Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Starogréčtina môže označovať: v užšom zmysle len atické nárečie z 5. a 4. stor. pred Kr. (dodnes norma pre klasickú gréčtinu) v širšom zmysle: všetky grécke nárečia, ktorými sa hovorilo od prvých nálezov gréckeho písma okolo roku 800 pred Kr. (alebo teoreticky už od 1100 pred Kr.): do začiatku helenistického obdobia okolo roku 300 pred Kr., alebo ak ide o pojem z dvojice (trojice) pojmov starogréčtina (stredoveká gréčtina) – novogréčtina: do cca 600 po Kr., čiže vrátane helenistickej gréčtiny (koiné) a ranobyzantskej gréčtiny
Tento článok je o gréckych nárečiach od 800 pred Kr. do 300 pred Kr. Ostatné pozri v článku grécke jazyky.
Starogrécke nárečia
náhľad|350px|Starogrécke nárečia (české názvy) Starogrécke nárečia sa štandardne delia takto: Západná skupina (Dórske nárečia v širšom zmysle) severozápadná starogréčtina (nárečia na sever a severozápad od Korintského zálivu) dórčina (dórske nárečia v užšom zmysle) – písala sa v ňom zborová poézia (Pindaros), neskoršie búkolská poézia Aiolská skupina egejská skupina/ázijská aiolčina (nárečie maloázijskej Aiolidy, sz. časti maloázijského pobrežia s ostrovom Lesbos) – v tomto nárečí vznikala prevažne osobná lyrika – básne Sapfó a Alkaia tesálčina boiótčina Iónsko-atická skupina atičtina – jazyk mladších dejepiscov (Tukydides), odborných spisov, rečníkov, filozofov (napr. Platón) iónčina (Eubója a grécke kolónie v Itálii; Kyklady; maloázijská Iónia) staroiónčina – dialekt Homérskej epiky novoiónčina – Herodotos a ďalšia historická próza Arkádsko-cyperská skupina arkádčina cyperčina pamfýlčina – zaraďovaná aj do západnej skupiny
Z achájskych nárečí sa nezachovali nijaké literárne pamiatky.
V helenistickom období (presnejšie okolo 300 pred Kr.) prevládol v celom helenizovanom svete atický dialekt, ktorý sa v zjednodušenej verzii stal „všeobecným jazykom“ – grécky koiné dialektos.
Transkripcia starogréčtiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.
Iné projekty
Kategória:Gréčtina