Vavrinec Benedikt z Nedožier alebo Vavrinec Benedikt Nedožerský (aj Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus) (* 10. august 1555, Nedožery-Brezany, okres Prievidza, habsburská monarchia – † 4. jún 1615, Praha, Krajiny českej koruny, habsburská monarchia) bol slovenský humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník.
Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, a to nielen ako profesor, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, ale aj ako pedagogický reformátor a autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému časomernej prozódie a autor kníh o poetike, autor žalmových parafráz celého žaltára a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor učebnice o základoch aritmetiky.KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965.KÁKOŠOVÁ, Zuzana: BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, 2005, s. 80 – 81.ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry 1, 2002.
Životopis Vavrinec Benedikt Nedožerský pochádzal zo Slovenska, ako desaťročný navštevoval školu v Prievidzi. Po otcovej smrti odišiel do Jihlavy ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde mal možnosť ďalej sa vzdelávať. Uprostred štúdií však prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Uzdravil sa až roku 1587, keď v Uhrách vypukli turecké boje. Po vyliečení a dokončení prípravných štúdií študoval na Karlovej univerzite v Prahe filozofiu a teológiu. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budejoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. V roku 1595 sa opäť vrátil do Prahy, aby ukončil štúdium na Karlovej univerzite: 16. septembra 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára za prácu na tému z vojenského umenia.Pri bakalárskej skúške predniesol tézu (rozpravu) Num commodius: sit hostium fines invadere an domi hostem operiri? (Čo je príhodnejšie: vpadnúť do územia nepriateľského alebo čakať nepriateľa doma?). Vtedy, v čase tureckých vpádov, bola to téma veľmi aktuálna. In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965. Od 10. októbra 1599 krátko pôsobil ako rektor partikulárnej školy (gymnázia) v Žatci, ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v Čechách. Dňa 4. júla 1600 rektor Karlovej univerzity Martin Bacháček promoval Benedikta ako licenciáta na magistra filozofie, čiže doktora, spolu s ďalšími ôsmimi kandidátmi. Od 20. júna 1602 do 3. júla 1603 bol Benedikt rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes Havlíčkov Brod, Česko). V tom čase na Slovensku zúrili boje s Turkami. To, že Benedikt často myslel na svoju vlasť – rodné Slovensko, dokladá aj jeho pieseň Píseň nová, v ktorej sa zamýšľa nad nebezpečenstvom hroziacom svetu od Turkov. V nej žalostí nad vraždením svojich krajanov, plienením slovenských dedín a miest a vyzýva svojich spolurodákov, aby zanechali vzájomné spory a vrhli sa na nepriateľa.
Roku 1604 Vavrinca Benedikta Nedožerského prijali medzi členov profesorského zboru Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, kde bol bol profesorom až do svojej smrti. Na univerzite prednášal klasickú filológiu, antických klasikov,V jesennom študijnom poriadku roku 1604 sa uvádza, že Benedikt vykladá Horatia, Troilus Cicerona, Kampanus VIII. knihu Iliady atď. In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965. matematiku a fyziku. Ako pedagóg sa usiloval zlepšiť vyučovací poriadok na partikulárnej škole.Vavrinec Benedikt Nedožerský. In: Osobnosti.sk. [cit. 8. 1. 2011]. Dostupné na internete: . V roku 1609 sa stal prísediacim konzistória a podieľal sa s kolegami na vytvorení učebných osnov jednotlivých tried partikulárnych škôl. V roku 1610, keď sa profesori na vyzvanie defenzorov zišli na poradu o tom, kto bude čo prednášať, Benedikt si vybral aritmetiku a Iliadu.KUCIANOVÁ, A.: Vavrinec Benedikt z Nedožier (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615) [online]. Dňa 28. júna 1611 – už ako prorektor – bol na audiencii u nového uhorského a českého kráľa Mateja II. Habsburského. V tom istom roku, keď sa profesori rozhodovali, kto bude prednášať ktorý odbor, Benedikt si zvolil matematiku. Roku 1612 sa stal dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite.Dňa 10. októbra 1611 Troilus rezignoval z funkcie dekana a na jeho miesto nastúpil Laurenc Benedikt Nudožerský. In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965. V októbri 1613 ho zvolili za prepošta do Karolína. Roku 1614 Benedikt bol prepoštom i prorektorom. Ako prorektor učil aritmetiku a geometriu.
Vavrinec Benedikt Nedožerský umrel ako slobodný 4. júna 1615 na pravé poludnie po dlhej chorobe (TBC). Celý svoj majetok venoval univerzite. Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe, hrob mu ozdobili nákladnou mramorovou tabuľou. Kostol a s ním aj Benediktov hrob tam už dnes, žiaľ, nie je.Pochovávali tam takmer všetkých univerzitných profesorov od jeho založenia roku 1403. Kostol bol za vlády Jozefa II. roku 1784 predaný a zničený. Dnes je na tomto mieste frekventovaná cesta, pokračujúca z Ječnej ulice, a park. In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965. Odkaz Benediktovho života však zostáva uchovaný v jeho diele veľkého humanistu európskeho formátu, ktoré svojou pokrokovosťou a odbornou úrovňou v mnohých ohľadoch prekračuje svoju dobu a ktoré od svojho vzniku patrí k moderným základom slovenskej a českej vzdelanosti a kultúry. Jeho pamiatku si podnes uctievajú aj na rodnom Slovensku, v jeho rodisku v Nedožeroch-Brezanoch, kde má pamätnú tabuľu, sochu a kde jeho meno nesie základná škola.Škola píše svoju históriu, História obce. [online]. In: ZŠ s MŠ Vavrinca Benedikta Nedožery-Brezany. [cit. 8. 1. 2011]. Dostupné na internete: .
