thumb|Digitálne zobrazenie východnej Európy thumb| na základe návrhu Stálej komisie pre geografické názvy, Nemecko
Východná Európa je geografický región vo východnej časti Európy, ktorého presné vymedzenie nie je jednotné. Pojem má rôzne geografické, geopolitické, historické, etnické, kultúrne a sociálno-ekonomické významy, a preto sa rozsah regiónu líši v závislosti od použitej definície. Jeho východnú hranicu tvorí prevažne pohorie Ural, hoci presný priebeh hranice medzi Európou a Áziou nie je všeobecne ustálený, najmä v oblasti medzi Uralom a Čiernym morom. Západná hranica východnej Európy je ešte menej jednoznačná a v jednotlivých geografických, historických a geopolitických koncepciách sa určuje rozdielne. Podľa užších definícií, ktoré považujú strednú a juhovýchodnú Európu za samostatné regióny, do východnej Európy patria Rusko, Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko. Širšie definície môžu zahŕňať aj pobaltské štáty, niektoré alebo všetky krajiny Balkánu, spravidla s výnimkou Grécka a Východnej Trácie (patriacej Turecku), ako aj krajiny Vyšehradskej skupiny. Rusko je rozlohou najväčšou a zároveň najľudnatejšou krajinou východnej Európy.
Región predstavuje významnú súčasť európskej kultúry. Jeho hlavné sociokultúrne charakteristiky boli historicky vo veľkej miere formované tradíciami Slovanov a vplyvom východného kresťanstva, ktoré sa formovalo v Byzantskej ríši a pretrvalo i počas obdobia Osmanskej ríše. Počas studenej vojny nadobudol pojem „východná Európa“ aj geopolitický význam, keď sa používal ako označenie komunistických štátov tvoriacich východný blok pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Hoci sa toto chápanie v médiách a bežnom jazyku stále objavuje, v odbornej literatúre sa vo všeobecnosti považuje za historicky podmienené a už nepredstavuje prevládajúce vymedzenie regiónu.
Označenie „východná Európa“ sa niekedy vníma ako pejoratívne, keďže býva spájané so stereotypmi o nižšej hospodárskej úrovni alebo nižšej spoločenskej vyspelosti v porovnaní so západnou Európou. Z tohto dôvodu sa v niektorých geografických, politických a ekonomických súvislostiach uprednostňuje označenie stredná a východná Európa.
Vymedzenie pojmu thumb|Rozdelenie na „západný“ (sivá) a „východný blok“ (oranžová) pred rokom 1989 v hraniciach z roku 2005:
V geografickom zmysle zahŕňa východná Európa okrem európskej časti Ruska aj strednú a východnú časť Ukrajiny, zatiaľ čo jej juhozápadné oblasti (Zakarpatsko, Bukovina a Halič) sa často zaraďujú do strednej Európy. Do východnej Európy patrí aj prevažná väčšina územia Bieloruska. Veľká časť regiónu leží severnejšie než stredná Európa a mestá ako Petrohrad (označovaný ako „Benátky severu“), Velikij Novgorod a Murmansk sa nachádzajú severnejšie než mnohé mestá v Škandinávii. Severozápadné Rusko sa preto až do polovice 19. storočia často zaraďovalo k severnej Európe. Pre túto oblasť sa v geografii používa aj označenie severovýchodná Európa. Dominantným geomorfologickým celkom regiónu je Východoeurópska nížina, ktorá siaha od strednej Európy až po pohorie Ural a na severe až k Severnému ľadovému oceánu. Východná hranica Európy voči Ázii však nie je všeobecne prijatá, najmä v juhovýchodnej oblasti medzi Uralom a Čiernym morom.
V historickom kontexte sa pod pojmom „východná Európa“ zvyčajne rozumejú Ukrajina, európska časť Ruska, Bielorusko a Moldavsko. Christian Giordano a ďalší vedci označujú východnú Európu za jeden zo šiestich historických regiónov Európy. Krajiny východnej Európy boli historicky a kultúrne vo veľkej miere ovplyvnené pravoslávnou cirkvou a – na rozdiel od väčšiny Balkánu ovládaného Osmanskou ríšou – sa postupne dostali pod rozhodujúci vplyv Ruského impéria. Podobne ako balkánske krajiny boli štáty východnej Európy dlhý čas prevažne agrárnymi spoločnosťami a na procesoch renesancie, reformácie a osvietenstva sa podieľali v menšej miere než krajiny západnej Európy. Skutočnosť, že sa komunizmus od roku 1917 najprv presadil v Rusku a po druhej svetovej vojne aj v ďalších krajinách, predstavovala vývoj, ktorý odporoval pôvodným očakávaniam marxistickej teórie. Hospodárska zaostalosť regiónu však zároveň mohla vytvárať priaznivé podmienky pre samostatný socialistický prístup k modernizácii.Interdependente Vielfalt: Die historischen Regionen Europas. In: Karl Kaser u. a. (Hrsg.): Europa und die Grenzen im Kopf. Wieser-Verlag, Klagenfurt 2003, s. 113134.
V etnickom, jazykovom a kultúrnom zmysle sa za východnú Európu často označuje časť Európy obývaná Slovanmi. Toto zjednodušené delenie sa však kritizuje, pretože slovanské národy, ako sú Poliaci alebo Slováci, sa svojou kultúrou a historickým vývojom výrazne odlišujú od východných a južných Slovanov. Zároveň sa tým prehliadajú krajiny ako Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sú prevažne neslovanské, hoci sú obklopené slovanskými národmi.
V geopolitickom zmysle označoval pojem „východná Európa“ počas studenej vojny európske štáty východného bloku. Toto zjednodušené geopolitické označenie sa dodnes príležitostne používa aj pre stredoeurópske štáty, ktoré boli súčasťou komunistického bloku, najmä Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. V snahe zmierniť pejoratívne konotácie tohto označenia sa postupne rozšíril termín stredná a východná Európa, ktorý sa dnes používa najmä v politických, ekonomických a štatistických súvislostiach.
Štáty východnej Európy Za štáty východnej Európy sa v geografických, historických a geopolitických klasifikáciách spravidla považujú:
– iba európska časť
– najčastejšie sa zaraďuje do východnej Európy, no podľa niektorých geografických klasifikácií býva považované aj za súčasť juhovýchodnej Európy
Územia so sporným štatútom:
Osobitné postavenie majú pobaltské štáty. Ich geografické zaradenie nie je jednotné – najčastejšie sa považujú za súčasť severovýchodnej Európy, v niektorých klasifikáciách severnej Európy alebo tvoria samostatný pobaltský región. Z historického a geopolitického hľadiska však boli často zaraďované k východnej Európe:
Geograficky patria do juhovýchodnej Európy, no v niektorých historických, kultúrnych alebo geopolitických klasifikáciách bývajú zaraďované aj do východnej Európy:
– väčšina územia patrí do juhovýchodnej Európy, pričom severozápadná časť býva zaraďovaná do strednej Európy
Územia so sporným štatútom:
Geograficky patria do strednej Európy, no z historického a geopolitického hľadiska, najmä v súvislosti s obdobím studenej vojny a bývalým východným blokom, bývajú zaraďované aj do východnej Európy:
– geograficky patrí predovšetkým do strednej Európy, hoci niektoré klasifikácie ho zaraďujú aj do juhovýchodnej Európy
Východná Európa podľa OSN thumb|
OSN definuje východnú Európu ako krajiny:
Referencie
Pozri aj Eurázijská ekonomická únia Európska únia Geografický stred Európy juhovýchodná Európa Międzymorze severná Európa Spoločenstvo neuznaných štátov stredná Európa stredná a východná Európa stredovýchodná Európa Východné partnerstvo západná Európa
Iné projekty
Kategória:Regióny v Európe Kategória:Európa