Dimotiki (doslova "ľudový jazyk") alebo romaiki je v širšom zmysle ľudový jazyk Grékov používaný od stredoveku, v užšom zmysle forma novogréčtiny, ktorá od roku 1976 (vydanie "Malej gramatiky ľudového jazyka" a vydanie príslušného vládneho nariadenia) slúži ako grécky spisovný a úradný jazyk.
Druhou oficiálnou formou súčasnej novogréčtiny je tzv. kathareusa, ktorá bola pred rokom 1976 jazykom úradov, vládnych a právnych textov. V 20. storočí však (už pred rokom 1976) bol jazyk dimotiki fakticky jediným jazykom gréckej literatúry.
Dejiny
Ľudový jazyk sa v Grécku a v Anatólii vyvíjal približne od 4. stor. po Kr. Ľudový jazyk bol zjednodušením gréčtiny koiné, ktoré už bežný ľud nepoužíval. Avšak grécki vzdelanci tej doby ľudový jazyk neprijímali. V 6. stor. sa Východorímska ríša úplne helenizovala. Latinský jazyk sa teda prestal používať, no mnoho latinských slov nahradilo pôvodné grécke slová v gréckom jazyku. Ľudový jazyk nebol nikdy oficiálne prijatý, knihy sa písali klasickou starogréckou attičtinou, teda jazykom, ktorý bol mŕtvy už na prelome letopočtov. Všetci Gréci používali ľudovú gréčtinu. Podobne to bolo aj na západe s latinským jazykom, ktorý v klasickej podobe pretrval len v literatúre, no vznikali moderné románske jazyky. V nasledujúcich dobách sa do gréčtiny dostali aj prvky zo slovanského jazyka, nakoľko Slovania od 6. - 9. stor. ovládali Grécko. V 11. - 13. stor. sa už prejavujú rozdiely medzi jednotlivými gréckymi jazykmi. Veľký vplyv na gréčtinu mal aj taliansky jazyk, pretože mnohé oblasti Grécka patrili Benátkam. Práve najviac cudzích slov v modernej gréčtine pochádza z taliančiny. Po páde Byzancie v 15. stor. bola gréčtina z Grécka a západnej Anatólie skoro rovnaká s tou dnešnou. Počas nasledujúcej tureckej vlády sa do gréčtiny dostali aj turecké slová, ktoré sa helenizovali, a tak úplne nahradili niektoré dovtedy používané slová gréckeho pôvodu. V 18. stor. bol umelo vytvorený jazyk kathareusa, čiže čistý jazyk. Grécki vzdelanci vylúčili cudzie slová a chceli zatlačiť moderné dimotiki. Avšak ľud tento jazyk neprijal. Kathareusa bola veľmi zložitý jazyk, vytvorený podľa klasickej attičtiny. Prestal sa používať v r. 1976. Ale aj tak sa do dimotiki dostali mnohé starogrécke slová, ako odozva na vplyv kathareusy. Zatiaľ čo by bežný Grék v 19. stor. povedal na noviny talianske slovo gazeta, dnes sa povie efimerides, alebo na slovo sloboda, leftheria, sa od 20. stor. používa starogrécke slovo eleftheria. Vplyv kathareusy bol aj na miestne názvy. Napríklad sa znovu začal používať názov Peloponnisos, zatiaľ čo v dimotiki sa používalo meno Morias. Gréčtina dimotiki sa rozdeľuje medzi tieto hlavné dialekty podľa oblastí: Megarský dialekt, Aeginský dialekt, Kymi (aténsky dialekt attických Grékov) a Maniotský dialekt. Tieto dialekty tvoria jednu skupinu. Druhá skupina obsahuje oblasti: Peloponéz, Kyklady, Iónske ostrovy, Epirus, západnú Anatóliu s mestom Smyrna a Konštantínopol Ďalšiu skupinu tvorí súostrovie Dodekanés .