Tvorba Vavrinec Benedikt Nedožerský bol nielen vynikajúcim pedagógom, ale aj jazykovedcom, filológom a matematikom – bol autorom viacerých pedagogických, jazykovedných a filozofických spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka Grammaticae Bohemicae (1603 ) ..., matematickej učebnice Elementa arithmeticae..., literárnovedných prác i ďalších odborných diel. Bol aj vynikajúcim básnikom a hudobníkom – autorom príležitostnej poézie, parafráz žalmov s prevzatými i čiastočne vytvorenými nápevmi. Vo svojich filozofických, pedagogických, jazykovedných či iných odborných náhľadoch bol ovplyvnený nemeckým humanistickým učencom, reformačným teológom Philipom Melanchthonom a kritickým francúzskym filozofom a humanistom Pierre de la Raméem, ktorí boli aj autormi humanistických gramatík. Upozorňoval na potrebu „zvedečtenia“ výučby reálnymi predmetmi, medzi nimi aj matematikou, ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ vedeckých štúdií.
Literatúra, poetika a hudba Literárnu činnosť začal Vavrinec Benedikt Nedožerský príležitostnou poéziou. Svoju prvú latinskú príležitostnú báseň (42 hexametrov) zložil na počesť svojich dvanástich priateľov, povýšených 7. októbra 1596 na magistrov. Napísal asi sto formálne vyspelých oslavných, gratulačných a iných básní, ktorými prispel do spisov iných autorov.
Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni (1606). Bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre preklad celého žaltára (pred ním prvú ucelenú časť básnicky spracoval Ján Silván). Knihou obohatil osobnú, intímnu duchovnú lyriku o desať českých parafráz Dávidových žalmov, ktoré sú pomerne voľné, dobovo aktualizované (podobne ako u J. Silvána). Jeho predhovor v knihe o časomerných prozodických pravidlách predstavuje prvý systém časovej rýmovanej prozódie. Podobné ciele mala kniha Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni (1606). Pri parafrázovaní žalmov Benedikt používal výrazné ľudové prívlastky, dával prednosť ľudovej reči a niekde podľa svojho spôsobu a dobových spoločenských potrieb aktualizoval a dopĺňal základný text. Hoci žil Benedikt v Prahe, nezabúdal na svoje rodné Slovensko, neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením vlastného, slovenského ľudu, prenasledovaného morom, vojnami a tureckým plienením, poukazoval na dobové spoločenské rozpory a nabádal k svornosti.
Pri prvých ôsmich z desiatich (resp. dvanástich) žalmov, Benedikt uvádza štvorhlasové melódie (diskant, alt, tenor a bas), čiastočne prevzaté (zo súborného vydania Buchananových latinských parafráz Dávidových žalmovVydaných kantorom v nemeckom Rostocku Nathanom Chytraeom (Nathan Chytraeus tiež Chyträus), ktorý k príslušným textom pripojil nápevy Statia Olthovia (Statius Olthovius tiež Olthof), prevzaté od hudobného skladateľa Johanna Reuscha zo zbierky Melodiae odarum Georgii Fabricii (Leipzig 1554). In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965.) a čiastočne samostatne vytvorené. Benedikt prvý vnášal do českej hudby v protiklade k polyfónii novú hudobnú formu, ktorá bola základom tvorby homofónnej a vytvoril novú cestu v českej vokálnej tvorbe v duchu humanistických zásad.
Benedikt bol aj autorom štvordielneho diela Poetica (Poetika), v ktorom sa zaoberal prozodickými vlastnosťami českého básnictva.
Rukopis Benediktovej prozódie, ktorý tlačou mala vydať po jeho smrti Karlova univerzita, ani jeho štyri knihy Poetiky a pravdepodobne celý žaltár (sám uvádzal, že má preložených vyše sto žalmov) sa, žiaľ, nezachovali. Celé dielo, prichystané už do tlače, zahynulo pri plienení Prahy roku 1620. Jan Amos Komenský, želejúc za ním, chcel ho nahradiť vlastnými prekladmi, dokonalosť Benediktovho verša však nedosiahol, ako i vôbec časomerný verš Benedikta ostal dlho neprevýšený.KRČMÉRY, Š.: Dejiny literatúry slovenskej I [online], 1976. Benedikt sa uvedomele zaradil do svetovej prekladovej i parafrázovanej žalmistiky. Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho výtvor najlepší i v porovnaní so 17. a 18. storočím, možno ho smelo nazvať vzorným, a znamená vrchol českej časomernej prozódie.
Jazykoveda thumb|right|Obálka vedeckého diela Vavrinca Benedikta Nedožerského „Dve knihy českej gramatiky...“, napísaného v latinčine pod názvom Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo (Praha 1612)
Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov.Koncept svojej českej gramatiky si vyhotovil už roku 1594 v Uherskom Brode, kde bol rektorom. Svoju gramatiku dokončil v Nemeckom Brode, kde pôsobil roku 1603, a vydal ju tlačou v Prahe u Jana Otthmara v tom istom roku. In: KOLLÁRIK, O.: Laurenc Benedikt Nudožerský [online], 1965. Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. Josef Dobrovský či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec Martin Hattala.