Robert Anson Heinlein (* 7. júl 1907, Butler, Missouri, USA – † 8. máj 1988, Carmel-by-the-Sea, Kalifornia) bol americký spisovateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov vedeckej fantastiky. Objavil nové témy, nové techniky a prístupy. Bol to prvý spisovateľ sci-fi, ktorému na konci 40. rokov vyšli pravé vedecko-fantastické príbehy vo všeobecných časopisoch, a bol autorom prvého vedecko-fantastického románového bestselleru v 60. rokoch. Hlavné témy jeho diel boli spoločenské: radikálny individualizmus, slobodná vôľa, náboženstvo, vzťah medzi fyzickou a emocionálnou láskou a špekulácie o vzťahu rodiny a neortodoxnej spoločnosti.
Život Narodil sa v mestečku Butler v štáte Missouri, ale detstvo strávil v Kansas City v štáte Missouri. Jeho zážitky a zázemie z tohto obdobia ovplyvnili jeho neskoršie diela, hoci mnohokrát opustil tieto hodnoty a porušil spoločenské správanie v tvorbe aj v osobnom živote. thumb|left|Robert A. Heinlein počas štúdií na Námornej akadémii v roku 1929 Po skončení strednej školy navštevoval Námornú akadémiu v Annapolise v štáte Maryland, ktorú absolvoval v roku 1929. Slúžil ako dôstojník v americkom námorníctve až do roku 1934, keď bol zo zdravotných dôvodov prepustený z armády (tuberkulóza). Počas dlhej hospitalizácie prehodnotil svoj život, čo neskôr zakomponoval do románu Stranger In a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Vojenská služba mala druhý najväčší vplyv na jeho tvorbu. Po celý život si ctil lojálnosť, vodcovstvo a iné hodnoty spojené s armádou.
Po svojom prepustení z armády niekoľko týždňov navštevoval kurzy matematiky a fyziky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ktoré prerušil kvôli chorobe alebo kvôli ambíciám vstúpiť do politiky. Pracoval v rôznych zamestnaniach vrátane obchodu s nehnuteľnosťami a bane na striebro. Začiatkom 30. rokov bol Heinlein aktívny v socialistickom hnutí Uptona Sinclaira EPIC. Keď v roku 1934 Sinclaira nominovala Demokratická strana na miesto guvernéra Kalifornie, Heinlein aktívne pracoval v kampani za zvolenie (ktorá bola neúspešná). Heinlein sám kandidoval do kalifornského snemu a takisto neuspel (nanešťastie presne v tom období boli noviny plné aktivít Konrada Henleina v Sudetách). Po neúspechu v kampani Heinleinovi ostala iba malá penzia z armády, a tak sa vrhol na písanie, aby splatil svoje dlhy. V roku 1939 mu v Astounding Magazine vydali prvú poviedku „Life-Line“. Plánoval prestať s písaním hneď ako splatí hypotéku, ale chcel aj nové auto, výlet do New Yorku a niekoľko ďalších vecí. Povedal vtedy Johnovi Campbellovi, vydavateľovi Astounding, že plánuje skončiť. Uzavrel dohodu, že pošle pár poviedok, ktoré mal a skončí, keď ich Campbell odmietne. Po odmietnutí poviedok Heinlein skončil a začal sa zle cítiť. Začal byť nervózny, stratil chuť do jedla, schudol a trpel nespavosťou. Myslel si, že sa po tretíkrát prejavila tuberkulóza. Campbell sa čiastočne zaujímal o Heinleina, a keď sa dozvedel o jeho problémoch, povedal, že sa ešte raz pozrie na tie príbehy. Urobil tak a požiadal o malé úpravy. Keď Heinlein vykonal tie úpravy, hneď sa cítil lepšie.
Heinlein sa rýchlo stal známym ako hlavný predstaviteľ nového smeru v „spoločenskej“ vedeckej fantastike. Ako vôbec prvý začal vzájomne prepájať svoje poviedky a romány do konzistentného celku a vytvoril tak „históriu budúcnosti“ (tabuľku ktorej Campbell vydal v máji 1941). Neskôr tento spôsob použili mnohí ďalší autori. thumb|Zľava: Robert A. Heinlein, L. Sprague de Camp a I. Asimov (Philadelphia, 1944) Počas druhej svetovej vojny slúžil v námorníctve ako letecký inžinier, kde naverboval mladého Isaaca Asimova a L. Sprague de Campa pre leteckú továreň námorníctva. Po skončení vojny začal prehodnocovať svoju kariéru. Bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki a začiatok studenej vojny spôsobili, že začal písať na politické témy a chcel sa dostať na lepšie platený trh. Publikoval štyri významné články pre Saturday Evening Post, počnúc s „The Green Hills of Earth“ vo februári 1947, čo z neho urobilo prvého vedecko-fantastického spisovateľa, ktorému vydali články v prestížnom časopise. Bol autorom Destination Moon, filmu, pre ktorý napísal príbeh, scenár a vymyslel množstvo efektov, a ktorý získal Oskara za špeciálne efekty..
