80px|left náhľad|vpravo|Schéma siete metra Petrohradské metro (, Peterburgskij metropoliten) tvorí systém piatich liniek (línií) podzemnej rýchlodráhy v ruskom meste Petrohrad.
Dejiny Prvé projekty vľavo|náhľad|Projekt metra v Petrohrade od P.I.Balinského, r.1900 Prvé plány na výstavbu metra sa objavili v roku 1899 ako riešenie potreby odľahčiť stále preťaženejšie ulice prudko sa rozrastajúcej metropoly. Ich základným a jednotným prvkom bolo prepojenie všetkých železničných staníc spolu s Nevským prospektom, hlavnou dopravnou tepnou mesta. Všetky projekty počítali so stavbou nadzemných estakád, ktoré boli v tých časoch často používaným riešením v mnohých mestách sveta.
Na začiatku 20. storočia vzbudil veľký ohlas návrh inžiniera P. I. Balinského, ktorý na ňom pracoval niekoľko rokov a je považovaný za jeden z najvýznamnejších v dejinách metra v Petrohrade. Podľa neho malo vzniknúť šesť liniek metra, z toho dve okružné. Celková dĺžka plánovanej siete mala dosiahnuť , predpokladala sa výstavba množstva mostov a estakád. Vybudovanie tohto systému by si vyžiadalo náklady vo výške 190 miliónov rubľov. V prospech takéhoto obrovského projektu hovoril i fakt, že všetky európske veľkomestá s počtom obyvateľov nad 1 milión už v tej dobe mali vybudované mestské železničné rýchlotrate alebo metro – výnimkou boli len Moskva, Petrohrad a Konštantínopol.
V dôsledku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v r. 1917 a následného „presťahovania“ hlavného mesta z Petrohradu do Moskvy boli plány na výstavbu metra v Petrohrade pozastavené. Prioritu mala výstavba metra v Moskve. Až po otvorení prvých dvoch liniek moskovského metra (r. 1935 a 1938), sa znovuoživila myšlienka vybudovať v Petrohrade (vtedy už Leningrade) podzemnú železničnú dráhu.
Oficiálne rozhodnutie o výstavbe metra bolo prijaté v r. 1941.
Realizácia Práce na výstavbe sa začali v apríli 1941, čoskoro ich však prerušila 2. svetová vojna a obliehanie Leningradu. K obnoveniu výstavby došlo 22. mája 1946. Pri výstavbe bolo treba riešiť veľké množstvo ťažkostí spojených predovšetkým s piesčitým a ílovitým podložím mesta rozprestierajúceho sa v delte rieky Nevy. Na základe geologických prieskumov bolo rozhodnuté o vybudovaní metra vo väčšej hĺbke (50 – ). Na rozdiel od moskovského metra, v Petrohrade bolo metro budované v plnom rozsahu „zakrytým spôsobom“, t. j. v podzemí. To v kombinácii s geologickými vlastnosťami územia a neexistenciou stavebných technológií spôsobilo predĺženie prác na takmer 10 rokov.
Prvý úsek náhľad|vpravo|Jedna z najstarších staníc, Ploščaď Vosstanija Prvý úsek mal za úlohu spojiť hlavné dopravné uzly mesta – predovšetkým 5 železničných staníc (Moskovská, Vitebská, Baltská, Varšavská, Fínska) a taktiež veľké priemyselné závody „Avtovo“ a „Kirovskij zavod“ nachádzajúce sa na okraji mesta. Prvá linka metra bola otvorená 15. novembra 1955 v dĺžke . Tvorilo ju 8 staníc a spájala štyri železničné stanice v meste (okrem Fínskej) a dva najväčšie strojárske podniky s centrom mesta.
Trasa prvého úseku: Ploščaď Vosstanija ()-Vladimirskaja ()-Puškinskaja ()-Technologičeskij institut ()-Baltijskaja ()-Stalinskaja ()-Kirovskaja ()-Avtovo ().
Stanice sú dodnes zaradené do siete ako súčasť Kirovsko-Vyborgskej linky označenej červenou farbou.
Ďalšia výstavba náhľad|vpravo|Stanica metra Sportivnaja náhľad|vpravo|Stanica metra Volkovskaja K rozšíreniu prvej linky došlo už v r. 1958, kedy sa popod rieku Nevu podarilo pripojiť k metru aj poslednú železničnú stanicu (Fínsku). Postupne pribúdali aj ďalšie linky, 29. apríla 1961 druhá linka a o šesť rokov neskôr tretia, čím sa v centre mesta vytvoril prestupný trojuholník. V roku 1985 bola otvorená štvrtá linka Pravoberežnaja, čím počet prestupných staníc a celkový vplyv na dopravu v meste opäť vzrástol. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia tak Petrohradské metro tvorili štyri linky, 54 staníc na trase viac ako 94 kilometrov.
Postsovietska éra V dôsledku politických a ekonomických zmien v 90-tych rokoch 20. storočia a rozpadu ZSSR došlo k postupnému spomaleniu rozvojových plánov metra. Začiatkom roku 1992 bolo vo výstavbe nových 13 staníc. Nové úseky sa zaradili do prevádzky až v septembri 1997 a v priebehu r.1999, všetko na trase štvrtej linky. Nasledovalo ďalšie rozširovanie prvej a štvrtej linky v r.2004 a 2005.
