Kremnica (, , ) je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.
Polohopis Mesto sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom. Zo severu mestom preteká Kremnický potok, ktorý tu priberá viacero prítokov a údolím pokračuje južným smerom. Údolím vedú aj hlavné komunikácie – cesta I/65 na Martin a rovnakým smerom vedúca železničná trať.
Martin je vzdialený severne, Žiar nad Hronom južne.
Ulice Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.
Vodné toky V blízkosti Kremnice je prameň Kremnického potoka, ktorý cez mesto preteká. Dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je . Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.
Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň, ktorý napája termálne kúpalisko Katarína. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C. Kúpalisko už nie je funkčné.
Symboly mesta Symbolmi mesta sú erb, znak, vlajka (4 pruhy) a pečať. Erb Kremnice tvorí zlaté písmeno C (podľa sv. Katarína alebo iniciálka mesta), zlatá polovica ozubeného kolesa, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov a zlaté anjuovské ľalie.
Dejiny náhľad|Mestský hrad s kostolom sv. Kataríny Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade CremnychbanaKremnica – História, online privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince.
Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.
Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).Kremnica, História mesta, Online
Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.
V meste bol postavený v rokoch 17651772 morový stĺp, jedna z posledných takýchto stavieb v bývalých habsburských krajinách.
Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 nainštaloval Bohuslav Križko v Kremnici mestské verejné elektrické osvetlenie.Križko, Bohuslav (18641938), Bergbau- und Elektrofachmann, PUBLIKATION: ÖBL 18151950, Bd. 4 (Lfg. 18, 1968), S. 281. (nemecky) Online V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku (1889) len na Továrenskej ulici avšak už 25. augusta 1878 v záhrade Grassalkovichovho paláca na slávnosti Spolku typografov rozsvietili 200 elektrických svietidiel.
Po potlačení Slovenského národného povstania v Kremnici v období 6. október 194423. marec 1945 nemecké Einsatzkommando 14 zavraždilo 82 obetí, ktoré boli pochované v 9 hromadných hroboch. V meste bolo vypálených 109 domov úplne a 32 čiastočne. Exhumácia zavraždených obetí sa uskutočnila 18. apríla 1945.
V roku 2019 bolo mesto Kremnica zapísané do zoznamu vypálených obcí na základe nového výskumu a požiadaviek zástupcov obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).https://www.skolske.sk/clanok/48690/snp-v-zozname-vypalenych-miest-je-zapisanych-111-obci
Obyvateľstvo
Jazykové a etnické zloženie údaje:
Náboženské zloženie
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kostoly Kostol sv. Kataríny, dvojloďová neskorogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prelomu 14. a 15. storočia. Nachádza sa v areáli mestského hradu, vo vyvýšenej polohe. Areál hradu ďalej zahŕňa torzo bývalej mestskej radnice, románsky karner sv. Ondreja z prvej polovice 13. storočia s gotickou výmaľbou a súbor obranných bášt. Presbytérium kostola je zaklenuté gotickou sieťovou klenbou s vročením 1488, lode sú zaklenuté obkročnou klenbou. V období reformácie bol kostol evanjelický. V roku 1709 bol rekatolizovaný a barokovo upravený. Od 80. rokov 19. storočia prešiel puristickou neogotickou prestavbou pod vedením Ferenca Storna. V tomto období bolo inštalovaných päť neogotických oltárov. Súčasťou zariadenia kostola sú tri neskorogotické sochy, sv. Helena, sv. Alžbeta a pravdepodobne Panna Mária. Ďalej sa tu nachádza baroková socha Immaculaty z druhej polovice 18. storočia. Organ kremnického kostola patrí medzi najkvalitnejšie nástroje na Slovensku, pochádza z dielne Rieger-Kloss z Krnova z roku 1992.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej, špitálsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1382-1383. Stavba prešla barokovou úpravou v rokoch 1712- 1713. Františkánsky kostol sv. Františka z Assisi, jednoloďová baroková stavba s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1653 - 1660. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1711, 1780 a v roku 1893 v duchu neogotiky. Evanjelický kostol, jednoloďová stavba bez veže na centrálnom pôdoryse v duchu klasicizmu z rokov 1824 - 1826. Hlavnej fasáde dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza termálne okno.