Heinleinove romány pre mládež boli možno to najdôležitejšie, čo kedy urobil. Vychovali vedecky a sociálne uvedomelých dospelých. Vo týchto románoch písal o aktuálnych problémoch, ale jeho Starship Troopers („Hviezdna pechota“) z roku 1959 bola označená Scribnerom ako príliš kontroverzná a celkom odmietnutá. Heinlein sa cítil oslobodený od obmedzení písania pre dospievajúcich, začal písať „svoje vlastné veci a po svojom“ a prišiel so sériou kníh, ktoré posúvali hranice vedeckej fantastiky vrátane Stranger in a Strange Land (1961) (v češtine „Cizinec v cizí zemi“), čo je jeho najznámejšie dielo a The Moon Is a Harsh Mistress (1966) (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktoré mnohí označujú za jeho najlepší román.
Začiatkom 70. rokov sa Heinlein stal obeťou série chorôb spôsobených vyčerpávajúcou prácou. Desaťročie začal so životu nebezpečným zápalom pobrušnice, z ktorého sa dostal po viac ako dvoch rokoch. Ale len čo bol schopný písať, začal svoj technicky najnáročnejší román Time Enough for Love (1973). V polovici 70. rokov napísal dva dobre hodnotené články pre Encyklopédiu Britannicu (o Paulovi Diracovi a antihmote a o chemických procesoch v krvi). On a jeho žena Virginia prechodili celú krajinu aby zreorganizovali krvné banky v USA. V roku 1976 sa po tretíkrát zúčastnil ako čestný hosť na svetovom kongrese vedeckej fantastiky v Kansas City. Jeho zdravie sa však znova ozvalo a v roku 1978 mu ako jednému z prvých voperovali bypass. Bol pozvaný pred výbor amerického Senátu, aby predstavil svoje presvedčenie, že výdobytky kozmického výskumu možno využiť pre chorých a starých ľudí.
V 80. rokoch Heinlein ešte napísal päť románov, až napokon zomrel v spánku 8. mája 1988, keď triedil poznámky k šiestemu románu World As Myth.
Heinleinov obchodný život pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí po jeho smrti: Niekoľko jeho diel bolo vydaných až po jeho smrti vrátane výberu listov, ktoré vydala jeho žena, Virginia, jeho kniha o praktickej politike napísaná v roku 1946, cestopis o jeho prvej ceste okolo sveta z roku 1954 a dva prepracované romány. V roku 2004 bol vydaný jeho prvý román For Us, The Living, ktorý odhalil, koľko svojej sociálnej a životnej filozofie mal počas dní svojej politickej kariéry. Jeho zápisky z roku 1958 sa do románovej podoby pokúša zostaviť Spider Robinson.
Práca Obdobie 1939 – 1960 (začiatky) Heinleinov prvý román bol For Us, The Living: A Comedy of Customs, napísaný v roku 1939, ale ďalších 64 rokov nevydaný, až kým sa kópia rukopisu neobjavila v garáži Michaela Huntera, ktorý bol ako študent poverený niečo napísať o Heinleinovi. Tento román je čosi viac ako prehliadka Heinleinových teórií o spoločnosti, je zaujímavý ako okno do jeho radikálnych myšlienok o človekovi ako spoločenskom zvierati, vrátane úvah o voľnej láske. Zdá sa, že Heinlein mal prinajmenšom v úmysle žiť podľa týchto ideálov, hoci aj v 30. rokoch, a mal mimomanželský vzťah so svojou neskoršou druhou manželkou Leslyn. (Bol aj prívržencom nudizmu; nudizmus a tajomstvá tela veľmi často rozoberá vo svojich dielach. Keď vrcholila studená vojna, vybudoval si atómový kryt pod svojim domom, taký aký je spomenutý v Farnham's Freehold.)
Po románe For Us, The Living, začal písať romány a poviedky zasadené do konzistentného celku histórie budúcnosti, doplnenú časovou osou s významnými politickými, kultúrnymi a technologickými zmenami. Veľká časť jeho práce v období od 1939 to 1961 bola zameraná na mládež. Niektoré z románov tohto typu sú Have Space Suit—Will Travel, Farmer in the Sky, a The Rolling Stones. Mnohé z nich boli vydané ako seriál pod inými názvami, napr., Farmer in the Sky bol vydaný ako seriál „Satellite Scout“ v skautskom Boy's Life. Existujú špekulácie, že jeho posadnutosť svojím súkromím bola aspoň sčasti dôsledkom zjavného rozporu medzi jeho nekonvenčným súkromným životom a jeho kariérou ako autora kníh pre mládež, ale v románe For Us, The Living explicitne vysvetľuje politickú dôležitosť, ktorú Henlein zásadne prikladal súkromiu.
Heinlein pôvodne napísal svoju prvú knihu pre mládež, Rocket Ship Galileo pre jedného veľkého vydavateľa, ktorý ho požiadal o knihu pre chlapcov. Vydavateľ ju však potom odmietol so slovami, že 'cesta na Mesiac je nezmysel'. Vzal rukopis k Scribnerovi, ktorý ho kúpil – a tým odštartoval každoročné predvianočné vydávanie Heinleinovej knihy. Táto dohoda trvala dvanásť rokov, kým vydavateľ (ktorý nenávidel sci-fi) neodmietol jeden rukopis, ktorý Heinlein potom zobral oproti cez ulicu a neskôr s ním získal Huga. Veľa čitateľov asi nechápe, že niektoré z Heinleinových čiastočne klišé nápadov, ako cesta na mesiac v Rocket Ship Galileo, boli v tom čase prekvapujúce a v podstate spoluvytvárali samotné klišé. Iný dobrý príklad z tohto obdobia je román The Puppet Masters (v češtine „Vládci loutek“), ktorý zavádza myšlienku mimozemšťanov, ktorí prevezmú kontrolu nad ľudským telom, ako v románe Invasion of the Body Snatchers.
Romány, ktoré napísal pre mladé publikum boli fascinujúcou zmesou mládežníckych tém a tém pre dospelých. Veľa problémov, ktoré podchytil vo svojich knihách, malo niečo spoločné s problémami dospievania. Jeho hlavný hrdinovia sú zväčša mimoriadne inteligentní teenageri, ktorí si hľadajú cestu do sveta dospelých, ktorý vidia okolo seba. Na povrchu sú to jednoduché príbehy plné dobrodružstva, hrdinských činov a vysporadúvania sa s hlúpymi učiteľmi a žiarlivými rovesníkmi.
Heinlein sa však voči svojim vydavateľom (a iným spisovateľom) otvorene vyjadroval, že mladí čitatelia sú oveľa sofistikovanejší a schopní zvládnuť komplexné a zložité témy ako si veľa ľudí uvedomovalo. Preto aj jeho mládežnícke príbehy mali taký stupeň zrelosti, ktorý ich robil čitateľnými aj pre dospelých. Napríklad jeho posledným „mládežníckym“ románom bol Starship Troopers („Hviezdna pechota“), ktorý je pokladaný za jedno z jeho najkontroverznejších diel. Tento román bol napísaný ako odozva na jednostranné zastavenie nukleárnych skúšok. Aj v takej na prvý pohľad nevinnej knihe, akou je Red Planet, zobrazuje zopár veľmi podvratných tém, vrátane revolúcie mladých študentov, ktorej predlohou je americká revolúcia; jeho vydavateľ žiadal podstatné zmeny tém tejto knihy, najmä použitia zbraní dospievajúcimi či zmätenej sexuality postavy Marťana.
Obdobie 1961 – 1973 (vrchol tvorby) Od roku 1961 (Stranger in a Strange Land) do roku 1973 (Time Enough for Love) Heinlein napísal svoje najcharakteristickejšie a dokonale vyvinuté romány. Jeho tvorba z tohto obdobia rozvinula pre neho najdôležitejšie témy ako individualizmus, boj za slobodu jednotlivca, fyzická a emocionálna láska. Jasný nesúlad medzi týmito románmi a predchádzajúcou tvorbou možno do určitej miery pripísať jeho vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo pravdepodobne správne, že čitatelia a vydavatelia 50. rokov neboli ešte pripravení na niektoré jeho radikálnejšie myšlienky. Román Stranger in a Strange Land (v čestine „Cizinec v cizí zemi“) poslal vydavateľovi dlho potom, ako ho napísal, a témy voľnej lásky a radikálneho individualizmu sú nápadne zastúpené v jeho dlho nevydanom prvom románe For Us, the Living. Tvrdenie, že sa Charles Manson inšpiroval románom Stranger in a Strange Land, sa zdá byť mestskou rozprávkou: Hoci niektorí z Mansonových nasledovateľov knihu čítali, samotný Manson neskôr povedal, že on ju nečítal. Pravdou ale je, že iné osoby vytvorili kvázi-náboženskú organizáciu nazvanú Church Of All Worlds podľa náboženstva založeného hlavnými postavami z tohto románu, ale Heinlein, pokiaľ je známe, s tým nemal nič spoločné.
Obdobie 1980 – 1987 (posledné diela)