Henri Bergson (* 18. október 1859, Paríž, Francúzsko – † 4. január 1941, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ intuitivizmu a filozofie života. V Bergsonovom myslení sú živé najmä motívy Platónovej filozofie, neskorého Schellinga, Schopenhauera a samozrejme francúzska filozofická tradícia. Základným pojmom Bergsonovej filozofie je pojem čistého, nehmotného plynutia, presnejšie povedané trvania (fr. durée) ako prvopočiatku všetkého jestvujúceho. Hmota, čas, pohyb sú rozličnými formami prejavu tohto pôvodného trvania. Poznanie trvania je prístupné iba intuícii, čiže aktu poznania zhodného s aktom, ktorým sa rodí skutočnosť. Na evolučnom procese akcentuje Bergson jeho tvorivostnú stránku a interpretuje ju vitalisticky.
Skutočnosť je podľa Bergsona tvorivý proces, ktorý v každom novom časovom okamihu prináša novosť, nevymedziteľnú a nepochopiteľnú z minulých skúseností a daností.
Dielo Essai sur les données immédiates de la conscience, 1889 Matière et mémoire, essai sur la relation du corps à l'esprit, 1896 Le rire, 1900 L'évolution créatrice, 1907 Réflexions sur le temps, l'espace et la vie, 1920 Durée et simultanéité. A propos de la théorie d'Einstein, 1922 Les deux sources de la morale et de la religion, 1932 La pensée et le mouvant, 1934 Écrits et Paroles, 3 zv. 1957-1959 Mémoire et vie, 1957 Œuvres, 1959
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Filozofi 20. storočia Kategória:Filozofi jazyka Kategória:Francúzski filozofi Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru Kategória:Francúzski nositelia Nobelovej ceny Kategória:Členovia Francúzskej akadémie Kategória:Absolventi École Normale Supérieure Kategória:Osobnosti z Paríža