Šarišské Lúky (v minulosti aj Šebešské Lúky, Kelemešské Lúky, maď. Sebeskellemes alebo Sebeskellemesiretek) je miestna časť obce Ľubotice, bývalá samostatná obec. Založili ju v polovici 18. storočia Židia prevažne pôvodom z Haliče ako jedno z východoslovenských židovských predmestí, giet. Od polovice 19. storočia začal počet židovského obyvateľstva Šarišských Lúk klesať v dôsledku vysťahovalectva, hlavne do neďalekého Prešova.
História Od 2. pol. 18. storočia sa začali v obci usadzovať židovskí obchodníci, ktorí sa nemohli ubytovať v Prešove. Založili tu krčmy a stajne, budovy s dvoma bránami a dvorom na spôsob prícestných hostincov (tzv. áláše). Obec mala synagógu, rituálne jatky a kúpeľ, židovskú školu, budovu Bet Hamidraša a cintorín. Obyvatelia sa živili obchodom a remeslom. V Šarišských Lúkach (Šebeši) mal centrum jeden z troch správnych obvodov Židov v Šariši, ktoré vznikli v roku 1806. Šebešská (Šarišskolúcka) židovská náboženská obec mala okrem cirkevných povinností aj povinnosť vyrubovania a odvodu daní medzi Židmi. Mala tiež právo súdiť svojich členov aj v občianskych veciach. Židovský súd mohol trestať až do 7 dní väzenia, palicovať (Malkes), ba pranierovať. V roku 1850 bolo ešte na dvore pred synagógou staré "Haizeisen", pranierové železo. V roku 1863 bola založená likérka a v roku 1887 vznikol tkáčsky závod, ktorý sa neskôr presťahoval do Prešova. V roku 1880 na nižnom konci obce postavili obchodníci Grossmann - Berko - Klein prvé očistné kúpele (mikve). vľavo|náhľad|219x219bod|Nadjazd a mimoúrovňová križovatka Urbánne Šarišské Lúky s Ľuboticami až do 40. rokov 20. storočia nesúviseli. V roku 1944 boli židia z obce deportovaní do vyhladzovacieho tábora, z ktorého sa nikto nevrátil. Prežila jediná obyvateľka menom Grossová židovského pôvodu, ktorú pred deportáciou rodičia dali pokrstiť. V rokoch 1972-1980 prebiehala výstavba štvorprúdovej cesty Prešov-Kapušany na štátnej komunikácii č.18, súčasťou ktorej bol aj nadjazd nad železničnou traťou a mimoúrovňová križovatka. Z dôvodu výstavby nadjazdu a križovatky bola asanovaná centrálna časť Šarišských Lúk. Až do pričlenenia k Prešovu v roku 1971 boli samostatnou obcou. Miestnou časťou Ľubotíc sú od roku 1990.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Židovská synagóga, dnes gréckokatolícky Chrám sv. Izaiáša proroka, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 19. storočia. Pôdorysne je členená na predsieň, obradnú sieň a ešte dva priestory. Po požiari v roku 1905 prešla obnovou. Nevhodnými úpravami prešla v 40. rokoch 20. storočia, keď bola stavba zjednodušená, boli odstránené štíty s tympanónmi a pôvodná manzardová strecha. Strecha je v súčasnosti nízka sedlová. Do roku 1996 slúžila ako sklad textilu (klobúkov), následne bola upravená pre potreby gréckokatolíckej cirkvi. Fasády synagógy s nárožným zaoblením sú členené lizénami, na kratších stranách pôdorysu sa nachádzajú plytké rizality s pilastrami.
Židovský cintorín, založený v roku 1834. Časť cintorína dnes leží pod cestou (ulica Kapušianska). Doteraz je z neho zachovaný kamenný múr, ktorý dnes oddeľuje ulicu od súkromného pozemku. Ďalšou pamiatkou je aj vstupná brána na cintorín s nápisom („spiaci v prachu zeme, vstávajú pre život večný“).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Miestne časti na Slovensku Kategória:Ľubotice