Abeceda Novogrécka abeceda. Uvedené je: veľké a malé grécke písmeno, meno písmena-latinské znenie písmena
Α,α- Alfa-a B,β- Vita-v Γ,γ- Gama-g Δ,δ- Delta-d (vyslovuje sa ako anglická znelá hláska v slove the) Ε,ε- Epsilo-e Ζ,ζ- Zita-z Η,η- Ita-i Θ,θ- Thita-th (vyslovuje sa ako anglická neznelá hláska v slove thing, theme) Ι,ι- Iota-i Κ,κ- Kapa-k Λ,λ- Lamda-l Μ,μ- Mi-m Ν,ν- Ni-n Ξ,ξ- Xi-x Ο,ο- Omikro-o Π,π- Pi-p Ρ,ρ- Ro-r Σ,σ,ς (na konci slova)- Sigma-S Τ,τ- Taf-t Υ,υ- Ypsilo-y,f Φ,φ- Fi-f Χ,χ- Chi-Ch Ψ,ψ- Psi-ps Ω,ω- Omega-o
Výslovnosť
Novogrécka abeceda je rovnaká, ako tá starogrécka, avšak niektoré písmená sa vyslovujú inak. Sú to β a η. Písmeno β (beta) sa v starogréčtine vyslovovalo ako b, dnes je to víta a vyslovuje sa ako v. Písmeno η (éta) sa vyslovovalo ako e, dnes je to íta a vyslovuje sa ako i. Dvojhláska ει (ei) sa vyslovuje ako i, napr. είναι (einai, je), dvojhláska αι sa číta ako e, napr. και (kai, a, aj), dvojhláska ου (ou) sa vyslovuje ako u, napr. o ούρανος (o oúranos, nebo), dvojhláska οι (oi) sa taktiež číta ako i, napr. η οικογενία (i oikojenía, rodina). Toto pravidlo neplatí iba ak je nad písmenom ι (i) dvojbodka (ϊ). Ďalšie pravidlo sa týka písmena γ (g, gama). Keď gama stojí pred písmenami υ (y), ι (i), αι (ai), ει (ei), οι (oi), ε (e) a η (i) musí sa vysloviť ako j, napr, η γυναίκα (i gynéka-i jynéka, žena). Keď stojí písmeno υ (y) na začiatku slova číta sa ako y, respektíve i, napr. υπερ (yper, za, pre). Ak nasledujú dve gamy za sebou, čítajú sa ako ng, napr. αγγούρι (aggúri-angúri, uhorka). Ak nasleduje po game písmeno κ (k), číta sa to ako slovenské g. Keď však stojí gama sama číta sa to ako hrdelné g, podobne ako gh. Ak po game nasleduje písmeno χ (ch), vyslovuje sa to ako nch, napr. έγχρωμος (égchromos-énchromos, farebný). Ak nasledujú po sebe písmená μπ (mp), čítajú sa ako b, napr. το μπουκάλι (to mpukáli-to bukáli, fľaša). Ak sú po sebe písmená ντ (nt), čítajú sa ako slovenské d, napr. οι ντομάτες (i ntomátes-i domádes, paradajky). Ak nasledujú po sebe písmená τζ (tz), čítajú sa ako dz τζιτζίκας (o tzitzíkas-o dzidzíkas, cikáda). Ak nasledujú písmená τς (ts), vyslovujú sa ako c, napr. η κουκλήτσα (i kuklítsa-i kuklíca, bábika).
Gramatika Gramatika modernej gréčtiny bola zostavená podľa dialektu z Konštantinopola a z Peloponézu. Medzi rôznymi gréckymi regiónmi však existovali menšie rozdiely. Hlavné rozdiely sú medzi severným a južným Gréckom a tiež medzi západnou Anatóliou. Úplne iné jazyky sa používali na Kréte, Cypre, Ponte, Kappadokií, Taliansku a v Egypte, a preto nie sú klasifikované medzi jazyk dimotiki. Novogrécka gramatika je pomerne jednoduchá, hlavne keď sa porovná so starogréčtinou. Dimotiki má iba 4 pády, teda nominatív, genitív, akuzatív a vokatív. Funkciu dávno zaniknutého datívu preberá predovšetkým akuzatív a predložka σε (se).
Rody Gréčtina dimotiki má 3 rody, mužský, ženský a stredný. Každý má člen, podobne ako je to v nemčine, alebo taliančine, teda mužský rod má člen Ο (O), napr. O άνδρας (O ándras, muž). Mužské koncovky môžu byť iba tri, koncovka ος (os), napr.o anthrópos (človek), ας (as), napr. o patéras (otec) a ης (is) napr. o mathitís (žiak). Ženský rod má tiež tri koncovky, a to koncovka η (i), napr. η κόρη (I kóri, dievča, dcéra) a koncovku α (a), napr. η θυγάτερα (I thyjátera, dcéra). Stredný rod má člen το (to), napr. το παιδί (to pedí, dieťa). Stredný rod môže mať taktiež iba tri koncovky, a to koncovku o (o), (to vivlío, kniha), koncovku ι (i), (to pedí, dieťa) a koncovku μα (ma), (to próvlima, problém) V množnom čísle má mužský rod člen Οι, napr. Οι άνδρες (I ándres, muži). Ak je koncovka v nominatíve jednotného čísla ος (os), bude v nominatíve množného čísla koncovka οι (i), napr. o anthropos (človek)-i anthrópi (ľudia), ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ας (as), bude v množnom čísle koncovka ες (es), napr. o patéras (otec)-i pateres (otcovia) a ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ης (is), bude v množnom čísle tiež koncovka ες (es), napr. o mathitis (žiak)-i mathités (žiaci). Ženský rod má taktiež člen Οι (I), napr. Οι γυναίκες (I jynékes, ženy). V obidvoch prípadoch ženskej koncovky jednotného čísla, teda η (i) a α (a) bude v množnom čísle koncovka ες, napr. i jynéka (žena)-i jynékes (ženy) a i chóri (krajina)-i chóres (krajiny). Stredný rod bude mať v jednotnom čísle člen το (to), v množnom τα (ta). ktorý má v nominatíve jednotného čísla koncovku ο (o), bude mať v nominatíve množného čísla koncovku α (a), napr. to vivlío (kniha)-ta vivlía (knihy), stredný rod s koncovkou ι (i) v nominatíve jednotného čísla bude mať v množnom čísle nominatívu taktiež koncovku α (a), napr. to korítsi (dievčatko)-ta korítsia (dievčatká). Stredný rod končiaci na μα bude mať v množnom čísle koncovku ματα (mata), napr. to prógramma (program)- ta programáta (programy). Na gréčtine je jednoduché to, že má iba tieto koncovky a tak je táto gramatika veľmi jednoduchá, ohraničená iba týmito spomenutými pravidlami.
Pády Nominatív- Vyjadruje podmet a mennú časť prísudku, teda slovo v základe. Napr. ο μαθητής (o mathitis, žiak), η Ελλένη (i Elléni, Helena), το παιδί (to pedi, dieťa) Genitív- Plní privlastňovaciu funkciu. U mužského rodu sa tvorí pomocou spojenia του (tu), pričom vždy odpadá koncovka ς (s). Napr. Το τετράδιο του μαθητή (To tetrádio tu mathití), žiakov zošit. Pri ženskom rode sa tvorí pomocou člena της (tis), pričom sa musí dať koncovka ς (s) aj na koniec slova v ženskom rode, napr. Το σπίτι της Ελένης (To spíti tis Elénis), Helenin dom. Stredný rod má člen του (tu). Pri strednom rode slova končiaceho na ι (i) sa pri genitíve používa koncovka ου (u), napr. Η τάξη του παιδείου, I táxi tu pedíu (Trieda dieťaťa). V prípade koncovky stredného rodu μα (ma) το αγάλμα (to agálma, socha) bude v genitíve koncovka ατος (atos), napr. το πρόσωπο του αγαλμάτος (to prósopo