Partizánske (do roku 1948: Šimonovany, 1948 – 1949: Baťovany) je okresné mesto ležiace na juhu Trenčianskeho kraja. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Medzi rokmi 1960 – 1995 okres Topoľčany a od 1997 znova sídlo rovnomenného okresu.
Prírodné pomery náhľad|Sútok Nitry a Nitrice Mesto Partizánske leží v južnej časti Trenčianskeho kraja na mieste sútoku riek Nitry a Nitrice. Kataster mesta Partizánske je súčasťou severného výbežku Podunajskej pahorkatiny, pričom mierne zvlnený reliéf prechádza na juhovýchode k pohoriu Tribeč.
Klimatické pomery Územie mesta patrí do teplej klimatickej oblasti, v ktorej je letných dní v roku viac ako 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac. Podľa nameraných hodnôt zo zrážkomernej stanice Veľké Uherce dosahovali priemerné zrážky /rok.
Hydrologické pomery Hlavným vodným tokom v meste je rieka Nitra, ktorá tečie v smere od východu na západ južným okrajom mesta. Súčasťou katastrálneho územia sú vodné toky Nitrica, Kršteniansky potok a Žabokrecký potok. Z vodných plôch na území mesta leží vodná nádrž Bager a zamokrená lokalita Bahná, ktorá je navrhnutá za Chránený areál. Mesto Partizánske je bohaté na podzemné vody, čo potvrdzuje niekoľko vrtov. Na celom území mesta vyvierajú minerálne vody v 3 samostatných prameňoch.
Pedologické pomery Podľa zrnitosti prevláda na území mesta hlinitá pôda a pôdny typ nivných pôd.
Biologické pomery V súčasnosti je takmer celé územie mesta odlesnené okrem južného výbežku pohoria Tribeč, kde dominujú dubo-hrabiny.
Mestské časti Mesto Partizánske je členené na 9 mestských častí: Centrum-Baťovany Luhy I Luhy II Malé Bielice Návojovce Šimonovany Šípok Štrkovec Veľké Bielice
Centrum-Baťovany náhľad|Námestie SNP v centre mesta Obchodná časť mesta, v centre sa nachádza hotel, panoramatické 3D kino Partizán, obchodný dom Prior, Mestské kultúrne stredisko Partizánske, okresný úrad, námestie.
Ulice: Červená, Družstevná, Februárová, Gen. Svobodu (súp. č. 650), Hrnčírikova, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jesenského, Komenského, Kpt. Nálepku, Krátka, Makarenkova, Nábrežná, Nádražná (súp. č. 643, 647 – 649, 686, 891, 955), Nám. Slovenského národného povstania, Októbrová (súp. č. 236, 244, 264), Pod Salašom, Riečna (súp. č. 842, 877, 886), Rooseweltova, Rudolfa Jašíka, Slovanská, Sokolská, Strojárenská, Školská, Škultétyho, Štúrova, Za riekou Nitrou, 1. mája.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 753
Luhy I Staršie a väčšie sídlisko z panelových domov.
Ulice: Gen. Svobodu (okrem súp. č. 650), Malá okružná (okrem súp. č. 987,1014), Nádražná (súp. č. 889, 892, 873, 890, 893, 898).
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 3 617
Luhy II Ulice: Malá okružná (súp. č. 987, 1014), Veľká okružná
Počet obyvateľov k 1.1.2016: 2 814
Malé Bielice Mestská časť Malé Bielice bola pôvodne samostatná obec. Leží na začiatku mesta v smere od obce Žabokreky nad Nitrou.
Ulice: Druhá za parkom, Komínová, Kúpeľná, Malobielická, Nad hvezdárňou, Na vŕšku, Pod baštou, Poľná, Priemyselná, Prvá za parkom, Skleníková, Topoľčianska, Za kaštieľom, Žabokrecká.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 443
Návojovce Mestská časť Návojovce má charakter obce v smere na Hradište. Nachádza sa tu záhradkárska osada, kde sa podarilo vďaka rádio anténam zachytiť SOS signál námornej lode. Posádka bola zachránená.
Ulice: Alexandra Dubčeka, Andreja Hlinku, Generála Milana Rastislava Štefánika, Kolónia, Ovocná, Pod záhradkami, Potočná, Priehrady, Spojovacia, Stará cesta, Trenčianska, Viničná, Za ihriskom, Zádvorie.
Šimonovany náhľad|Panoramatický výhľad na Šimonovany Historická časť mesta, pôvodne samostatná obec, na jej katastri bolo mesto Partizánske vybudované. Nachádza sa v nej tehelňa a kaštieľ rodu Šimoniovcov, sýpka.
