thumb|Čchin Š’-Chuang Ti
Čchin Š’-chuang-ti alebo Š’-chuang-ti alebo Š'-chuang (čín. , – v prepise: čchin chuang (ti); * február 259 pred Kr. – † 12. júl 210 pred Kr.) bol formálne posledný kráľ východnej dynastie Čou (, ) v čínskom štáte Čchin (, ) v rokoch 247 pred Kr. až 221 pred Kr. a zakladateľom novej dynastie Čchin (, ). Po zjednotení siedmich bojujúcich štátov Čchi (), Čchu (), Jen (), Chan (), Čao (), Wej () a Čchin () sa stal prvým čínskym cisárom.
Z jeho dynastického mena Čchin pochádza naše dnešné pomenovanie Čína.
Meno left|thumb|100px|Š’-chuang-ti – Prvý cisár (nápis v malom pečatnom písme z roku 220 pred Kr.) Rodinné meno Meno rodiny bolo Jing (, ). Rodinné či klanové meno sa dedilo z otcovej strany. Osobné meno Čchin Š’-chuang-ti sa narodil v čínskom mesiaci čeng (), ktorý bol prvým mesiacom v roku a dostal podľa neho osobné meno Čeng (, ). Oba znaky sa v 3. storočí pred Kr. vzájomne zamieňali.
V starovekej Číne sa nikdy nespájalo osobné meno s menom rodiny (klanu) a používali ho na oslovenie len najbližší príbuzní. Je preto nesprávne označovať ho kombináciou Jing Čeng (), princ Čeng, alebo neskôr kráľ Čeng štátu Čchin.
Kráľ štátu Čchin Po nástupe na trón štátu Čchin () v roku 247 pred Kr. používal titul Kráľ štátu Čchin (, ), až do roku 221 pred Kr., kedy dokončil zjednocovanie nezávislých čínskych kráľovstiev a ukončil takzvané Obdobie bojujúcich štátov (, ), ktoré trvalo od roku 403 pred Kr.
Prvý cisár (dynastie) Čchin Zjednotením vtedy známej Číny sa stal bezprecedentným vládcom, a aby sa povýšil nad dovtedajších kráľov, vytvoril nový titul chuang ti (), ktorý sa prekladá ako cisár a znie rovnako, ako meno mýtického Žltého cisára (, ). Prijal potom meno Prvý cisár (, ) a rozhodol, že jeho nástupca bude Druhý cisár (), jeho nástupca Tretí cisár () atď. a cisárska dynastia bude vládnuť Číne desaťtisíc generácií.
Mauzóleum a terakotová armáda
Š’-chuang-ti je pochovaný v mauzóleu v tvare pyramídy východne od mesta Si-an pri mestečku Lin-tchung (34,381319° s. š., 109,254° v. d.). Pyramída má výšku .
Čínsky historik S’-ma Čchien napísal sto rokov po smrti Prvého cisára, že na výstavbe jeho mauzólea pracovalo 700 000 robotníkov. Britský historik John Man toto číslo spochybnil a odhadol počet robotníkov na 16 000. S’-ma tiež opisuje údajné dômyselné zariadenia, ktoré mali chrániť pohrebnú komoru, vrátane 100 riek z ortuti a systému automatických kuší namierených proti prípadným vykrádačom.
Mauzóleum je pod virtuálnou ochranou celej armády zostavenej z terakotových sôch vojakov a koní v životnej veľkosti, ktorá sa nachádza asi východne od pyramídy. Samotná pyramída ešte nebola otvorená.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Vládcovia Číny Kategória:Čínski cisári