Piata linka metra bola otvorená 20. decembra 2008. Zatiaľ posledné dve stanice boli otvorené 28. decembra 2012 na piatej linke („Meždunarodnaja“ a „Bucharestskaja“). V súčasnosti (r. 2013) sú vo výstavbe tri nové stanice piatej linky s predpokladaným termínom dokončenia v roku 2018 („Prospekt Slavy“, „Dunajskaja“, „Šušary“). Okrem výstavby nových staníc prebieha aj rozsiahly projekt rekonštrukcie a revitalizácie existujúcich staníc metra.
Rozvojový plán Aktuálny plán ďalšieho rozvoja metra bol prijatý petrohradským magistrátom 23. januára 2008. Podľa neho má byť v r. 2020 v prevádzke 9 liniek metra, po r. 2020 sa plánuje aj okružná linka, ktorá by mala obchádzať na vonkajšom obvode celý Petrohrad.
Stanice Zatiaľ čo stanice budované v 50. rokoch sa podobajú moskovským z čias Stalinovej vlády, výstavba z 60. a 70. rokov je strohejšia a mierne sparťanská, nakoniec začali prevažovať stanice jednoloďové. Petrohradskou špecialitou sú aj stanice, ktoré nemajú prístupné bočné lode, sú zatvorené dverami, ktoré sa otvárajú len v prípade príjazdu vlaku. Na rozdiel od iných miest bývalého ZSSR, kde bolo rozšírených v jednom čase viac typov staníc, v Petrohrade dochádzalo k pravidelnému striedaniu. náhľad|Avtovo – jedna z najkrajších staníc
Linky Petrohradské metro dnes (r. 2013) tvorí päť liniek. Každá linka má vlastný názov, číslo a farbu. V súčasnosti sa upúšťa od slovného označenia liniek a preferuje sa číselné pomenovanie. Obyvatelia aj samotný prevádzkovateľ metra používajú pomenovanie „Linka 1“ (), „Linka 2“ (), „Linka 3“ (), „Linka 4“ () a „Linka 5“ (). Farebné rozlíšenie sa používa pri grafickom zobrazení na informačných tabuliach, schémach a mapách. # Názov linky Otvorenie Dĺžka Počet staníc Dĺžka jazdy Súbor:Spb metro line1.svg Kirovsko-Vyborgskaja() 1955 19 46 min. Súbor:Spb metro line2.svg Moskovsko-Petrogradskaja() 1961 18 42 min. Súbor:Spb metro line3.svg Nevsko-Vasilieostrovskaja() 1967 10 33 min. Súbor:Spb metro line4.svg Pravoberežnaja() 1985 8 21 min. Súbor:Spb metro line5.svg Frunzensko-Primorskaja() 2008 12 33 min. Celkom 67
Linka 1 (červená) Základom dnešnej Linky 1 Kirovsko-Vyborgskaja () je najstarší úsek petrohradského metra, spájajúci severovýchodnú a juhozápadnú časť mesta. Na tejto linke začali premávať vlaky 15. novembra 1955 v dĺžke . K pôvodným 8 staniciam sa postupne pridávali ďalšie. Prvé predĺženie trasy o sa uskutočnilo 1. júna 1958 v smere od stanice „Ploščaď Vosstanija“ (stanice „Černyševskaja“ a „Ploščaď Lenina“). Dnes (r. 2013) má linka 19 staníc.
Linka 2 (modrá) Prvá časť Linky 2 Moskovsko-Petrogradskaja () bola daná do užívania 29. apríla 1961 v dĺžke s 5 stanicami. Spája severnú a južnú časť Petrohradu. Zatiaľ posledná stanica na tejto linke („Parnas“) bola otvorená 22. decembra 2006. V súčasnosti (r. 2013) tvorí túto linku 18 staníc.
Linka 3 (zelená) Linka 3 Nevsko-Vasilieostrovskaja () prechádza zo západnej časti mesta (Vasilievský ostrov) na juhovýchodnú. Prvá časť dlhá bola otvorená 3. novembra 1967. Ostatná stanica tejto linky („Rybackoje“) bola otvorená 28. decembra 1984. V súčasnosti (r. 2013) tvorí túto linku 10 staníc.
Linka 4 (oranžová) Linka 4 Pravoberežnaja () spája centrum mesta s juhovýchodnými časťami Petrohradu nachádzajúcimi sa na pravom brehu rieky Neva. Prvý úsek linky bol daný do prevádzky 30. decembra 1985 v dĺžke . Na základe nových plánov rozvoja metra došlo v r. 2009 k skráteniu trasy štvrtej linky a jej západné stanice boli začlenené do novozniknutej piatej linky metra. Štvrtá linka tak dnes (r. 2013) končí v centre mesta (stanica „Spasskaja“). Linku dnes tvorí 8 staníc.
Linka 5 (fialová) Zatiaľ najmladšou linkou petrohradského metra je Linka 5 Frunzensko-Primorskaja (), ktorá bola otvorená 20. decembra 2008 na úseku dvoch staníc. Spája severozápad Petrohradu s centrom. V marci 2009 došlo k pripojeniu ďalších staníc, ktoré dovtedy patrili do štvrtej linky. Ostatné dve stanice boli otvorené 28. decembra 2012 („Meždunarodnaja“, „Bucharestskaja“). V júni 2013 piatu linku tvorilo 12 staníc. V súčasnosti (r. 2013) sú vo výstavbe tri nové stanice piatej linky, pričom majú byť dokončené v roku 2017 („Prospekt Slavy“, „Dunajskaja“, „Šušary“).
Štatistiky a zaujímavosti Štatistické údaje o petrohradskom metre:Oficiálna stránka Petrohradského metra (v ruštine) dostupné 07.06.2013 Počet liniek: 5 Celková dĺžka liniek: Počet staníc: 67 (7 bez eskalátorov, 60 s eskalátormi) