Ján Švantner (* 24. september 1949, Banská Hodruša) je slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ.
Životopis Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Banskej Hodruši, Banskej Bystrici, Žarnovici a napokon na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval kombináciu slovenčina – francúzština. V rokoch 1972 – 1975 sa zúčastnil na študijnom pobyte v Literárnovednom ústave SAV, potom pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran, v rokoch 1981 – 1982 pracoval v Ústave pre informácie a riadenie kultúry, neskôr ako redaktor.
Tvorba Knižne debutoval v roku 1972 zbierkou básní O snežnom srdci. Vo svojich dielach sa inšpiruje prírodnou scenériou rodného kraja, spomienkami na detstvo, ale venuje sa tiež písaniu ľúbostnej lyriky, vyjadruje potrebu ľudskej príchylnosti a mámivosť i horkosť života. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Jean Cocteau, Jacques Prévert).
Dielo 1972 – O snežnom srdci 1975 – Hviezdy úder 1980 – Neviditeľná hudba 1986 – Lampa 2006 – Vyznania a piesne 2010,2011 - List básnikovi (Proglas) 2019 - Delfy sú ďaleko (Ikar)
Preklady 1982 - Lucian Blago: Čo počuje jednorožec (Tatran) 1984 - Jean Cocteau: Obrazy a sny (Slovenský spisovateľ) 1990 - Nicolas Boileau: Básnické umenie (Tatran) 1993 – Z Kvetov zla, preklad výberu básní Charlesa Baudelaira (II. vydanie 1995, III. vydanie 1997) 1997 - J.-P. Sartre: Existencializmus je humanizmus (Slovenský spisovateľ) 2001 - Antoine de Saint-Exupéry: Citadela (Hevi)
Ocenenia 2005 cena slovenských pohľadov za preklady z klasickej i modernej francúzskej poézie
Kategória:Narodenia v 1949 Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého