Závrat môže byť príznakom viacerých ochorení. Pacientmi je popisovaný ako nepríjemné pocity točenia sa, hojdania, straty rovnováhy a dezorientácie v priestore. Pravé závraty (lat.vertigo, odvodené od vertó - točiť sa) sú prejavom ochorenia aparátu rovnováhy (vestibulárneho aparátu) vo vnútornom uchu alebo sú následkom postihnutia určitých častí mozgu, najmä mozočku, ktorých funkcia súvisí s vnímaním polohy tela. Často sa vyskytujú s inými príznakmi, ako sú napríklad nevoľnosť a zvracanie v rámci tzv. vestibulárneho syndrómu. Pri iných chorobných stavoch, napríklad pri poruche prekrvenia mozgu alebo pri poklese tlaku krvi pacienti popisujú podobné príznaky, ktoré nemusia zahrňovať pocit točenia hlavy. Tieto sa označujú ako nepravé (nevertiginózne) závraty
Epidemiológia Závraty patria medzi najčastejšie príznaky, pre ktoré pacienti navštevujú lekára (rovnako časté ako bolesť chrbta a bolesti hlavy). Priamym dôsledkom závratov môže byť pád, ktorého riziko sa zvyšuje u starších osôb s inými neurologickými deficitmi a chronickými zdravotnými problémami
Klasifikácia
Podľa orgánu, ktorého ochorenie je príčinou závratu: - periférne vertigo: je následkom ochorenia vnútorného ucha. Závrat spravidla súvisí so zmenou polohy a pohybu hlavy a bývajú aj ďalšie príznaky, napr. poruchy sluchu.
- centrálne vertigo: je následkom ochorenia alebo poruchy prekrvenia centrálneho nervového systému, najčastejšie mozgového kmeňa a mozočka. Vzniká ako následok úrazu, cievnej mozgovej príhody, nádoru, sklerózy multiplex a ďalších ochorení.
- nepravé vertigo: príznaky sú väčšinou necharakteristické a sú druhotným následkom ochorenia orgánov, ktorých funkcia priamo nesúvisí s vnímaním polohy tela a udržovaním rovnováhy.
Podľa dynamiky ochorenia: - akútny závrat (alebo akútny vestibulárny syndróm) je charakterizovaný náhlym rozvojom príznakov počas dní až týždňov.
- chronický závrat trvá niekoľko mesiacov až rokov (napríklad pri degeneratívnych ochoreniach)
- epizodický závrat (epizodický vestibulárny syndróm) je charakteristický opakovanými záchvatmi, ktoré trvajú niekoľko sekúnd, minút až hodín
Príčiny Medzi najčastejšie príčiny periférneho vertiga patrí benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV). Príčinou môže byť úraz, Ménièrova choroba a iné, často je idiopatické, t.j. bez známej príčiny. Jeho typickým príznakom je krátke epizodické vertigo pri zmene polohy hlavy, pričom pacienti môžu mať aj reziduálny pocit nerovnováhy medzi epizódami. Príčinou BPPV je presun uvoľnených otolitov do polkruhového kanálika vnútorného ucha. Príznaky sú závislé od postihnutého kanálika a od toho, či voľne plávajú (kanalolitiáza) alebo sú prichytené priamo na kupulu kanálikov (kupulolitiáza). Najčastejší typ BPPV – kanalolitiáza zadného semicirkulárneho kanálika je charakterizovaná krátkymi, minútovými záchvatmi polohového vertiga po ľahnutí si alebo otočením hlavy poležiačky. Väčšinou dochádza k spontánnemu ústupu závratov po dňoch a týždňoch, ale asi u polovice pacientov aj k opakovaniu epizód.
Menièrova choroba sa prejavuje opakovanými záchvatmi vertiga v trvaní od 20 minút do 12 hodín s pocitmi plnosti v uchu, oslabením sluchu, tinitom a pretrvávajúcou poruchou sluchu pre nízke a stredné frekvencie. U niektorých dochádza k náhlej strate vestibulospinálnych reflexov s náhlymi pádmi. U niektorých pacientov je priebeh ochorenia priaznivý, s rokmi ustupujúcimi záchvatmi, u iných rokmi progreduje. Pri rýchlo progredujúcom obojstrannom postihnutí treba zvážiť autoimunitné ochorenie vnútorného ucha. Príčinou záchvatov je endolymfatický hydrops - zmnoženie tekutiny vo vnútornom uchu, ku ktorému dochádza v súvislosti so zmenami jej zloženia.
Vestibulárna neuronitída (tiež neuritída) - zápal vestibulárneho nervu je častou príčinou periférneho vestibulárneho vertiga. Prejavuje sa akútnym začiatkom vertiga bez poruchy sluchu alebo neurologického postihnutia. Predpokladá sa, že príčinou je vírusová infekcia (najlepšie podloženou hypotézou je reaktivácia vírusu herpes simplex typu 1 v neurónoch vestibulárneho ganglia), bakteriálna infekcia, prípadne zápal, vyvolaný alergickou reakciou alebo aj autoimunitný zápal. Zápal vestibulárneho nervu môže spôsobiť stratu jeho funkcie. Prognóza je väčšinou dobrá, ale niekedy môžu dlhodobo pretrvávať rôzne formy závratov.
Migréna je pomerne bežné ochorenie, prejavujúce sa intenzívnou bolesťou hlavy, spravidla jednostrannou, trvajúcou od niekoľkých minút do niekoľkých dní. Býva spojená so závratom, ale u časti pacientov sa prejavuje skôr intoleranciou zmeny polohy, než ako skutočné vertigo. Vestibulárne príznaky sa vyskytujú u približne 70% pacientov a sú zvyčajne oddelené od bolesti hlavy. Pacienti môžu trpieť aj na miernu stratu sluchu. Záchvat môžu vyvolať stresové situácie, napr. stres, nedostatok spánku, dehydratácia alebo menštruácia, tiež niektoré potraviny..
