Bádenská škola novokantovstva alebo juhozápadná škola novokantovstva bola jedna z novokantovských škôl počiatku 20. storočia, ktorá sa vyznačovala predovšetkým kontrapozíciou historickej a prírodovedeckej metódy. Hlavnými predstaviteľmi bádenskej školy boli Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert.
Bádenská škola rozvíjala svoju činnosť v bádenskom Freiburgu, Heidelbergu a Štrasburgu.
Bádenská škola na rozdiel od marburskej školy aplikovala idealizmus a transcendentálnu metódu predovšetkým na duchovné vedy a filozofiu kultúry. Nepopierala, pravda, význam teórie poznania, ale dôraz jednako len kládla na otázky hodnoty, čiže toho, čo a ako má byť.
História je veda o individuálnych faktoch vývoja, ktoré majú kultúrny význam; prirodné vedy sa zaoberajú opakujúcimi sa a všeobecnými zákonitosťami prírodných javov.
Pojmy sú myšlienkovým pretvorením reality, podriadeným apriórnym princípom: v prirodných vedách je dôraz na poznaní všeobecného, v histórii na poznaní individuálneho.
Bytie (Sein) stojí proti tomu, čo má byť (Sollen).
Predstavitelia Bauch, B. Cohn, J. Hessen, S. Kroner, R. Emil Lask Hugo Münsterberg Heinrich Rickert Wilhelm Windelband
Pozri aj novokantovstvo idiografické nomotetické
Externé odkazy
Kategória:Filozofické smery