Pamätníky
Pamätná tabuľa SNP, Dolná 14 Pomník Obetiam SNP, P. Križku, pred hradbami mesta, vpravo od barbakánu Pamätná tabuľa M. Štarke a E. Otto, P.Križku 390/4, vľavo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva Pamätná tabuľa Obetiam SNP, P. Križku 390/4, vpravo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva Pamätná tabuľa Obetiam SNP, Štefánikovo námestie 25/24, na budove mincovne Socha Karola Róberta z Anjou na Štefánikovom námestí 26
Školstvo Materská škola, dve základné školy, Základná umelecká škola J.L.Bellu, Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), gymnázium, súkromné gymnázium, školy pre sluchovo postihnutú mládež: internátne gymnázium pre žiakov so sluchovým postihnutím, stredná odborná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím a iné.
Knižnica Knižnica Jána Kolára v Kremnici je univerzálna verejná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc v rozsahu svojho územného pôsobenia. Plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Kremnica a regionálnej knižnice pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.
Múzeá Múzeum mincí a medailí v Kremnici v roku 1890 založil Pavol Križko, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku (Mestské múzeum v Bratislave bolo založené v roku 1868). Od roku 1994 je súčasťou Národnej banky Slovenska. Múzeum lyžovania (Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku) . V roku 2001 bol prevedený fond lyžovania z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry (MTK) v SR. V roku 2003 bola sprístupnená MTK – Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku v priestoroch Informačného centra mesta Kremnica. Od roku 2010 však bola expozícia v zimných mesiacoch neprístupná, pretože Mesto Kremnica, správca a majiteľ budovy v rámci šetrenia finančných zdrojov za energiu priestor cez zimu uzatváralo. Od 6. decembra 2013 bola expozícia sprístupnená verejnosti v Bellovom dome (historická budova v susedstve Mestského úradu v Kremnica na Štefánikovom nám. č. 14) celoročne. Od 1. januára 2015 je novým zriaďovateľom múzea Slovenský olympijský výbor. Múzeum Gýča
Expozície Múzea mincí a medailí
Mestský hrad Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska Cesty zberateľstva v umení 15.18. storočia – Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici Galéria – Príležitostné výstavy
Kino Akropola
Kremnické gagy Kremnické gagy – európsky festival humoru a satiry je medzinárodný multižánrový festival konajúci sa koncom augusta v Kremnici od roku 1980.
Hudba V Kremnici sa každoročne konajú mnohé hudobné podujatia, od pravidelných (pozri nižšie), až po náhodné. Nosnými letnými hudobnými a kultúrnymi podujatiami mesta sú: Hudba pod diamantovou klenbou – hudobný festival Petra Michalicu Kremnický hradný organ – medzinárodný organový festival Cechové hody Kremnické (od roku 2009) – slávnostné dni mesta spojené s tradičným jarmokom, rekonštrukciou historických udalostí a bohatým sprievodným programom Kremnická Bašta – folkový a akustický festival
V Kremnici pôsobia viaceré hudobné telesá a hudobníci: Dychová hudba Minciar vokálno – inštrumentálne teleso Musica Barbacana Lenka Ferenčíková– finalistka Coca Cola Popstar Ivan Štroffek – finalista Slovensko hľadá Superstar
Parky Zechenterova záhrada v nej je dub letný, ktorý bol v roku 2013 vyhlásený za slovenský strom roka a v roku 2014 sa zúčastnil súťaže Európsky strom roka ako zástupca Slovenska. Dub je teraz (v roku 2022) po zásahu blesku poškodený. náhľad|Dub letný (Quercus robur) Zechenterova záhrada v Kremnici, Slovensko Dolný park
Šport V blízkosti Kremnice sa nachádzajú (lyžiarske) rekreačné strediská Skalka (9 km) a Krahule (3 km) Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet. Najstaršie pravidelné podujatie v behu na lyžiach na Slovensku organizuje Telovýchovná jednota Biela stopa Kremnica. Štart aj cieľ sú na lyžiarskom štadióne na Skalke. Big Air v meste - snowboardisti a lyžiari skáču na umelej rampe zo snehu na hlavnom námestí. Podujatie organizuje občianske združenie FRST Crew Kremnica. 11. ročník sa konal v tradičnom termíne od piatku 9. do soboty 10. februára 2018.