Ružomberok (, ) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji. Je okresné mesto na severe Slovenska a centrum dolného Liptova.
Polohopis Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej, obklopené pohoriami Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy. Ružomberok leží západne od Liptovského Mikuláša, južne od Dolného Kubína, severne od Banskej Bystrice a východne od Žiliny. Mestom vedie železničná trať Žilina – Košice a cesty I/18 a I/59.
Časti mesta Mestské časti: Biely Potok, Černová, Hrboltová, Vlkolínec, Rybárpole, Staré Mesto Sídliská: Klačno, Baničné, Polík, Roveň (Sídlisko SNP), Satelity Ostatné časti: Nová Černová, Nová Hrboltová Osady: Hrabovo, Jazierce, Malinô, Podsuchá, Kosovo (osada v Ružomberku)
Klíma Ružomberok sa nachádza na rozhraní mierne chladnej a mierne teplej klimatickej oblasti. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od vo východnej časti mesta až po v západnej časti mesta. Horské oblasti zasahujúce do katastra majú úhrn zrážok až (Smrekovica). Najviac zrážok padne v júni a júli, najsuchšími mesiacmi sú január, september a október. Centrum mesta má oveľa menej slnečného svitu ako okolité svahy. Je to spôsobené dlhotrvajúcou hmlou v jesennom a zimnom období. Vzhľadom na uzavretú dolinu a priemyselnú výrobu v meste patrí Ružomberok na popredné miesta rebríčka miest, kde sa vytvára na Slovensku hmla. Najvyššia teplota zaznamenaná v meste je 36 °C (2007) a najnižšia −36 °C (1986). Ružomberok má najkratšie trvanie snehovej pokrývky spomedzi okolitých miest (aj nižšie ležiacich), čo je spôsobené zrážkovým tieňom okolitých hôr. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 68. Najdlhšie trvanie snehovej pokrývky v jednom roku bolo 130 dní (2006). Najviac snehu bolo (2006) alebo v roku 1985 ().
Vodné toky Mestom preteká rieka Váh, do ktorej sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavčianka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta. Ide najmä o toky v južnej časti mesta, v oblasti Podsuchej ústia do Revúcej zľava Vyšný Matejkov a Matejkovský potok, v oblasti Jazierce sa z tej istej strany vlieva Trlenský potok.
Vodné plochy náhľad|Vodná nádrž Hrabovothumb|right|Vodná nádrž ČutkovoNa katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy. Sú to vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na juhozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré slúžili ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do . Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. V súčasnosti sa vodné diela využívajú na rekreačné účely najmä v lete.
Okrem vodohospodárskeho a rekreačného významu sú obe nádrže domovom mnohých živočíchov.
Najpočetnejšími živočíchmi sú žaby, ale bohaté je aj rybie spoločenstvo. Ide o pstruha potočného, kapra obyčajného, ostrieža obyčajného a lieňa sliznatého. Významný je aj výskyt raka bahenného a raka riečneho.
Symboly mesta erb mesta vlajka mesta pečať mesta štandarda primátora mesta
Dejiny Vznik mesta
Už pred dvetisíc rokmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené – boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej osady, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta – Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke soľných ciest, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.
Obchod a priemysel v minulosti
K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice (1871) a neskôr aj Korytnickej železnice (1908), začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy (Ružomberský účastinársky úverový spolok (1879) a Ľudová banka). V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska.
Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno Supra. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov, ktoré vytvárali pestrú hospodársku štruktúru. Ružomberok tak prešiel od tradičného remeselníckeho mesta k modernému priemyselnému centru, ktorého rozvoj bol úzko spätý s dopravnými spojeniami a podnikateľskou aktivitou miestnych Slovákov.
Počiatky turistického ruchu a kúpeľníctvo
V okolí Ružomberka sa už od 18. a 19. storočia rozvíjali kúpele a rekreačné rezorty – Korytnica s minerálnymi prameňmi, Ľubochňa s kúpeľnými domami a neskôr liečbou tuberkulózy, Lúčky s tradíciou od 18. storočia či horské stredisko Smrekovica. Tieto miesta sa postupne stali vyhľadávanými centrami oddychu a liečby, kde vznikali kúpeľné domy, hotely a rekreačné zariadenia.
Rozvoj kúpeľov a turistiky neskôr podporili aj hospodárske železnice – Ľubochnianska železnica (1892) a Korytnická železnica (1908). Hoci vznikli predovšetkým na odvoz dreva, uľahčili prístup návštevníkom a pomohli týmto rezortom rozšíriť sa a prilákať viac hostí.
Ružomberok sa tak stal nielen priemyselným centrom, ale aj vstupnou bránou do kúpeľných a turistických oblastí Liptova, kde sa hospodárske a rekreačné funkcie prirodzene prepojili.
Rozmach a úpadok mesta
Počtom obyvateľov bol Ružomberok v prvých dekádach 20. storočia najväčším slovenským mestom. Bol centrom slovenského politického diania, formovali sa tu viaceré slovenské politické strany. Vo svetových mediách rezonovala udalosť v Černovej, pri ktorej zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor, z blízkej Liskovej pochádzal Vavro Šrobár. V meste sa rozvíjali mnohé individuálne aj kolektívne športy, podobne kultúrny život. Medzi zaujímavosti patrí, že v Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie (v dome Petra Makovického, st.) a pôsobili to najstaršie stále slovenské kino Apollo.
Počas existencie Slovenského štátu došlo 27. augusta 1944 k miestnemu povstaniu, keď vojaci miestnej vojenskej posádky za pomoci partizánov očistili mesto od nemeckých vojakov, etnických Nemcov a prívržencov ľudáckeho režimu a prevzali kontrolu nad mestom. Počas dňa obsadili partizáni Mautnerove závody, kde sa vyrábali komponenty pre nemecké delové lafety.
Po nástupe komunistického režimu mesto postupne strácalo svoj význam a v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval jeho rozvoj. Mesto stratilo nadlho sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš, tu sú aj korene určitej nevraživosti medzi liptovskými mestami.
Politika
Primátor: Lubomír Kubáň 1. viceprimátor: Robert KolárHovorca mesta:Vladimír Miškovčík
náhľad|Historická budova mestského úradu náhľad|Podhora, najstaršia ulica v Ružomberku Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok pozostáva z 25 poslancov. KDH – 9 Nezávislí poslanci – 8 (z toho 4 z klubu Ružomberok bez korupcie /RBK/) SMER-SD – 5 KDS – 1 – člen RBK OKS – 1 – člen RBK SDKÚ-SaS – 1
Mestská rada Poslanci na návrh primátora Igora Čombora mestskú radu zrušili.
Obyvateľstvo Rok sčítania Počet obyvateľov Mužov Žien202127 40713 09814 309 2011 28 400 13 529 14 871 2001 31 022 14 889 16 133 1991 29 416 14 149 15 267 1980 26 396 - - 1970 22 090 - -196022 24710 48011 767195018 9919 0209 971194215 560 - -193015 663 - -192014 220 - -191012 249 - -19009 534 - -18907 802 - -18806 951 - -18696 500 - -18284 500 - -17873 200 - - Údaje o počte obyvateľov Ružomberka od konca 18. storočia po 20. storočie vychádzajú z oficiálnych sčítaní obyvateľstva a z odborných historicko‑demografických publikácií. Staršie obdobia sú spracované na základe dostupných súpisov a matrík, novšie obdobia čerpajú z výsledkov sčítaní a moderných demografických štúdií.
Etnické zloženie obyvateľstva Národnosť: 91,2 % Slováci, 0,6 % Rómovia, 0,6 % Česi, 0,8 % iní, 6,8 % nezistená
Náboženské zloženie obyvateľstva Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania – 69,4 %, evanjelického je 4,7 % a 25,9 % tvorí ostatné náboženstvá (Grékokatolíci, Baptisti, pravoslávni, Svedkovia Jehovovi…) a ďalší. Zamestnanosť dosahuje 88,2 %.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13.-14. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Ladislava, išlo o jednoloďovú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Okolo roku 1445 bol kostol fortifikovaný v obrane pred jiskrovcami a bratríkmi. K zásadnej gotickej prestavbe došlo okolo roku 1500, kedy vzniklo polygonálne presbytérium, pravdepodobne s nástennými maľbami. V tomto období bolo zmenené patrocínium na sv. Ondreja. Po požiari v roku 1583 bol kostol nanovo zaklenutý. V rokoch 1611 až 1709 bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol kostol barokovo upravený. Kostol bol radikálne prestavaný v duchu neorománskeho štýlu v rokoch 1902 – 1903, kedy stratil podstatnú časť svojho stredovekého charakteru. Interiér kostola má výmaľbu od Jozefa Hanulu. Po roku 1940 bol upravovaný v súvislosti s pripomienkou Andreja Hlinku. Nachádzajú sa tu vitráže od Ľudovíta Fullu. Zo stredovekého zariadenia sa dochovala kamenná gotická krstiteľnica zo začiatku 16. storočia. Kostol má polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Fasáda s priebežným pásovaním je členená opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1806. Vznikol ako súčasť piaristického kláštora. V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu. Priečelie kostola je členené rizalitom z ktorého vyrastá veža. Po stranách sa nachádzajú niky so sochami sv. Jána Nepomuckého a Jozefa Kalazanského od sochára Alexandra Belopotockého. Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou.