Hedviga Malinová, slovenská vysokoškolská študentka maďarskej národnosti, sa do povedomia verejnosti dostala po tom, čo bolo na polícii ohlásené, že ju 25. augusta 2006 v Nitre napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po maďarsky. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa.
Priebeh udalostí v deň incidentu Dňa 25. augusta 2006 ráno o 4.30 hod. v Hornom Mýte, v mieste svojho trvalého bydliska, sa Hedviga Malinová zobudila, aby si ešte preopakovala určité tézy k postupovej skúške z maďarského jazyka a literatúry. Skúška sa mala konať o 8.00 na Katedre maďarského jazyka a literatúry v budove Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pod Zoborom. Hedviga Malinová bola v tom roku študentka tretieho ročníka učiteľstva maďarčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte UKF. Na skúšku sa v ten deň rozhodla ísť autobusom z Trhovej Hradskej, odkiaľ jej išiel autobus do Nitry asi o 6.00 hod. Do Trhovej Hradskej ju zaviezla jej matka osobným autom, pričom z domu vychádzali o 5.30. Z Trhovej Hradskej cestovala Hedviga Malinová autobusom do Nitry cez Šaľu. Do autobusu v obci Topoľníky nastúpil Malinovej skúšajúci pedagóg Károly Presinszky, s ktorým potom sedeli vedľa seba. Hedviga Malinová vystúpila v Nitre na stanici z autobusu okolo 7.10 hod. Hedviga Malinová sa na stanici rozlúčila s učiteľom Presinszkým s tým, že chcela ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Hedviga Malinová sa potom peši vybrala cez mesto až pod Zobor, pričom si nepamätá jasne, akou trasou išla:„Ja som išla potom asi do mesta pre tie chlebíčky. Miesto, kde som ich mala kúpiť, uviesť neviem. Keď nad tým tak rozmýšľam, musela som prejsť okolo starého Tesca a potom som pokračovala cez pešiu zónu, okolo Divadla a potom som išla najkratšou možnou cestou. Už v minulom výsluchu som uviedla, že si nepamätám, ako som došla na miesto, kde sa to stalo. Jasne si pamätám, že som prešla cez most rieky Nitry. Neviem, po ktorej strane mosta som išla, či som išla po pravej alebo ľavej strane mosta.“Na moste na Mostnej ulici ju mali osloviť turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Podľa Hedvigy Malinovej sa jej turisti najprv pýtali, či vie po anglicky, a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie po nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej.
Hedviga Malinová takto opísala nasledujúce udalosti:„Rozhovor mohli počuť útočníci, ktorí už pod mostom kričali na mňa, že ,na Slovensku po slovensky‘. Neodpovedala som, nato sa opýtali, či im rozumiem. Povedala som, že áno, ale nech ma nechajú na pokoji. Spýtali sa, že kam idem, povedala som, že na skúšky. Dnes už nepôjdeš nikam, povedali a obkľúčili ma z dvoch strán. Držiac za vlasy, dotiahli ma do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov a takmer som už stála vo vode.“ „... vtedy som asi dostala aj jednu facku, začal mi krvácať nos, asi, keď si na to dobre pamätám. Nepamätám si na všetko, ako sa to stalo. Potom druhý moment, čo si pamätám, že stojím vo vysokej tráve alebo v burine...“ „Jasne si pamätám na to, ako mi povedali, aby som si dala dole sako, pančuchy a náušnice. Ja som ich pokyn splnila, dala som si dole sako, pančuchy a odopla som si obidve náušnice. Bolo to v poradí, že som si dala dole sako, potom som dala dole pančuchy a na ne som položila náušnice, ktoré som si odopla. Tieto veci ležali na zemi. (...) Ja som počas toho i napriek tomu, že tí muži na mňa kričali, nevolala o pomoc, ani som sa nesnažila utiecť. Potom mi kázali, aby som vytiahla z kabelky peňaženku, ja som otvorila kabelku, našla som ju a podala som im ju. (...) Nie som si istá, asi ten nižší ma udrel otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre a následne som hneď spadla na zem do trávy a zostala som ležať na chrbte v tráve. Následne som pocítila úder do podbruška a potom som pravdepodobne upadla do bezvedomia a na nič si nespomínam. Neviem, ako dlho som ležala na tráve. (...) Potom som už uviedla, že neviem, ako dlho som ležala na zemi som sa prebrala, stále som ležala, polohu svojho tela neviem a následne som vstala a začala som bežať smerom na fakultu. Bežala som tak, že som bola v blúzke, ktorá bola roztrhnutá, určite som mala aj rozopnutú podprsenku, táto však nebola vyzlečená ani posunutá, len bola rozopnutá. Mala som sukňu po kolená, holé nohy a topánky, ktoré boli premočené. Či boli tieto topánky premočené od dažďa alebo z iného dôvodu, tak to neviem. Viem, že bolo po daždi, ale určite v tej dobe, kedy sa toto stalo, nepršalo. Utekala som smerom na fakultu, rukami som si držala blúzku tak, aby sa mi neposunula podprsenka. Neviem presne kde, ale v určitom úseku sa mi zdali topánky veľmi ťažké, od toho, že boli mokré, preto som ich vyzula a nechala som ich na chodníku. Ďalej som utekala bosá, po ceste som stretla nejaké dve ženy, ktoré išli oproti mne. Potom som vbehla do objektu UKF, prešla som okolo vrátnice a išla som do budovy, tam, kde je katedra.“Vedúca katedry Anna Sándorová opisuje príchod Hedvigy Malinovej na katedru takto:„Na skúšky malo prísť v ten deň 10 študentov. Ešte sme nestihli urobiť ani prezentáciu prítomných študentov, keď študenti (...) dobehli za nami celí vyplašení, že jedna študentka (...) je dobitá a že krváca. Ja s kolegami sme vyšli na chodbu za študentami a tu už sedela študentka – Hedviga Malinová – na stoličke. Toto bolo asi medzi 08.10 až 08.15 hodinou. Hedviga Malinová mala oblečenú tmavú sukňu dĺžky mierne nad koleno, bielu blúzku s dlhým rukávom. Bola celá krvavá na tvári – krvácala z čela spod korienkov vlasov a tiež krvácala z nosa. Už mala opuchnuté líca a pery. Mala modriny na stehne niektorej nohy, presne neviem povedať, na ktorej. (...) Hedviga bola bosá, bez topánok, mala špinavé, mokré nohy. Nevšimla som si, či ich mala aj krvavé. Hedviga prišla bez kabelky, nemala ani mobil, a bola bez akejkoľvek tašky. Hedviga sa celá triasla, bola v šoku, plakala. My sme sa ju snažili ukľudniť a zistiť, čo sa jej stalo. Pýtala som sa jej, čo sa stalo. Na to mi odpovedala, že zbili ma. (...) Ako Hedviga sedela predklonená na stoličke a držala si brucho, na ktoré sa sťažovala, že ju bolí, všimli sme si, že na blúzke na chrbte má napísaný nápis. Maďari za Dunaj. (...) Ja som zavolala Hedviginej matke a informovala som ju o tom, čo sa stalo jej dcére. Mali sme v škole fotoaparát a kolega urobil niekoľko Hedviginých fotiek.“Hedviga Malinová opísala situáciu na katedre takto:„... išla som do budovy, tam, kde je katedra. Vošla som dnu do kancelárie vedúcej katedry, tento úsek si pamätám len útržkovito, neviem uviesť sled udalostí, ktoré boli na fakulte. Bola som naľakaná a vystresovaná. Ja si pamätám, že na fakulte som bola dotazovaná skúšajúcimi, že ako sa volám, kde bývam, a ja som povedala, aby zavolali môjmu priateľovi Petrovi Žákovi, že čo sa stalo, a taktiež som ich žiadala, aby zavolali mojej matke. Tak sa aj stalo a ja som nadiktovala z hlavy tel. čísla na priateľa a domov. Podarilo sa mi skontaktovať iba s priateľom, ktorému som povedala, čo sa stalo. Presný obsah telefonátu s priateľom Petrom Žákom si nespomínam. Ja som chcela absolvovať skúšku, a preto som profesorov žiadala, že tejto skúšky sa chcem zúčastniť. Bol okolo mňa zmätok a rozmýšľali, čo ďalej so mnou budú robiť. Ja som ešte medzitým bola na WC, nakoľko mi bolo zle a dlhšie som bola na toalete, pričom som si všimla, že aj na spodnom prádle mám stopy krvi. Ja som i napriek môjmu zdravotnému stavu chcela skúšku absolvovať, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky. Zrazu tam potom prišli lekári a tí ma odviezli do FN Nitra...