Teória ideí je jadrom Platónovho učenia, ktoré sa utvorilo ako syntéza hérakleitovského a prótagorovského názoru o premenlivosti zmyslového sveta, učenia eleatov o nemennom súcne, sokratovského hľadania pojmov, pytagorovskej náuky o číslach ako podstatách vecí a orficko-pytagorovskej predstavy o nesmrteľnosti duše a o onom svete.
Pre Platóna predstavovujú idea (εἶδος eidos) najskutočnejšie, večné a nemenné súcno. Na ideách ktorom majú jednotlivé veci iba účasť, participáciu (μέθεξις methexis), keďže idey sú pre ne vzormi, paradigmami (παράδειγμα paradeigma).FLOSS, Karel. Platón. In: Filosofický slovník. 2. vyd. Olomouc, 2002, s. 315. ISBN 80-7182-064-4.
Teória o Idei - človek je pripútaný v oblasti zmyslového poznania, lebo to čo vidí považuje za bytie a preto ho treba z toho klamu vyslobodiť. Platón túto cestu prirovnáva k podobenstvu o jaskyni, kde sa prechádza od zmyslového k filozofickému poznaniu. V jaskyni sú pripútaní ľudia, ktorí vnímajú iba tmu, vzadu za nimi horí oheň, medzi väzňami a ohňom vedie cesta, po ktorej sa pohybujú ľudia s predmetmi. Ľudia vidia iba tiene, o ktorých si myslia, že je to pravá skutočnosť. Po oslobodení z pút majú pocit, že sú to len preludy a odrazy toho skutočného.
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Platonizmus