thumb|Pomník – básnik Mihály Tompa thumb|Pomník – básnik Sándor Petöfi thumb|Pomník – herečka Lujza Blahová thumb|Pomník – Štefan Marko Daxner (štúrovec) thumb|Pomník – Michal Miloslav Bakulíny (štúrovec) thumb|Pomník – Ján Francisci-Rimavský (štúrovec)Rimavská Sobota (, ) je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Malohont a neskôr Gemer-Malohont.
Polohopis Leží v regióne Gemer-Malohont, v severozápadnej časti Rimavskej kotliny na nive a terase Rimavy. Severne od mesta sa dvíha Revúcka vrchovina, južným smerom Cerová vrchovina. Severným okrajom prechádza cesta I/16 (ZvolenKošice), ktorú križuje I/72 na Brezno a II/531 na Jesenské. Z Jesenského vedie cez mesto železničná trať do Brezna. Rimavská Sobota je vzdialená východne od Lučenca, juhozápadne od Rožňavy a juhovýchodne od Brezna.
Časti mesta
Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Tomašová, Vinice, Vyšná Pokoradz Sídliská: Rimava, Západ, Rožňavská Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch
Prírodné podmienky Vodné toky Mestom preteká a rozdeľuje ho na dve polovice rieka Rimava. V meste je vybudovaných 9 mostov pretínajúcich rieku (z toho 2 sú určené len pre peších a 1 bývalý železničný most, na ktorom je teraz cyklotrasa do rekreačnej oblasti Kurinec.).
Vodné plochy V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Kurinec (Zelená voda).
Lokalita Kurinec (Zelená voda) je vzdialená od centra Rimavskej Soboty. V minulosti bola významným rekreačným strediskom a bola vyhľadávaná nielen domácimi návštevníkmi zo širokého okolia, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska i zo zahraničia. Návštevníkom ponúkala kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping, športové ihriská na tenis, minigolf, volejbal. Po dlhých rokoch nefunkčnosti je areál znovu otvorený. Má jeden bazén s pitnou vodou, dva bazény s termálnou vodou, jeden detský bazén a kúpanie aj v jazere. Od r. 2025 je funkčný najväčší vonkajší bazén s vlnobitím na Slovensku. Je tu možnosť stanovania aj s karavanom.
Názov Vývin názvu mesta 1270 – Rymos Zumbota 1321 – Ryma Zumbath 1387 – Rymaszombatya 1773 – Rimavská Sobota 1786 – Rimavská Sobota, maď. Rimaszombat
Dejiny Územie mesta bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom hovoria archeologické nálezy pilinskej kultúry. Ďalšie nálezy pochádzajú z mladšej doby bronzovej a halštatskej, ako i rímskej. Lokalita dnešného mesta mala výhodnú polohu pre obchod a výrobu. Stredoveká osada bola úplne zničená počas mongolského vpádu, no už v roku 1268 sa Rimavská Sobota spomína v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského, ako Rymoa Zumbota. Mestečko bolo pravdepodobne sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupa v údolí rieky Rimavy. Dňa 14. novembra 1278 nový kaločský arcibiskup Ján vydáva v Zumbothel listinu, ktorou udeľuje Rimavskej Sobote výsady mestského charakteru. 24. júna 1334 daroval kráľ Karol Róbert mesto Tomášovi zo Solnoku, sedmohradskému vojvodovi, a ako náhradu predošlému zemepánovi, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi I. dal iné majetky. V roku 1335 boli mestu udelené ďalšie privilégiá, medzi nimi povolenie opevniť sa. Z trhovej osady sa postupne stáva obchodné poddanské mesto.
Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládol Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý tu o 3 roky neskôr vyjednával s Jánom Huňadym. Roku 1474 mesto znovu zmenilo po vymretí rodiny Schéchyovcov majiteľa. Prešlo do rúk Alberta Losoncyho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Séčiovú, a Jána Guthi-Orsága, ktorý sa oženil s Annou Séčiovou (Hedviga a Anna boli dcéry Ladislava Séčiho, posledného potomka z rodu vojvodu Tomáša).
Roku 1506 Rimavská Sobota takmer celá vyhorela, pričom zhorel aj dôležitý mestský archív a zachránila sa len truhla kovotepcov. Zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej formy mesta. Intravilán mesta bol vtedy opevnený vodnou priekopou, ktorá viedla od potoka Sodoma od dnešnej konzervárne na vnútornej strane Cukrovarskej ulice až k Cintorínskemu potoku.
Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch 15531593 a 1598/991686 (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Mesto sa po oslobodení od Turkov stalo kráľovským majetkom a neskôr bolo vykúpené. Roku 1592 získalo svoj erb, na ktorom je okrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta boli v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečať pochádza z roku 1595. Roku 1601 mesto získalo právo meča, ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ Karol VI. Habsburský. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.
Rimavská Sobota patrí do regiónu Malohont, v polovici 13. storočia známeho ako Rimavský komitát. Sídlom regiónu bola najskôr Rimavská Baňa, ktorá svoj vplyv postupne stratila v prospech Rimavskej Soboty. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom. V roku 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove. Rimavská Sobota sa stala dôležitým obchodným a priemyselným strediskom. V revolučných rokoch 18481849 sa tu vystriedali maďarské, slovenské i ruské vojská. V noci z 21. na 22. júla 1849 tu vyjednával hlavný veliteľ maďarských revolučných vojsk, generál Artur Gorgey s parlamentármi veliteľa ruských vojsk, Chruleva. V auguste 1849 (po porážke maďarskej revolúcie 13. augusta 1849 pri Világosi) sa v meste zdržiavali aj slovenské dobrovoľnícke zbory pod velením Lewartovského. Veliteľmi boli aj povstaleckí kapitáni Štefan Marko Daxner a Ján Francisci.
Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku 1792 tu založili vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie a vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Roku 1902 založili továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na 13. mája 1918 a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy buržoázie. Začiatkom novembra 1918 založili sociálnodemokratickú stranu. Od 31. mája do 5. júla 1919 sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí, čím sa Rimavská Sobota stala silnou baštou komunistického hnutia. Po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa 15. mája 1921 tu založili MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 19351938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom mníchovskej zrady bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra 1938 pričlenená k horthyovskému Maďarsku.
Po oslobodení mesta sovietskou armádou dňa 21. decembra 1944 začala obnova a postupný rozmach v nových podmienkach. Okrem menších závodov dominoval potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), v tej dobe jeden z najmodernejších závodov v Európe.
V roku 1948 sa k Rimavskej Sobote pripojila obec Tomašová, ktorá je v súčasnosti mestská časť s rodinnou zástavbou. V jej katastrálnom území bolo postavené najväčšie sídlisko v meste, sídlisko Západ.
Obyvateľstvo + Počet obyvateľov v Rimavskej SoboteRokPočet obyvateľov202122 048 201622 827201124 640200125 088199124 771198019 699197014 556196110 50619489 16019407 02319308 04419217 09619106 91219005 84918905 67518804 95618694 90318574 09818307 467
Národnostné zloženie (2011, 2001, 1991) Rok2021201120011991 Národnosť Počet Percento Počet Percento PočetPercentoPočetPercento Slovenská 13 032 59,11 % 13 301 53,98 %14 87259,28 %14 25657,55 % Maďarská 6 832 30,99 % 7 298 29,62 %8 84635,26 %9 85439,78 % Rómska 180 0,82 % 247 1,00 %7553,01 %3541,43 %Rusínska 7 0,03 % 50,02 %50,02 %20,01 %Ukrajinská 24 0,11 % 160,06 %250,10 %160,06 % Česká 85 0,39 % 102 0,41 %1760,70 %2090,84 %Nemecká 8 0,04 % 120,05 %130,05 %110,04 %Poľská 7 0,03 % 90,04 %130,05 %70,03 %Ruská 6 0,03 % 80,03 %00 %00 %Židovská 0 0 % 40,02 %00 %00 %Moravská 1 0,00 % 50,02 %20,01 %110,04 %Bulharská 0 0 % 60,02%00 %00 % Iné / Ostatné 77 0,35 % 30 0,12 %00 %00 %Nezistené 1 789 8,11 % 3 59714,60 %3811,52 %510,20 %Spolu 22 048 100 % 24 640100 %25 088100 %24 771100 %
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1774–1792. Na mieste súčasného kostola stál trojloďový gotický kostol s polygonálnym ukončením presbytéria, ktorého základy boli odhalené počas archeologického výskumu v rokoch 1993–1997. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Sťatie sv. Jána Krstiteľa od viedenského maliara Fischera. Bočný oltár sv. Terézie z Avily s obrazom od trnavského maliara Jozefa Zanussiho je z roku 1781, bočný oltár sv. Ondreja s obrazom od Jozef Czauczika z Levoče z roku 1834 a oltár sv. Anny s obrazom od maliara Lassgaftnera z roku 1913. Krstiteľnica z pôvodného stredovekého kostola sa nachádza v zbierkach GMM. Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vystupuje zo štítového priečelia. V spodnej úrovni je členená horizontálnym pásovaním, v hornej časti pilastrami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1786–1790. Kostol bol prestavaný v rokoch 1847–1856, v tomto období bola ku kostolu pristavaná veža. Poslednou neogotickou úpravou prešla fasáda v roku 1899. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár, stĺpová architektúra s trojuholníkovým tympanónom s obrazom Krista na kríži od G. F. Herzoga pochádza z roku 1898. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Eklektická veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, v hornej časti je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou.
Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba v štýle barokového klasicizmu s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1784. Stavba bola upravovaná koncom 19. storočia, keď bola pristavaná eklektická veža s neogotickým tvaroslovím. V roku 1909 bolo k veži pristavané mauzoléum Istvána Ferenczyho podľa projektu J. Sándyho. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu dve murované empory a centrálne umiestnená kazateľnica. Na fasáde je umiestnená busta sochára Ferenczyho od Ladislava Vaszaryho. Fasády kostola sú členené lizénami a oknami ukončenými polelipsou so šambránami s klenákmi. Štíhla atypická veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená zvonovitou helmicou s nárožnými vežicami.
Ostatné pamiatky Župný dom Malohontu, druhý v poradí, dvojpodlažná barokovoklasicistická stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 18. storočia. Dnes tu sídli Knižnica Mateja Hrebendu. Fasáde dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený dekoratívnou atikou s vázami. Fasáda je členená kordónovou rímsou, lizénami a dekoratívnymi kazetami. Okná poschodia sú segmentovo ukončené so šambránami s klenákmi. Na ose fasády je umiestnený reliéfny erb Malohontskej stolice.