prácu (t.j. vzorca: W = integrál sily medzi dvoma dĺžkami dráhy).
Referencie
Kategória:Pohyb