Retroaktivita (z lat.) je v práve spätná pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Môže byť pravá a nepravá:
pri pravej retroaktivite sa zákon použije spätne aj na obdobie pred účinnosťou zákona, pri nepravej retroaktivite (ktorá je v práve úplne bežná) v podstate nejde o retroaktivitu, keďže nový zákon sa použije len od dátumu jeho účinnosti (teda aj na právne vzťahy, ktoré existovali pred jeho vyhlásením a naďalej trvajú)
Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Retroaktivita sa však pripúšťa v trestnom práve v rámci princípu prospešnosti.
Zásada o neprípustnosti retroaktivity bola porušená napríklad v Norimberskom procese. Nacisti sa počas druhej svetovej vojny dopustili takých zločinov, s ktorými sa dovtedy v medzinárodnom práve nepočítalo.
Referencie
Zdroj Jozef Prusák, Teória práva, s. 235
Kategória:Teória práva