Pete Sampras (* 12. august 1971, Washington D.C., USA) je bývalý profesionálny americký tenista. Ide o jedného z najúspešnejších tenistov v celej histórii tohto športu a najdominantnejšieho hráča 90-tych rokov, ktorý sa stal legendou ešte počas svojej aktívnej hráčskej činnosti. Bol najvýraznejším zástupcom ofenzívneho poňatia hry založenej na štýle servis – volej. Fanúšikovia a súperi ho prezývali "Pistol Pete", alebo "Mr. Perfect".

V rokoch 1993 až 2000 bol Sampras opakovane na 1. mieste medzinárodného rebríčka ATP. A na pozícii č. 1. rebríčka ATP strávil dovedna 286 týždňov. Šesť sezón po sebe (1993 – 1998) ukončil v rebríčku ATP ako svetový hráč. č.1, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo. Je dvojnásobným víťazom Davis cupu (1992, 1995). Počas svojej kariéry celkom vyhral 64 turnajov ATP v dvojhre, z toho 14 grandslamových. Nikdy sa mu však nepodarilo vyhrať French Open, pretože jeho útočnému štýlu hry vyhovovali skôr rýchlejšie povrchy ako antuka. Na tomto turnaji sa najďalej dostal do semifinále v roku 1996. Napriek neúspechu na French open je považovaný za najkomplexnejšieho tenistu všetkých čias.

V roku 2007 bol zapísaný do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.

Detstvo Narodil sa vo Washingtone D.C. po bratovi Gusovi a sestre Stele ako tretie dieťa rodičov Sama a Georgie. Má ešte mladšiu sestru Marion. Matka imigrovala z Grécka do USA, keď mala 25 rokov, otec sa narodil už v Amerike ako dieťa gréckeho otca. Otec bol letecký inžinier na ministerstve obrany, matka pracovala v salóne krásy. Grécku kultúru sa snažili zachovať i v USA, s deťmi chodili pravidelne do ortodoxného kostola.

V rodine Samprasovcov nepatrilo športovanie medzi priority. Pete objavil čaro tenisu sám, keď našiel v pivnici starú drevenú raketu, s ktorou sa naučil hrať „o stenu“. V roku 1978, keď mal Pete sedem rokov, sa rodina presťahovala do Palos Verdes v Kalifornii a otec ho často brával spolu so sestrou Stelou na kurty. Nevedel o tenise veľa, ale snažil sa čítať knihy, aby mohol svojho syna, ktorý sa zdal byť prirodzeným talentom, trénovať sám. Dlho to však nevydržalo. Sam Sampras skúšal pre syna nájsť trénera tak dlho, kým nestretol Peta Fishera. Rovnako ako Sam, ani on nemal s trénerstvom skúsenosti a ani nebol nejak dobrý hráč. Jeho obrovskou prednosťou však bolo rozpoznanie vplyvu mentality na hru. Fisher sa rozhodol spraviť z Peta maximálne psychicky odolného hráča, a preto ho nechal hrať proti starším deťom. Ako sedemročný hrával proti desaťročným súperom. Svoj prvý súťažný zápas Pete prehral 0:6, 0:6.

Pete už od svojich desiatich rokov veril, že sa stane profesionálom a venoval tomu všetko úsilie. Nemal skoro žiadnych kamarátov a dni trávil medzi školou a kurtmi, kde trávil 6 hodín denne. Jeho idolom bol austrálsky tenista, držiteľ 11 grandslamových titulov Rod Laver, s ktorým sa Pete ako dieťa stretol a mohol si s ním aj zahrať. Pete sa túžil stať jeho pravorukým variantom. Navštevoval tenisový klub Jacka Kramera, kde sa naplno ukázal jeho talent. Mladý Sampras vyrastal na betónových kurtoch, ktoré sú pre USA typické. Od malička si teda zvykol na tvrdý, rýchly povrch. Keď mal Pete 14 rokov, donútil ho tréner Fisher prejsť z obojručného bekhendu na jednoručný. To mu síce chvíľu spôsobovalo problémy, ale neskôr sa tento úder stal jeho veľkou devízou a patril k najkrajším na ATP okruhu, rovnako ako tvrdé podanie.

