Štát blahobytu (iné názvy: štát všeobecného blahobytu, welfare state, asistenčný štát, štát verejných sociálnych služieb, čiastočné synonymum sociálny štát; angl. welfare state) má niekoľko podobných definícií: v politológii a teórii sociálnej politiky: politický systém, v ktorom sa štát silno sociálne angažuje; štát, v ktorom sa v zákonoch, vo vedomí a postojoch ľudí presadzuje myšlienka, že sociálne podmienky, v ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov alebo rodín, ale aj vecou verejnou v ekonómii: koncepcia presadzujúca aktívne zásahy štátu do národného hospodárstva a sociálneho života spoločnosti (aby sa zabezpečil všeobecný blahobyt) synonymum pre zmiešaná ekonomika
Charakteristika Najčastejšie charakteristiky štátu blahobytu v súčasnosti: štát sa výrazne angažuje v sociálnej oblasti štát preberá do značnej miery sociálne zabezpečenie obyvateľov a značne kontroluje časť priestoru pre sociálne konanie ľudí štát má rozsiahly a jednotný systém sociálneho zabezpečenia a značný rozsah služieb poskytovaných zadarmo (alebo za cenu nižšiu ako náklady) štát značne redistribuuje príjmy štát je veľmi náročný na ekonomické zdroje vedie k centralizácii, byrokratizácii a anonymite
Dejiny Začiatky štátu blahobytu boli v Bismarckovom sociálnom zákonodarstve v 19. storočí. Najväčší rozvoj dosiahol štát blahobytu v Európe po druhej svetovej vojne. Od ropnej krízy v 70. rokoch badať celosvetový ústup od štátu blahobytu resp. sa znižuje miera zásahov štátu. Za prototyp štátu blahobytu sa považuje Švédsko.
Iné projekty
Externé odkazy https://web.archive.org/web/20090912235811/http://www.zsf.jcu.cz/studium/studijni-programy-obory-kurzy/podpurne-studijni-texty/spvs/spvs_socialni_politika.pdf politická definícia (po nemecky) ekonomická definícia (po nemecky)
Kategória:Makroekonómia Kategória:Politológia Kategória:Sociológia