Ulice: Bezručova, Brezová, Cintorínska, Dlhá, Dolná, Domovina, Horná, Jána Bottu, Jilemnického, Južná, Majerská, Nemocničná cesta, Nitrianska, Pekárenská, Podjavorinskej, Puškinova, Slnečná, Stredná, Šimonovianska, Tajovského, Tehelná, Záhradnícka, Záhumnie, 9. mája.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 631
Šípok náhľad|Šípok Mladšie z dvojice sídlisk, postavené pozdĺž toku rieky Nitry. Vybudované bolo na sklonku socializmu v 80-tych rokoch.
Ulice: Horská, Janka Kráľa, Lúčna, Malinovského, Pod Šípkom, Púpavová, Zelená.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 972
V lokalite ulica Horská, pri výstavbe nájdené pozostatky osídlenia Lužickej kultúry.
Štrkovec Najstaršia časť mesta bola postavená vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý založil továreň na výrobu obuvi (po znárodnení premenovaná na Závody 29. augusta – ZDA). Pozostáva hlavne z rodinných domov v štýle tehlových dvojdomov, tzv. „baťová architektúra“.
Ulice: Albína Grznára, Bernolákova, Boženy Němcovej, Dukelská, Fraňa Kráľa, Gorkého, Gumárenská, Jána Švermu, Kukučína, Lesná, Lomonosovova, Moyzesova, Námestie mieru, Obuvnícka, Októbrová (okrem súp. č. 236, 244, 264), Pribinova, Riečna (súp. č. 1 – 71, 81 – 85), Sládkovičova, Slobody, Terézie Vansovej, 29. augusta.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 645
Veľké Bielice Mestská časť Veľké Bielice bol pôvodne samostatná obec na rieke Nitrica. Veľké Bielice plynule nadväzujú na Malé Bielice a Partizánske. Prechádza nimi cesta do Topoľčian a Hradišťa. Mestská časť Veľké Bielice je rozlohou a aj počtom obyvateľov najväčšou pričlenenou obcou.
Ulice: Agátová, Bazová, Bielická, Budovateľská, Dlhé diely, Dolinky, Hlavná, Hôrka, Javorová, Ku mlynu, Lány, Lipová, Mostová, Nábrežie Belanky, Nová, Priečna, Športovcov, Topoľová, Víťazná, Za vodou, Železničná.
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 2 203
V roku 1994 boli na základe referenda odčlenené samostatné obce Brodzany a Malé Uherce.
Dejiny Mesto založil 8. augusta 1938 podnikateľ Jan Antonín Baťa.
Územie dnešného mesta Partizánske bolo osídlené v neolite, bolo tu sídlisko volútovej kultúry, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec je listinne doložená okolo roku 1260, keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku 1260 ako Symoni, z roku 1773 ako Sminowany, z roku 1786 ako Ssimnowany, z roku 1808 ako Ssimoňovany, z roku 1920 ako Šimunovany, Šimoňany, z roku 1927 ako Šimonovany, z roku 1948 ako Baťovany, z roku 1949 ako Partizánske, maďarsky Simony.
V roku 1324 patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch 1332 – 1337 je doložený farský kostol Panny Márie. V rokoch 1681 – 1734 tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku 1436 mala obec 11 port, v roku 1601 mlyn a 38 domov, z toho 10 šľachtických, v roku 1715 mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku 1828 mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku 1938 odkúpila firma Baťa veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto Baťovany. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánska skupina Albína Grznára neskôr reorganizovaná na partizánsku brigádu Pavel. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia Komunistickej strany Československa. Pôsobili tu i občianske odbojové skupiny. Mesto obsadili partizáni 29. augusta 1944. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré 3.7. septembra 1944 viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom SNP I. triedy a Pamätnou medailou SNP a v roku 1949 premenované na Partizánske. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. Partizánske má priznaný štatút mesta.
Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta po roku 1948 (štatút mesta):
Tomáš Paluda (30. novembra 1948 - 18. februára 1949), predseda mestského národného výboru v Baťovanoch Anton Rybárik( - 8. februára 1951), predseda mestského národného výboru Jozef Siakel ( 27. marca 1951) Adalbert Vanko ( 23. júna 1960) , predseda mestského národného výboru Karola Horáka (7. júla 1964 - 20. decembra 1971), predseda mestského národného výboru
Jozef Utekal (20. decembra 19711981), predseda mestského národného výboru Vladimír Karásek (19811989), predseda mestského národného výboru Dušan Fraňo (15. marec 1990 - november 1990), predseda mestského národného výboru Dušan Fraňo (1990 - 1994), primátor Oľga Úradníčková (1994 - 1999), primátorka Ján Podmanický (19992014), primátor Jozef Božik (2014), primátor
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva Slováci – 97,62 %Česi – 0,69 %Rómovia – 1,32 %Maďari – 0,28 %Poliaci – 0,06 %Nemci – 0,03 %a iní
Vekový priemer v okrese Partizánske dosahuje 43 rokov.
Náboženské zloženie obyvateľstva rímskokatolíci – 56,63 % bez viery – 29,81 % evanjelici a. v. – 1,82 % gréckokatolíci – 0,61 % pravoslávni – 0,11 %a iní
Kultúra a zaujímavosti Hudba 90. roky: skupiny Filip Scandal, Hooligans, Sepsa, Dr.Pako, The Crotch, Velpabez, Slipi
Stavby Pamiatky náhľad|Vodný hrad Vodný hrad – Kaštieľ Vodný hrad je jedným z najstarších zachovaných goticko-renesančných sídiel. Nachádza sa v najstaršej časti mesta v Šimonovanoch. Pôvod kaštieľa sa odhaduje na 14. – 15. storočie, kedy Vodný hrad ležal na "ostrove" v strede slučky meandra rieky Nitry, z čoho vyplynul i názov. Kaštieľ predstavuje dvojpodlažnú budovu. náhľad|vpravo|Kostol Božského Srdca Ježišovho Kostol Božského Srdca Ježišovho – Rímskokatolícky kostol je situovaný v osi hlavného námestia. Bol postavený v roku 1949 pod vedením Ing. Arch. Vladimíra Karfíka a lokalizovaný tak, aby mal na rovinnej krajine dominantné postavenie. Kostol s typickou zjednodušenosťou umožňuje v interiéri vyniknúť mohutnému mramorovému krížu so sochou Krista s rozopätými rukami od akademického sochára Tibora Bártfaya. V roku 1995 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol sv. Tomáša – Kostol sv. Tomáša je najmladším kostolom mesta. Bol postavený na sídlisku Šípok v roku 1999. Jeho súčasťou je aj pastoračné centrum. Kostol Panny Márie – Najstarší rímskokatolícky kostol na území mesta pochádza z 13. storočia. Stavba bola postavená v neskororománskom slohu, ale neskôr upravená v barokovom slohu. Kostol je centrálnou súčasťou námestia v časti Šimonovany. Kaplnka Panny Márie – Božia muka v podobe kaplnky zasvätenej Panne Márii sa nachádza v časti Šimonovany popri ceste vedúcej do obce Skačany. Kostol sv. Alžbety Uhorskej – Rímskokatolícky kostol sa začal stavať pravdepodobne v rokoch 1723 – 1759, ale je tu predpoklad, že bol postavený na inom mieste už v 14. storočí. Dnešný kostol leží na pahorkatine v severnej časti intravilánu miestnej časti Veľké Bielice v areáli cintorína. Námestie Slovenského národného povstania – Námestie SNP bolo zrekonštruované do dnešnej podoby v roku 1998, čoho pamiatkou je kameň vložený do dlažby námestia. Od roku 1964 je súčasťou námestia fontána.
Pomníky náhľad|Socha Tomáša Baťu Socha Tomáša Baťu – zakladateľa Baťových závodov Tomáša Baťu, ktorú slávnostne odhalil jeho syn 14. októbra 1995. Socha je piatym odliatkom originálu z ateliéru Romana Hvězdu z Tečovíc u Zlína. Vysoká je a váži . Podobné sochy stoja aj v iných „Baťových mestách“. Pomník padlým hrdinom SNP – Súsošie piatich partizánov zahalených do plášťov symbolizuje hrdinské a ťažké boje proti fašizmu. Socha od akademického sochára Jozefa Kostku je dominantou na Námestí SNP od roku 1950. Pomník padlým 1. sv. vojny – O statočnosti občanov Veľkých Bielic svedčí Pomník padlým z 1. svetovej vojny, ktorý bol postavený na križovatke ciest uprostred obce. Počas štyroch rokov vojny padlo na európskych bojiskách 40 občanov obce. Pomník padlým SNP – nachádza sa popri ceste v mestskej časti v Malých Bieliciach. Pamätná tabuľa Janovi Antoninovi Baťovi – ako významnému budovateľovi mesta, bola odhalená počas osláv 70. výročia založenia mesta v 2008.
Parky V centre Partizánskeho sa nachádzajú dva parky: Park Jána Antonína Baťu a Park Milana Rastislava Štefánika.
Relax