Profesionálna kariéra

1988 – 1990 Do sveta profesionálneho tenisu vstúpil Pete v roku 1988. Nikto nepochyboval, že je v šestnástich rokoch pripravený. Jeho podania lietali rýchlosťou /h a praktizoval veľmi atraktívny štýl servis-volej. Ako 17-ročný debutoval prvýkrát na grandslamovom turnaji US Open, kde vypadol v prvom kole. Prvú sezónu zakončil na 97. mieste rebríčka ATP. Nasledujúci ročník ozdobil víťazstvom vo štvorhre na Italian Open, kde bol jeho spoluhráčom Jim Courier. Pri svojej premiére na Australian Open vypadáva v prvom kole a na French Open ho zastavuje v druhom kole neskorší víťaz turnaja krajan Michael Chang. Vo Wimbledone prehráva v prvom kole s neskorším deblovým špecialistom Toddom Woodbridgeom v štyroch setoch, ale na septembrovom US Open sa mu podarilo prejsť až do 4.kola, keď v druhom kole poslal domov obhajcu titulu a sedemnásobného grandslamového víťaza – Matsa Wilandera. Sezónu 1989 zakončil na 81. mieste rebríčka a rozišiel sa s trénerom Fisherom, pretože zhodnotil, že ho už nemá čo naučiť. V roku 1990 Pete nadväzuje spoluprácu s trénerom Joe Brandim a vyhráva svoj prvý turnaj vo Philadelphii a potom ešte pridal triumf v Manchestri. Veľa ľudí mu predpovedalo úspech vo Wimbledone, ale Pete, nezvyknutý na takú mediálnu pozornosť, vypadol opäť už v prvom kole s Juhoafričanom Christom van Rensburgom. Náladu si ale napravil na US Open, kde ako 12. nasadený dokázal najskôr poraziť šiesteho nasadeného Rakúšana Thomasa Mustera, potom svoj idol, Ivana Lendla, v semifinále Johna McEnroea a vo finále zmietol z kurtu za 106 minút svojho najväčšieho rivala nadchádzajúceho desaťročia Andre Agassiho v troch setoch 6 – 4, 6 – 3, 6 – 2 a stal sa tak vo veku 19 rokov a 28 dní najmladším víťazom US Open v celej jeho histórii. Súboj s Lendlom bol pre neho špeciálny, pretože boli priatelia a Pete sa od neho naučil odriekania, ktoré je potrebné, aby sa hráč stal svetovou jednotkou. Triumf na US Open symbolizoval nástup novej éry, ešte však nie úplne. Sezónu 1990 zakončuje v rebríčku ATP ako č. 5.

1991 – 1993 V nasledujúcich dvoch rokoch Pete vyhral zopár turnajov, ale ani jeden grandslamový. Najlepší výsledok zaznamenal na US Open, kde ako obhajca titulu vypadol až vo štvrťfinále s krajanom Jimom Courierom. V roku 1991 sa stal súčasťou daviscupového družstva USA. Družstvo USA sa dostalo až do finále, v ňom však Američania nestačili na Francúzov s famóznym Guyom Forgetom a Henrim Lecontem. Samotný Pete prehral v Lyonskom finále so skúsenými hráčmi oba zápasy. Sampras počas sezóny siahal niekoľkokrát na post svetovej jednotky, ale hneď zase spadol a na konci roka bol hráčom č. 6. V Roku 1992 sa zúčastnil LOH v Barcelone, kde sa dostal na pomalej antuke do tretieho kola. Vo Wimbledone v štvrťfinále zmietol z kurtu obhajcu Nemca Michaela Sticha, ale prehral v semifinále s Goranom Ivaniševičom. Na tohoročnom US Open sa prebojoval do finale, v ktorom ale podľahol švédskemu elegánovi Stefanovi Edbergovi v štyroch setoch 3 – 6, 6 – 4, 7 – 6 (5), 6 – 2. Aj v roku 1992 sa Sampras s družstvom USA prebojoval do finále Davis cupu, v ktorom nastúpili proti Švajčiarsku. Sám Pete nastúpil na štvorhru s o generáciu starším Johnom McEnroeom, aby vyhrali 5-setový zápas. Konečný rezultát znel 3 – 1 v prospech Američanov. Pete si najal renomovaného trénera, bývalého hráča Tima Gulliksona. Ten trval na tom, že Pete nemôže vyhrávať za pomoci svojho servisu, ale sa musí stať komplexným hráčom. Pete teda transformoval svoji hru a hneď v prvom roku sa to vyplatilo. Sezónu 1992 zakončuje na 3. mieste rebríčka ATP. V sezóne 1993 najskôr vyhral turnaj v Sydney, potom v Key Biscayne, Tokiu, Hongkongu aby sa 12. apríla stal svetovou jednotkou. V lete prišiel prvý Samprasov wimbledonský úspech. V štvrťfinále porazil Agassiho, v semifinále favorizovaného, trojnásobného wimbledonského víťaza Nemca Borisa Beckera a v samotnom finále zdolal svojho kamaráta Jima Couriera v štyroch setoch 7 – 6 (3), 7 – 6 (6), 3 – 6, 6 – 3. Ďalší jeho úspech prišiel na septembrovom US Open, kde stratil svoj servis iba sedemkrát v siedmich zápasoch a vo finále zdolal hladko, v troch setoch 6 – 4, 6 – 4, 6 – 3 Francúza Cedrica Piolina. Stal sa prvým hráčom histórie, ktorý počas roka nastrieľal 1000 es. Dokonca Samprasove druhé podanie je považované za najlepšie v tenisovej histórii, pretože rozdiel medzi jeho prvým a druhým servisom bol, čo sa týkalo razancie a umiestnenia veľmi nepatrný, aj keď ním Pete mnohokrát riskoval dvojchybu. Na konci sezóny 1993 už bol jednoznačnou svetovou jednotkou. Definitívne začala Sampraséra.

