Paleoproterozoikum je najstaršia z troch ér proterozoika. Časový interval trvania je 2 500 – 1 600 mil. rokov. Predchádzal jej eón archaikum a po nej nasledovalo mezoproterozoikum.
Rozdelenie Paleoproterozoikum sa rozdeľuje na štyri útvaryPelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.: statér orosir ryak sidér
Vývoj S nástupom paleoproterozoika sa začala meniť atmosféra Zeme, začal sa zvyšovať obsah kyslíka, ktorý bol produkovaný sinicami. Tento bol však rýchlo zoxidovaný železom, čoho dôkazom je výskyt formácií páskovaných železných rúd (jav známy ako „kyslíkový kolaps“). Približne pred 2 400 mil. rokmi došlo k Hurónskemu zaľadneniu, ktoré trvalo cca 300 mil. rokov.
Pred 2 000 mil. rokmi sa vytvoril prvý väčší kontinent – Atlantika, ten sa neskôr (približne o 200 mil. rokov) spojil s menšími fragmetmi pevniny a vytvoril superkontinent Columbia.
Z paleoproterozoika (konkrétnejšie zo západného Texasu) pochádza aj nález stôp po lezení, čo sa považuje za dôkaz výskytu prvých mnohobunkových životných foriem na Zemi.
Referencie
Pozri aj Chronostratigrafická tabuľka Prekambrium
Iné projekty
Externé odkazy databáza GeoWhen
Kategória:Proterozoikum