Michail Alexandrovič Šolochov (; * 24. máj 1905, Vjošenskaja, Rusko - † 21. február 1984, Vjošenskaja) bol sovietsky spisovateľ. Jeho tvorba odhaľuje závislosť človeka stredných vrstiev od sociálno-historických podmienok.
Život Michail Šolochov sa narodil v dedine Kružilino na Done v roľníckej rodine. Svoje štúdium na gymnáziu nedokončil a zapojil sa do občianskej vojny. V roku 1923 začal vydávať v časopisoch a novinách svoje články, ktoré v roku 1926 vyšli ako zborníky Donské poviedky a Azúrová step. V roku 1925 začal písať štvordielnu románovú epopeju Tichý don. Vychádzala knižne v 4 dieloch medzi rokmi 1928 – 1940. Za toto dielo získal prestížne ocenenie Štátna cena ZSSR (1941). V roku 1939 bol zvolený za člena Akadémie vied ZSSR.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako korešpondent Pravdy.
V roku 1965 získal Nobelovu cenu za literatúru. V roku 1967 ocenený titulom Hrdina socialistickej práce.
Bibliografia Donské poviedky – zborník poviedok (1926) Azurová step – zborník poviedok (1926) Tichý Don – 4-dielna románová epopeja, v ktorej stvárnil život donských kozákov v rokoch 1912 – 1922. Hlavného hrdinu Grigorija otec ožení s bohatou dcérou sedliaka aj keď ju nemiluje. Grigorij bojuje v občianskej vojne ako červenoarmejec, nesúhlasil s ich ideami, a tak prešiel k bielogvardejcom. Od nich tiež odišiel, nájde si pravú lásku, vydatú Aksiniu, ktorú zastrelia banditi. Nakoniec sa vracia domov k synovi. Autor sa tu predstavil ako dokonalý znalec života donských kozákov. V roku 1965 za tento román dostal Nobelovu cenu Rozoraná celina – 2-dielny román Osud človeka – novela (1956 – 57)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Životopis na nobelprize.org (anglicky)
Kategória:Sovietski spisovatelia Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru Kategória:Ruskí spisovatelia Kategória:Nositelia Radu svätých Cyrila a Metoda