Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša† 10. február 2020) bol slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.
Životopis Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získal na dnešnom Gymnáziu na Grösslingovej ulici. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 1960 – 1965 študoval v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina – angličtina. V rokoch 1964 – 1970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1970 – 1976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 – 1996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, bol redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader’s Digest. Venoval sa prekladateľskej činnosti. Žil v Bratislave. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. Jána Vilikovského.
Tvorba Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.
Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorý získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov.
Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu. No zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné byť nositeľom významu, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania.
Kompozičná aj námetová originálnosť, nevšednosť epických situácií a prelínanie sa úvahových i dejových prvkov s využívaním iných textov zaraďujú tohto autora k predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry.
V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová, Kurt Vonnegut a i.); príležitostne však prekladal i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.
Ocenenia Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 za knihu Krutý strojvodca Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu za rok 1996 (Krutý strojvodca) Cena Dominika Tatarku za rok 1996 za knihu Krutý strojvodca Stredoeurópska cena (Vilenica 1999) 2x cena Anasoft litera – 2006 za knihu Čarovný papagáj a iné gýče, 2014 za knihu Prvá a posledná láska
Dielo 1965 – Citová výchova v marci, zbierka poviedok 1983 – Prvá veta spánku, novela s detektívnou zápletkou 1989 – Eskalácia citu, kniha poviedok 1989 – Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, novela 1989 – Večne je zelený… , burleskná novela 1991 – Slovenský Casanova (spoluautor Lajos Grendel) 1992 – Peší príbeh, novela 1996 – Krutý strojvodca, zbierka poviedok 1998 – Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov, spoločenská publicistika (spoluautor Tomáš Janovic) 2001 – Posledný kôň Pompejí 2004 – Vyznania naivného milovníka 2005 – Čarovný papagáj a iné gýče 2006 – Silberputzen. Leštenie starého striebra 2009 – Vlastný životopis zla 2010 – Pes na ceste 2013 – Prvá a posledná láska 2014 – Letmý sneh 2017 – Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa 2018 – RAJc je preč
Referencie
Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého Kategória:Laureáti Anasoft litera Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy Kategória:Súrodenci v literatúre Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku