Severoslovanské jazyky môže mať tri významy:
Západo- a východoslovanské jazyky Jednak je to zriedkavo používané označenie pre kombináciu západo a východoslovanských jazykov (ako protiklad juhoslovanskej jazykovej skupiny).
Zaniknutá vetva Podľa niektorých slavistov však skutočne existovala oddelená skupina severoslovanských jazykov, reprezentovaná dialektom, ktorým sa hovorilo v oblasti Novgorodu. V tejto tzv. staronovgorodčine sa objavujú niektoré praslovanské prvky, ktoré v ostatných slovanských jazykoch nezostali, čo môže poukazovať na existenciu samostatnej vetvy.
Fiktívne severoslovanské jazyky Okrem týchto hypotetických (historických) jazykov existuje skupina fiktívnych (umelých) jazykov tvoriacich fiktívnu severoslovanskú jazykovú skupinu. Tieto jazyky vznikli ako lingvistický experiment a zábavná hračka a kladú si za cieľ ukázať, ako by mohla takáto severná skupina slovanských jazykov vyzerať.
Medzi fiktívne severoslovanské jazyky patria okrem iného: severoslovanské jazyky vo svete Ill Bethisad našština – autor Jan IV. Havliš vozgičtina – autor Jan van Steenbergen skuodčina – autor Pavel Iosad
iné severoslovanské jazyky lydnevi – autor Libor Sztemon mrezisk - autor Libor Sztemon seversk - autor Libor Sztemon sievrøsku – autor James Campbell slavëni – autor Libor Sztemon slavisk – autor Libor Sztemon
Kategória:Slovanské jazyky