Umelá inteligencia (skratka UI alebo AI; iné názvy pozri v kapitole Terminológia) je:Zdroje tejto definície sú uvedené nižšie na začiatku kapitoly Definícia. schopnosť umelo vytvoreného systému (konkrétne stroja a/alebo softvéru) zdanlivo alebo reálne inteligentne (prípadne racionálne) myslieť (prípadne konať), a/alebo samotný tento systém (čiže systém s touto schopnosťou), a/alebo výskum tejto schopnosti (resp. príslušná vedecká disciplína). Presné znenie definície umelej inteligencie je však sporné - pozri nižšie v kapitole Definícia.
Umelá inteligencia existuje už veľa rokov (najneskôr od polovice 20. storočia), ale zvýšenie výpočtového výkonu spojené so zvýšením dostupnosti a množstva údajov na začiatku 21. storočia viedlo k obnoveniu záujmu o využitie umelej inteligencie.
Terminológia V slovenčine sa popri výraze umelá inteligencia (skratka UI alebo AI) niekedy alternatívne používajú názvy strojová inteligenciaSINČÁK, P. et al. Strojová inteligencia, inteligentné technológie - súčasnosť a budúcnosť. 2001 inteligencia. Slovník filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda, 1985. S. 292, umelý intelektCSÁDEROVÁ, Ľ. (ed.). Elektrotechnický náučný slovník. Kybernetické systémy. Bratislava: Alfa, 1987, S. 12, 348inteligencia. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava, V. Šariš: 2000. S. 553 či strojový intelekt. V angličtine sa používajú výrazy artificial intelligence (skratka: AI alebo A.I. [oboje vyslov: ej-áj]) alebo machine intelligence. Niekedy sa za úplné synonymum umelej inteligencie považuje výraz syntetická inteligencia (angl. synthetic intelligence), ktorý ale niekedy môže znamenať len "skutočnú" umelú inteligenciu, teda takú, ktorá nespočíva v napodobňovaní (simulovaní) inteligentného správania (je sporné, čo presne táto skutočná umelá inteligencia je).HAUGELAND, J. Artificial Intelligence: The Very Idea, MIT Press, S. 255 Niekedy sa za úplné synonymum umelej inteligencie považuje aj výpočtová inteligencia (iný názov: komputačná inteligencia; angl. computational intelligence)MOOSA, I. A. Chapter 1 - Artificial Intelligence: Definition, Origin and Evolution. in: The Economics of Artificial Intelligence. Edward Elgar Publishing. 2025 , ale tento výraz má viacero významov.
Ak sa umelá inteligencia chápe ako systém (stroj/počítač/softvér), označuje sa buď názvami uvedenými v predchádzajúcom odseku alebo názvom systém umelej inteligencie či (najmä v prípade prevažne fyzického systému) zariadenie poháňané umelou inteligenciou/zariadenie s umelou inteligenciou/AI zariadenie (angl. AI-driven device, AI-powered device, AI device).GOERTZEL, B. Artificial General Intelligence: Concept, State of the Art, and Future Prospects. Journal of Artificial General Intelligence 5(1) 1-46, 2014 S. 4
Ak sa umelá inteligencia chápe ako výskum, resp. vedná disciplína, označuje sa buď názvami uvedenými v prvom odseku (najmä názvom umelá inteligencia), alebo názvami intelektika, teória umelej inteligencie či veda o umelej inteligencii. Názov intelektika (nem. Intellektik, angl. intellectics) zaviedol W. Bibel v roku 1980 výslovne preto, aby ukončil prax používania výrazu umelá inteligencia na označenie tak vednej disciplíny, ako aj predmetu tejto vednej disciplíny (pozri napr. hore uvedenú úvodnú definíciu tohto článku). Podľa jeho terminológie sa má veda označovať názvom intelektika a len predmet intelektiky sa má označovať názvom umelá inteligencia.BIBEL, W. "INTELLEKTIK" statt "KI" - Ein ernstgemeinter Vorschlag. 1980
Výraz umelá inteligencia sa niekedy v bežnej komunikácii nesprávne používa ako označenie napr. veľkých jazykových modelov/LLM (napr. GPT-6 Astra), resp. príslušných chatbotov (napr. ChatGPT), alebo ako označenie (určitých) robotov alebo ako označenie strojového učenia (= učenia strojov) a podobne - zoznam pozri v článku umelá inteligencia (rozlišovacia stránka). Správne sú LLM len jeden z typov umelej inteligencie (ak sa vôbec považujú za umelú inteligenciu), roboty sú umelá inteligencia len niekedy a len čiastočne (robot je umelá inteligencia len pokiaľ má vôbec zabudovanú umelú inteligenciu a pokiaľ sa pojem umelá inteligencia stotožňuje (aj) s pojmom systém umelej inteligencie) a strojové učenie je len podmnožina umelej inteligencie.
Výraz strojová inteligencia sa v užšom zmysle používa ako synonymum strojového učenia, čo je len podmnožina umelej inteligencieKOTU, V., DESHPANDE, B. Data Science: Concepts and Practice. 2018, S. 2, 3 . O ňom pozri článok strojové učenie.
Systém umelej inteligencie sa staršie občas označoval ako expertný systém. Tento termín má ale aj iné významy.expert system. In: ELLINGTON, H. et al. A Handbook of Educational Technology. 1993. S. 217 Alternatívne sa expertný systém v pravom slova zmysle označoval názvom umelá inteligencia.CPS331 Lecture: Expert Systems last revised January 21, 2014 S. 3 (prístup 4. 9. 2026) ENGELMORE, S. Artificial intelligence and knowledge based systems. S. 1
Čo je umelá inteligencia Definícia Detaily definície umelej inteligencie sú sporné.
Súhrnne povedané býva umelá inteligencia definovaná ako: schopnosť umelo vytvoreného systému inteligentne myslieť (čím sa obyčajne špecificky myslí myslieť inteligentne ako ľudia), a to buď zdanlivo (t. j. ide o len napodobovanie inteligencie) alebo reálne, a/alebo samotný tento systém (čiže systém s touto schopnosťou), a/alebo výskum tejto schopnosti (resp. príslušná vedecká disciplína). Spomínaný systém môže byť v tom-ktorom prípade buď len počítačový softvér alebo to môže byť aj počítačový hardvér či iný stroj, niektoré definície však umelú inteligneciu obmedzujú na systémy v podobe počítačového hardvéru a softvéru. Namiesto inteligentného myslenia býva v niektorých definíciách uvedené buď inteligentné konanie (čím sa obyčajne špecificky myslí inteligentné konanie ako u ľudí) alebo racionálne myslenie alebo racionálne konanie.GOERTZEL, B. Artificial General Intelligence: Concept, State of the Art, and Future Prospects. Journal of Artificial General Intelligence 5(1) 1-46, 2014 S. 4Porębski, A., Figura, J. There is no such thing as conscious artificial intelligence. Humanit Soc Sci Commun 12, 1647 (2025). https://doi.org/10.1057/s41599-025-05868-8 (Porov. napr. "AI is a system—which can have a connection with external devices or can be just a program." a "AI or AI-driven devices (we use these terms interchangeably, because their scope relies only on how broadly one understands “the system”)")ISO/IEC 2382:2015 Information technology — Vocabulary
Nasledujú ukážky konkrétnych definícií:
Definície z technických noriem: ISO/IEC 2382-28 (z roku 1995, detto 2015): 1. umelá inteligencia je "schopnosť funkčnej jednotky vykonávať funkcie, ktoré sa vo všeobecnosti asociujú s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie a učenie", pričom funkčná jednotka je "entita hardvéru alebo softvéru, alebo oboch, schopná plniť špecifikovaný účel". 2. umelá inteligencia je "interdisciplinárny odbor, obyčajne chápaný ako odvetvie informatiky, ktorý sa zaoberá modelmi a systémami na vykonávanie funkcií vo všeobecnosti asociovaných s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie a učenie."ISO/IEC 2382:2015 Information technology — Vocabulary (Poznámka: Táto verzia normy uvádza súhrn definícií z rôznych častí a vydaní ISO 2382) ISO/IEC 2382-1 (z roku 1993, detto 2015): umelá inteligencia je "odvetvie informatiky zaoberajúce sa vyvíjaním systémov spracovania dát, ktoré vykonávajú funkcie obyčajne asociované s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie, učenie a sebazlepšovanie." ISO/IEC 22989 (z roku 2022): umelá inteligencia je "výskum a vývoj mechanizmov a aplikácií systémov umelej inteligencie." Systém umelej inteligencie je "skonštruovaný [engineered] systém, ktorý generuje výstupy, ako napr. obsah, predpovede, odporúčania alebo rozhodnutia, pre danú množinu cieľov definovaných človekom."ISO/IEC 22989:2022 Information technology — Artificial intelligence — Artificial intelligence concepts and terminology (Poznámka: Definícia mala úplne inú podobu v pôvodnom návrhu normy publikovanom pod názvom ISO/IEC DIS 22989.) ISO/IEC/IEEE 29119-1 (z roku 2022): umelá inteligencia je "schopnosť skonštruovaného [engineered] systému nadobúdať, spracúvať a aplikovať znalosti a zručnosti"ISO/IEC/IEEE 29119-1:2022 Software and systems engineering — Software testing — Part 1: General concepts ETSI GR ENI 004 V2.2.1 (z roku 2021): umelá inteligencia je "počítačom automatizovaný systém, ktorý používa kogníciu na chápanie informácií a riešenie problémov". Kognícia je "proces chápania dát a informácií a produkovania nových dát, informácií a znalostí".ETSI GR ENI 004 V2.2.1 (2021-12)
Definícia systému umelej inteligencie z tzv. Aktu o umelej inteligencii, čiže z nariadenia EÚ č. 2024/1689: "'Systém AI' je strojový systém, ktorý je dizajnovaný na prevádzku s rôznymi úrovňami autonómnosti, ktorý môže po nasadení prejavovať adaptabilitu a ktorý pre explicitné alebo implicitné ciele odvodzuje zo vstupov, ktoré dostáva, spôsob generovania výstupov, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie." Pojem "strojový systém" (v anglickom znení: machine-based system) znamená systém vyvinutý pomocou strojov a fungujúci na (angl. run on) strojoch a zahŕňa hardvér (procesor, pamäť, vstupno-výstupné rozhranie a pod.) i softvér (počítačový kód, inštrukcie, programy, operačné systémy a aplikácie, ktoré sa starajú o to, ako hardvér spracúva údaje a vykonáva úlohy). "S rôznymi úrovňami autonómnosti" (angl. with varying levels of autonomy) znamená s určitým stupňom nezávislosti od ľudskej účasti a určitým stupňom spôsobilosti fungovať bez ľudského zásahu. "Adaptabilita" (angl. adaptivness) znamená samovzdelávacie spôsobilosti (angl. self-learning capabilities), vďaka ktorým sa môže správanie systému zmeniť počas používania. "Ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie" znamená, že vplyv systému AI sa môže vzťahovať tak na hmotné, fyzické objekty (napríklad robotické rameno), ako aj na virtuálne prostredia vrátane digitálnych priestorov, tokov údajov a softvérových ekosystémov.NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii)Usmernenia Komisie o vymedzení pojmu „systém umelej inteligencie“ stanovenom v nariadení (EÚ) 2024/1689 (akt o AI) (anglická verzia: )
Definície z odborných textov z oblasti umelej inteligencie: umelá inteligencia je "schopnosť stroja napodobňovať inteligentné ľudské správanie. Umelá inteligencia je aj označenie vedeckého a technického odboru zameraného na výskum, pochopenie a vývoj počítačov a softvéru s inteligentným správaním."KYPRIANIDIS, K., DAHLQUIST, E. (eds.) AI and learning systems. 2021. S. 72 umelá inteligencia je "súhrnné označenie pre počítačové systémy a technológie, ktoré napodobňujú inteligentné 'ľudské správanie' tým, že vykonávajú úkony na viac-menej autonómne dosiahnutie cieľov."Michelle Rademeyer, Niloufer Selvadurai, Out from the shadows: developing effective copyright laws for AI training datasets and shadow libraries, Journal of Intellectual Property Law & Practice, Volume 21, Issue 1, January 2026, Pages 22–35, https://doi.org/10.1093/jiplp/jpaf072 umelá inteligencia je "schopnosť strojov vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako je rozpoznávanie vzorcov, porozumenie prirodzenému jazyku a rozhodovanie."Minsky 1961 uvedený ako zdroj tejto definície in: Advances in Artificial and Human Intelligence in the Modern Era. 2023 (prístup 4.9.2026)