ALGOL 68 je imperatívny programovací jazyk predstavujúci rozsiahle a dôsledné rozvinutie predchádzajúcej verzie jazyka ALGOL 60. Vznikol v roku 1973 a bol navrhnutý podľa fundamentálneho princípu tzv. „ortogonálneho návrhu“ (). Ide o princíp minimálneho, univerzálneho, ľubovoľne kombinovateľného stavebnicového systému.
Základných stavebnicovými prvkami tohto jazyka, sú údajové typy boolean, character, integer a real a tiež syntaxe jazyka. Z týchto stavebnicových prvkov sa pomocou tzv mode-makerov dajú zostrojiť ľubovoľne zložité oblasti dát. Takýto skladací systém sa dá považovať predchodcu objektového modelu. Mode-makermi na skladanie boli: [ ] na zostrojenie jednorozmerného poľa, struct na vytváranie záznamov, union na zjednotenie viacerých štruktúr, ref na konštruovanie adresy smerníka, proc na vytvorenie funkcie a procedúry.
Stavebnicový sytém doplňovali elementárne akcie. Týmito akciami boli: sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie; =, <, ≤, >, ≥; zaokrúhľovanie čísel, absolútna hodnota, logaritmický súčet atď. typové konverzie; smerníkové operácie; vytváranie premenných (deklarácia spojená s pridelením pamäťového miesta, bloku – zásobníkovo usporiadaný loc alebo heap); priradenie, volanie procedúry, skok.
Pomocou týchto elementárnych akcií sa dali zostrojiť ľubovoľné ďalšie akcie. Skladať tieto elementárne operácie bolo možné nasledovne: postupnosť – operácie oddelené bodkočiarkou, súbežný výpočet – operácie oddelené čiarkou, podmienky if a case, cyklus while a cykly s počítadlom, exit opustenie vykonávanej operácie s návratovou hodnotou.
Najväčším problémom jazyka bol jeho preklad. Jeho rozvinuté vyjadrovacie schopnosti (výsledkom funkcie je opäť funkcia), spôsobovali problém pri zostrojovaní prekladača – kompilátora. Programy na väčšine systémov boli interpretované pomocou interpretra, čo malo za následok ich pomalší chod.
Zdroje
Kategória:Programovacie jazyky