Autoimunitné ochorenie vnútorného ucha je zvyčajne spojené s rýchlo postupujúcou obojstrannou stratou sluchu, nie vždy s vertigom. Rýchly vývoj, bilaterálne zapojenie a priaznivý efekt liečby kortikosteroidmi odlišujú túto poruchu od Ménièrovej choroby. Môže prebiehať aj v rámci systémového zápalového ochorenia (systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída, Behcetova choroba...).
Cervikálne vertigo je nejednoznačná klinická entita, pri ktorej závrat vzniká v súvislosti s pohybom hlavy a krku. Abnormality v oblasti krčnej chrbtice môžu spôsobovať závrat tlakom na vertebrálnu tepnu alebo následkom poruchy propriocepcepcie vo svaloch a väzoch šije. Závraty nastávajú spravidla po pohybe hlavou.
Tranzientné ischemické ataky (TIA) sú epizódy nedokrvenia určitej oblasti mozgu. Závratmi, dvojitým videním a celkovou slabosťou sa prejavujú pri poruchách prietoku krvi vo vertebrálnej a bazilárnej tepne. Aj keď príznaky vymiznú do 24 hodín, môžu byť predzvesťou závažnejšieho ochorenia - ischemickej cievnej mozgovej príhody (mozgovej porážky).
Roztrúsená skleróza je chronické ochorenie, spôsobené autoimunitným zápalom s demyelinizáciou nervových vlákien centrálneho nervového systému. Ochorenie začína v strednom veku, prebieha roky a závraty sú len jedným z mnohých jeho príznakov.
Ďalšími, zriedkavejšími príčinami závratov sú epileptické záchvaty, nádory, tlačiace na sluchový nerv, mozgový kmeň alebo mozoček, cievne malformácie.
Vyšetrenia Dôležitý je presný opis ťažkostí, teda anamnéza pacienta. Pacienti môžu slovo závrat používať aj na označenie neistoty postoja, celkovej slabosti, straty vedomia alebo pádov. Lekár ako závrat chápe vertigo - ilúziu pohybu, nestabilitu, intoleranciu pohybu, pocit plávania alebo nakláňania. Pri ochoreniach vnútorného ucha sa vyskytuje aj strata sluchu, tlak v uchu alebo tinnitus. Tieto symptómy, typické pre periférne vertigo, pri centrálnom vertigu často chýbajú. Pre stanovenie diagnózy je dôležitý aj časový priebeh príznakov.
Epizodické vertigo, ktoré trvá niekoľko sekúnd a je spojené so zmenami polohy hlavy alebo tela, je pravdepodobne benígnym paroxyzmálnym pozičným vertigom (BPPV). Ak trvá niekoľko dní, v spojení s nevoľnosťou a bez iných príznakov, je zvyčajne spôsobené vestibulárnou neuronitídou. Vertigo, ktoré trvá celé hodiny, býva spôsobené Ménièrovou chorobou a vertigo s náhlym vznikom, ktoré trvá niekoľko minút, môže byť najskôr spôsobené migrénou, alebo ochorením mozgu alebo ciev. Centrálne vertigo, následok ochorenia v mozgovom kmeni alebo pri mozgovej ischémii zvyčajne trvá 20 minút až 24 hodín a je často spojené s inými charakteristickými príznakmi postihnutia mozgového kmeňa, vrátane diplopie (dvojitého videnia), nevoľnosti, dysartrie, dysfágie (poruchy reči, prehĺtania) atď.
U pacientov má byť vykonané všeobecné klinické vyšetrenie, vrátane merania krvného tlaku, ďalej vyšetrenie neurologické a hlavne otorhinolaryngologické so zameraním na vyšetrenie vestibulárneho aparátu a sluchu. Vyšetruje sa postoj pacienta a jeho schopnosť zachovať rovnováhu a orientáciu počas rôznych testov, najjednoduchší je Rombergov test. Dôležitým príznakom je nystagmus, čo je samovoľný rytmický pohyb očí. Jeho rôzne typy sú vodítkom pre upresnenie postihnutia vestibulárneho aparátu. Pre jeho podrobné vyšetrenie je dispozícii je viacero testov (testy na otočnom kresle, elektronystagmografia...). Niekedy sú potrebné aj ďalšie pomocné vyšetrenia, najmä zobrazovacie - CT, MRI, ultrasonografia mozgových tepien.
Liečba Pri akútnom vertigu sa zvyčajne najskôr používajú lieky, potláčajúce nepríjemné príznaky - okrem závratu aj nevoľnosť a zvracanie: benzodiazepíny (napr. diazepam), antihistaminiká (prometazin), antiemetiká (napr. ondasteron), betahistin, prípadne anticholinergiká. Táto liečba má trvať len niekoľko dní. Ďalšia liečba závisí od vyvolávajúceho ochorenia - môže to byť fyzioterapia (napr. pri BPPV, cervikálnom vertigu), protizápalová liečba, prípadne až s použitím kortikosteroidov (vestibulárna neuronitída, autoimunitné ochorenia), niekedy chirurgická liečba (Menierova choroba, cievne príčiny, nádory) a ďalšie špecifické liečebné postupy najmä pri chorobách, ktoré sú príčinou centrálneho vertiga (tranzientné ischemické ataky, cievne mozgové príhody, epilepsia...)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Medicína