Právny subjekt alebo subjekt práv(a) môže byť DEÁK, M. Subjekty práva (2017) OTTOVÁ, E.: Teória práva, 2. doplnené a prepracované vydanie, Šamorín, HEURÉKA 2006, str. 262LAZAR, J. et al. Základy občianskeho hmotného práva 1, 2004 S. 130-133právní subjekt. In: HENDRYCH, Dušan, et al. Právnický slovník. 2. rozš. vyd. Praha : C.H. Beck, 2003. 1320 s. ISBN 80-7179-740-5.LUBY, Š. Dejiny súkromného práva na Slovensku. 2002. S. 165: adresát alebo recipient právnej normy, pozri subjekt práva (adresát) súhrnné označenie adresáta alebo recipienta právnej normy a právotvorného subjektu (=normotvorného subjektu; to je spravidla zákonodarca), synonymum: subjekt právnej normy, pozri subjekt práva (adresát) a právotvorný subjekt subjekt buď majúci len spôsobilosť na práva a povinnosti (=osoba v právnom zmysle, právna osoba) alebo majúci aj spôsobilosť na právne a protiprávne úkony, t.j. subjekt majúci právnu subjektivitu, pozri spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne a protiprávne úkony Poznámka: Prvý a tretí význam sa vo výsledku značne prekrýva (hoci ide o úplne iné hľadiská).
Právny subjekt môže okrem toho byť: subjekt právneho vzťahu (t.j. účastník právnych vzťahov a ten, kto sa ich iba môže účastniť)OTTOVÁ, E.: Teória práva, 2. doplnené a prepracované vydanie, Šamorín, HEURÉKA 2006, str. 262
Pozri aj právna subjektivita fyzická osoba právnická osoba
Zdroje
Kategória:Teória práva