Iné významy výrazu právny úkon pozri buď v článku právna skutočnosť alebo v článku právne konanie
Právny úkon§ 34 Občianskeho zákonníka z roku 1964právny úkon. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 575 (staršie alebo nespisovnejednanie. In: Krátky slovník slovenského jazyka: právne jednanieBAJÁNKOVÁ, J., BENČÍK, P. Neplatnosť právnych úkonov a rozhodovacia prax súdov. In: Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv, 2014 Právne názvoslovie. Podávajú dr. Emil Stodola a dr. Adolf Záturecký. In: Právny obzor 1918 č. 4, S. 116 ) je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom (§ 34 Občianskeho zákonníka z roku 1964). Je to (podľa niektorých definícií) druh právneho konania.
Právne úkony delíme na: viacstranné - účastníkmi právneho úkonu sú 2 alebo viac osôb (napr. kúpna zmluva, zmluva o prenájme bytu) jednostranné - účastníkom je len jedna osoba (napr. jednostranné započítanie pohľadávok, výpoveď zamestnanca)
Právne úkony môžu byť uskutočnené konaním (komisívne) alebo nekonaním (omisívne), realizované výslovne, konkludentne alebo mlčky.
K vyhotovovaniu jednotlivých právnych úkonov slúži v praxi právny vzor.
Náležitosti právneho úkonu Subjekt, ktorý má právnu subjektivitu. Relevantný právny úkon s cieľom vyvolať zamýšľané právne následky smie uskutočniť len osoba, ktorá má naň dostačujúcu spôsobilosť právne konať. Ak je právny úkon, na ktorý treba mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (napr. založiť si živnosť) uskutočnený osobou maloletou, osobou s obmedzenou právnou spôsobilosťou alebo osobou pozbavenou spôsobilosti právne konať, pokladá sa za neplatný od počiatku. Vôľa, resp. psychický vzťah konanjúceho k zamýšľanému konaniu. Vyžaduje sa vôľa: slobodná, čiže neuskutočnená pod fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok; vážna (skutočne daná), keď konajúca osoba chce vyvolať právne následky. Právny úkon je neplatný, ak sa vôľa prejaví v rámci hry, žartu, názorného vyučovania; neomylná - omyl ale nesmie byť vyvolaný úmyselne alebo ľsťou. Prejav vôle musí byť zrozumiteľný, napr. len čitateľný právny úkon písaný rukou je platný; určitý, t. j. ak obsah právneho úkonu je priveľmi vágny, neistý a pochybný, pokladá sa za neplatný; forma - ak právo predpisuje právnemu úkonu určitú formu, aby bol platný, je potrebné túto formálnu stránku dodržať. Ak sa výslovne nevyžaduje určitá forma alebo nevyplýva z dohody strán, vtedy sú platné aj neformálne právne úkony. Na základe tohto sa rozlišujú formálne a neformálne právne úkony. Napr. výpoveď musí mať písomnú formu, inak je neplatná; pracovná zmluva nemusí mať písomnú formu - je platná, aj keď sa uzavrie ústne, ak sa účastníci dohodnú o všetkých jej náležitostiach vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Objekt (predmet) právneho úkonu vyžaduje možnosť plnenia - neplatnosť právneho úkonu spôsobuje len objektívna nemožnosť, ktorá existuje v čase urobenia právneho úkonu, teda nie nemožnosť vzniknutá dodatočne (napr. fyzická existencia veci, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, lebo nemožno predať ani kúpiť neexistujúcu vec); dovolenosť vymedzuje § 39 Občianského zákonníka: "Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."
Zdroje
Externé odkazy Vzory a zákony
Kategória:Právo