1994 – 1995 V roku 1994 zvíťazil Pete premiérovo na Australian Open, kde vo finále zdolal Todda Martina v troch setoch 7 – 6 (4), 6 – 4, 6 – 4. Následne na jar 1994 vyhral 5 ďalších významných turnajov a podpísal zmluvu s americkou firmou Nike. Cestou do finále Wimbledonu 1994 porazil piatich svojich krajanov a stratil iba jediný set. Vo finále proti nemu stál s chorvátsky “bombardér” Goran Ivaniševič. Sampras vyhral v troch setoch 7 – 6 (2), 7 – 6 (5), 6 – 0 a prvýkrát obhájil najvýznamnejší grandslamový titul. Na US Open ho trápili zdravotné problémy a vypadol v štvrťfinále po 5-setovom súboji s peruánskym tenistom Jamiem Yzagom. Po sklamaní na US Open vyhral ešte dva európske turnaje a obhájil post svetovej jednotky. Hneď začiatok ďalšej sezóny mu ale zasadil tvrdú ranu. Na prebiehajúcom Australian Open zistil Gullikson na vyšetrení, že má rakovinotvorný nádor na mozgu a opustil Peta uprostred turnaja. Dňa 24. januára 1995 sa odohral zrejme najemotívnejší zápas v histórii tohoto turnaja. Pete nastúpil proti krajanovi Jimovi Courierovi vo štvrťfinále, v ktorom Sampras prehral prvé dva sety v tiebreakoch a psychicky zlomený so slzami v očiach v piatom sete, myšlienkami pri chorom trénerovi otáčal zápas. Výsledný rezultát znel: 6 – 7 (4), 6 – 7 (3), 6 – 3, 6 – 4, 6 – 3. Sampras, ktorého táto správa psychicky veľmi vzala, dokázal cez Changa dôjsť až do finále, ale v ňom podľahol Agassimu. Grandslamový titul si dokázal vydobyť až na obľúbenom Wimbledone, kde vyhral tretíkrát za sebou, keď vo finále zdolal Nemca Borisa Beckera v štyroch setoch 6 – 7 (5), 6 – 2, 6 – 4, 6 – 2. Finále US Open 1995 bolo v znamení boja dvoch veľkých rivalov. Pete v ňom nastúpil proti Agassimu, ktorý v priebehu sezóny od neho prevzal na chvíľu post svetového hráča číslo jedna. V nádhernom zápase dokázal Pete zvíťaziť a vrátil tak Agassimu prehru z úvodu roka z Australian Open. Vďaka tejto výhre sa Pete stal opäť hráčom číslo jedna. Navyše predovšetkým vďaka nemu získali USA po troch rokoch Davis Cup. Američania hrali proti výberu Ruska. Famózny Sampras na horúcej moskovskej antuke vyhral obe dvojhry a nastúpil aj do víťaznej štvorhry s Toddom Martinom, aby vybojovali celkové víťazstvo 3 – 2. Keď sa však hráči vrátili z Ruska, nedostalo sa im primeraného ocenenia, a preto na Davis Cup načas zanevrel.

1996 – 1998