Vancouver () je pobrežné mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka Georgea Vancouvera. Samotné meno Vancouver pochádza z holandského "van Coevorden", znamenajúc niekto z () Coevordenu, historického mesta v Holandsku.
Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej časti Kanady a tretie najväčšie v celej Kanade. Je to jedno z miest tvoriacich regionálny okres Metro Vancouver a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu Port Metro Vancouver, prístav svetového významu.
V meste žije 675 218 obyvateľov na ploche , pričom v celej metropolitnej oblasti žije 2,2 miliónov obyvateľov na území veľkom . Je značne etnicky a lingvisticky rôznorodé, keďže 52% jeho obyvateľov a 43% obyvateľov metropolitnej oblasti nemá za svoj materinský jazyk angličtinu. Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa, že počet obyvateľov metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2021 viac ako 3 milióny. Hustotou obyvateľstva sa Vancouver radí na štvrté miesto na kontinente, po mestách New York, San Francisco a Mexiko, pričom v roku 2021 môže byť podľa odhadov už na druhom mieste.
Vancouver sa nachádza medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Pobrežné vrchy. Mesto bolo založené v 60. rokoch 19. storočia prisťahovalcami prilákanými Sobiou zlatou horúčkou a zlatou horúčkou v kaňone Fraser a spolu s príchodom transkontinentálnej kanadskej pacifickej železnice sa rýchlo rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam ako uzol globálnej obchodnej siete Britského impéria, keď v kombinácii s parnými loďami a železnicou skrátil prepravnú dobu tovaru z Orientu do Londýna. V súčasnosti je to najrušnejší prístav v Kanade a podľa prepravenej tonáže štvrtý najväčší prístav v Severnej Amerike.
Až do 80. rokov 20. storočia bola ekonomika Vancouveru založená na tradičných sektoroch Britskej Kolumbie: ťažbe dreva, lesníctve, baníctve, rybárstve a poľnohospodárstve. Za posledných 30 rokov sa diverzifikovala a dnešný Vancouver má po lesníctve silný sektor služieb a rozrastajúci sa turistický priemysel. Mesto je známe aj ako tretie najväčšie centrum produkcie filmov a seriálov v Severnej Amerike po Hollywoode a New Yorku, niekedy je označované aj ako Hollywood severu. Vo Vancouveri sa rozrastá high-tech priemysel, najmä tvorba a vývoj počítačových hier.
Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život. V roku 2007 bol vyhlásený spolu s Viedňou za tretie najlepšie mesto čo sa týka kvality života, po Zürichu a Ženeve.Expensive cities: The global cost of living. Interactive map. CBC.ca. Prístup: 30.06.2008. V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Vancouver umiestnil na 6. mieste. Podľa magazínu Forbes mal v roku 2007 Vancouver šiesty najviac nadhodnotený trh s nehnuteľnosťami na svete a druhý v Severnej Amerike, po americkom meste Los Angeles. V roku 2007 bol Vancouver vyhlásený po Toronte za druhé najdrahšie mesto pre život v Kanade a 89 najdrahšie celosvetovo, v roku 2006 bol 56 nadrahším mestom na svete. V tom istom prieskume boli Zürich a Ženeva vyhlásené za deviate a siedme najdrahšie mestá sveta. V roku 2007 bol vyhlásený za desiate najčistejšie mesto na svete.
Od 12. do 28. februára 2010 sa vo Vancouveri a v lyžiarskom stredisku Whistler Blackcomb, ležiacom na sever pri meste Whistler, konali zimné olympijské hry. V roku 2026 bolo jedným z dejísk Majstrovstiev sveta vo futbale.
Dejiny thumb|Vancouver v roku 1898
Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie tejto oblasti datovať do obdobia medzi rokmi 6000 až 8000 pred Kr. Mesto sa nachádza na tradičnom území indiánskych kmeňov Squamish, Musqueam a Tsleil-Waututh zo skupiny pobrežných Sališov. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je Stanley Park, zátoka False Creek, Kitsilano, Point Grey a ústie rieky Fraser. Pobrežné oblasti ako prvý z európanov preskúmal v roku 1791 španielsky prieskumník José María Narváez, ktorého o rok neskôr nasledoval britský kapitán George Vancouver. Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvým európanom, ktorý stál suchou nohou na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, blízko miesta kde sa dnes nachádza kampus University of British Columbia.
left|thumb|170px|Socha Gassy Jacka v historickej štvrti Gastown
Sobia zlatá horúčka, ktorá vypukla v roku 1861 priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z Kalifornie, k ústiu rieky Fraser. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku 1862 na mieste dnešnej mestskej časti Marpole na McLearyho farme pri rieke, východne od starej osady indiánskeho kmeňa Musqueam. Píla postavená v Moodyville (súčasný North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni sa pokúsil postaviť pílu v Brockton Pointe, na mieste kde sa dnes nachádza maják vo východnej časti Stanley parku, no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako Hastings Mill. Píla sa stala centrom okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostávala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v 20. rokoch 20. storočia.
Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii. Gastown, ďalšia z osád, sa rýchlo rozrástla v roku 1867 v okolí krčmy, ktorú postavil John Deighton prezývaný utáraný (Gassy) Jack. V roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia preskúmala rozvojový potenciál osady Gastown a rozhodla o jej rozšírení na mesto, ktoré na počesť britského ministra pre kolónie Granvilla Levesona-Gowera premenovala na Granville. Toto mesto spolu s jeho prírodným prístavom sa neskôr stalo konečnou stanicou Kanadskej pacifickej železnice.
thumb|Prvá lokomotíva, ktorá dorazila do Vancouveru po trase transkontinentálnej železnice v roku 1887
Rozvíjajúce sa mesto bolo 6. apríla 1886 premenované z Granville na Vancouver a oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva. Toho istého roku do mesta dorazila transkontinentálna Kanadská pacifická železnica (CPR), ktorej konečnú trasu navrhol Henry John Cambie. Meno nového mesta určil prezident Kanadskej pacifickej železnice William Cornelius Van Horne.
Dňa 13. júna 1886 vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko. Mesto bolo po požiari rýchlo obnovené, pričom v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady ktorá mala iba 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na mesto s 20 000 a do roku 1911 až so 100 000 obyvateľmi.
left|thumb|Prvé zasadanie mestskej rady po požiari v roku 1886
Počas zlatej horúčky na Klondikeu v roku 1898 predávali zlatokopom vancouverskí kupci veľké množstvo tovaru a vybavenia. Jeden z týchto kupcov, Charles Woodward, otvoril v roku 1892 prvý obchodný dom Woodward’s na rohu dnešných ulíc Georgia Street a Main Street a spolu so Spencer’s a Spoločnosťou Hudsonovho zálivu sformovali dominantné jadro siete maloobchodov v meste počas nadchádzajúcich desaťročí.
Ekonomika Vancouveru bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, napríklad od Severozápadnej spoločnosti a Kanadskej pacifickej železnice, ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj mesta a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave Port of Vancouver.
V období po prvej svetovej vojne počas Veľkej hospodárskej krízy v 20. a 30. rokoch 20. storočia dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedených najmä členmi komunistickej strany, ktoré vyvrcholili v roku 1935. Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplnilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré boli pod správou armády vo vzdialených oblastiach západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch násilných dennodenných protestov štrajkujúci robotníci obrátili svoj hnev proti federálnej vláde v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby federálnej vláde oznámili svoje požiadavky. Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien, ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu – tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti. Prohibícia sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholických nápojov, ktorá trvá dodnes.
thumb|Škody po nepokojoch v septembri 1907, ktoré viedla Liga za vylúčenie Ázijcov
Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli potom, čo Liga za vylúčenie Ázijcov (združenie zo začiatku 20. storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do Kanady a USA emigrantom z východnej Ázie) viedlo výtržnosti proti štvrtiam Chinatown a Japantown. Ppčas vyšetrovania násilností bolo odhalené že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a častými návštevníkmi fajčiarní ópia boli biele ženy a číňania. Na základe tejto skutočnosti bol neskôr schválený federálny zákon ktorý zakázal výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely.
Zlúčenie s mestami Point Grey a South Vancouver dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januáru 1929 mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard, od rieky Fraser až k fjordu Burrard Inlet.
Geografia a podnebie Vancouver sa rozprestiera na ploche , na nížinách a pahorkatinách. Nie je súčasťou neďalekého Vancouverovho ostrova, no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) Georgea Vancouvera.
Mesto sa nachádza na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard Inlet na severe a riekou Fraser na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park. Park zaberá plochu viac ako , jeho veľká časť je zalesnená – je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.
thumb|left|Queen Elizabeth Park
Na obzore mestu dominuje pohorie North Shore, v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj stratovulkán Mount Baker (), nachádzajúci sa na juhovýchode v USA v štáte Washington. Ďalej je možné vidieť Vancouverov ostrov na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.
Na kanadské pomery sú klimatické podmienky nezvyčajne mierne. Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov Celzia, v januári okolo 8 stupňov. Najvyššia nameraná teplota 34,4 °C bola zaznamenaná 30. júla 2009, čím prekonala predchádzajúci rekord 33,8 °C z predošlého dňa, 29. júla 2009. Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo zrážok v celej oblasti je za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše . Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.
thumb|Palmy pri pláži Sunset Beach sú pre mesto netypické, no sú vhodným potvrdením jeho miernej klímy v porovnaní so zvyškom Kanady