Weberov zákon: Vzťah medzi rastom intenzity štandardného podnetu a zvyšovaním rozdielového prahu je celkom stabilný, čo Weber vyjadril následujúcim vzorcom:
,kde k je Weberová konštanta je intenzita základného podnetu je prírastok intenzity zodpovedajúci najmenšiemu pozorovateľnému rozdielu (angl. JND – just noticeable difference).
Ide teda o pomer medzi intenzitou základného podnetu a jeho prírastkom , ktorý je konštantný ()
Zákon ako prvý formuloval nemecký fyziológ Ernst Heinrich Weber. Matematik Gustav Theodor Fechner (1801–1887) odvodil Weberov zákon pomocou integrálu za predpokladu, že je konštantné a nezávislé od : Fechnerov zákon Weberov–Fechnerov zákon
Rozdielový prah pre každý zmyslový orgán je relatívne konštantou veličinou, udáva aký pomer má byť medzi prírastkom a počiatočnou veľkosťou podnetu, aby vznikla pociťovaná, práve badateľná zmena podnetu
Ku 100 g závažiu pridáme 1 g – nepociťujeme zmenu vo veľkosti podnetu pri 3,4 g – už áno (k = 3,4/100) pri 200 g – zmenu vnímame pri cca 6,8 g závaží pri 300 g – 10,2 g atď.
Iné projekty
Kategória:Psychofyzika