“Sanitka odviezla Hedvigu Malinovú z fakulty UKF asi o 9.30. V nitrianskej nemocnici bola pod sedatívami, absolvovala ošetrenie a rôzne vyšetrenia, potom bola hospitalizovaná na traumatológii. Po celú dobu bol pri nej jej priateľ Peter Žák. Na obed prišli za ňou aj jej rodičia. Rodičia nechceli s médiami nič komunikovať, chceli len, aby ich dcéra mala pokoj. O 12.10 sa začal na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra prvý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 13.50. Výsluch viedol vyšetrovateľ mjr. Kuna. Lekári navrhli Hedvige Malinovej, aby v nemocnici zostala 24 hodín na pozorovanie, ale na žiadosť rodičov bola v podvečer odvezená do nemocnice v Dunajskej Strede. Tam uskutočnili ešte ďalšie vyšetrenia. Okolo 17.30 navštívil Hedvigu Malinovú v nemocnici v Dunajskej Strede poslanec SMK László Nagy. O 22.15 sa v nemocnici začal druhý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 22.45. Výsluch viedol vyšetrovateľ PZ mjr. Mgr. Peter Horák. Na druhý deň v sobotu ráno dopoludnia medzi 09.00 a 10.00 Hedviga Malinová na vlastnú žiadosť odišla z nemocnice domov.
Časový priebeh ďalších udalostí
Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené 11. septembra 2006. 12. septembra Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela. Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa 12. septembra 2006 ujal poslanec za SMK Gábor Gál. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva. Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla. Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. 14. septembra 2006 sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy. V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne Lívie Solymos vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“ 19. septembra 2006 hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania proti páchateľovi. O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. 18. októbra 2006 bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené a naopak Malinová tak na Slovensku musí čeliť obvineniu z krivej výpovede. 1. február 2008: Na Generálnej prokuratúre SR vypovedal Peter Korček, ktorý podal na Malinovú ešte v roku 2006 trestné oznámenie. Na jeho základe sa začalo voči nej trestné stíhanie za krivú výpoveď. 12. február 2008: Generálny prokurátor povedal, že nevie, kedy bude vyšetrovanie prípadu prepadnutia Hedvigy Malinovej a jej údajne krivej výpovede ukončené. V súčasnosti podľa neho prebiehajú výsluchy súdnych znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckých posudkov písma a DNA stôp na známke, resp. lepiacej časti obálky, v ktorej boli Hedvige Malinovej krátko po prepadnutí doručené jej doklady. V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť. 30. apríla 2014 sa v Bratislave uskutočnil protest na podporu Malinovej Žákovej a iných káuz. Mottom podujatia konaného súbežne s oslavami 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie bolo: „Dnes Hedviga, zajtra ty? Spravodlivosť pre všetkých!“ Protest organizoval Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, organizácia zastrešujúca maďarské občianske združenia na Slovensku. V marci 2016 Hedviga Malinová Žáková požiadala o odovzdanie trestného stíhania do Maďarska, kde vtedy žila, s čím súhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec 17. marca 2016. 24. októbra 2018, po viac ako 12 rokoch od skutku, okresná prokuratúra v Győri vydala rozhodnutie o zrušení vyšetrovania s odôvodnením, že „zločin nemožno dokázať na základe dostupných údajov a dôkazných prostriedkov“, a rovnako ani to, že Malinová sa nedopustila falošného svedectva.