tu agalmátos, tvár sochy). Pri poslednej koncovke stredného rodu, teda pri koncovke ο (o), το βιβλίο (to vivlío, kniha) sa používa rovnaký postup ako pri koncovke ι (i), teda v genitíve pribudne koncovka ου (ou), napr. Οι σελίδες του βιβλίου (I selídes tu vivliu, strany knihy). Toto boli prípady singuláru. Genitív množného čísla sa tvorí veľmi jednoducho, rovnako pri všetkých troch rodoch, pomocou tvaru των a koncovky ων. Napr. Τα σπάτια των στρατηγών (Ta spátia ton stratigón, meče generálov), Τα φορέματα των γυναίκων (Ta forémata ton jinékon, šaty žien) a Το σχολείο των παιδείων (To scholío ton pedíon, škola detí). Akuzatív- Vyjadruje priamy predmet u prechodných slovies (koho? čo?). V mužskom rode má člen τον (ton). Tvorí sa tak, že sa použije člen ton a potom sa odstráni koncová sigma ς (s), napr. Βλέπω τον πατέρα (Vlépo ton patéra, Vidím otca). V ženskom rode má člen την (tin) a ku slovu sa nepridáva, ani neuberá nič, síce v starších formách, tak ako v starogréčtine sa pridávalo v ženskom aj mužskom rode koncovka ν (n). Dnes ju však už dimotiki nepoužíva, a tak sa jednoducho povie Βλέπω την γυναίκα (Vlépo tin jynéka, Vidím ženu). Akuzatív stredného rodu má rovnaký člen, ako nominatívovú koncovku, teda το (to), teda bude Βλέπω το παιδί (Vlépo to pedí, Vidím dieťa). V množnom čísle bude mať mužský rod v akuzatíve člen τους (tus). Mužský rod, končiaci v jednotnom čísle na koncovku ος, bude mať v množnom čísle akuzatívu koncovku ους (us), Vlépo ton jiatró(vidím lekára) - vlépo tus jiatrús (vidím lekárov). Koncovky mužského rodu, ktoré sú v jednotnom čísle ας (as) ης (is) budú mať v akuzatíve množného čísla koncovky ες, napr. Vlépo ton Stratijóti (Vidím vojaka) - Vlépo tus stratijótes (vidím vojakov). Najviac jednoduchý je stredný rod, kde všetky tri koncovky budú mať v akuzatíve množného čísla rovnaké členy a aj koncovky, ako v nominatíve množného čísla, napr. Vlépo ta korítsia (Vidím dievčatá). Vokatív- Má rovnakú funkciu ako aj v českom, či latinskom jazyku, teda sa používa pri zvolaní. Platí iba pre mužský rod. Pri koncovkách ας (as) a ης (is) sa použije tak, že sa jednoducho odstráni koncová sigma (ς,s), napr. Ιοάννη, πατέρα ελάτε σε΄ μένα (Ioánni, patéra élate se ména. Ján, otče, prídite ku mne). Pri koncovke ος sa použije vokatív tak, že sa táto koncovka jednoducho vymení za koncovku ε (e), napr. Κύριε, τι κάνετε; (Kýrie, ti kánete? Pane, ako sa máte?). Výnimkou sú však mnohé mená, ako napr. meno Πέτρος (Pétros), kedy bude jeho koncovka vo vokatíve Pétro. V množnom čísle bude vokatív rovnaký, ako aj nominatív množného čísla, napr. Έλληνες, που πάτε; (Éllines, pu páte? Gréci, kam idete?) Datív- Moderná gréčtina nepozná datív. Privlastňovanie sa používa pomocou spojky σε (se) a akuzatívu. Napr. Δίνω το βιβλίο σε τον πατέρα (Díno to vivlío se ton patéra, dávam knihu otcovi). Avšak spojka se a akuzatív sa vyslovujú jednotne, ako στον (ston), στην (stin) a στο (sto), napr. Díno to vivlío ston patéra, stin jynéka, sto pedí (Dávam knihu otcovi, žene, dieťaťu).
Predložky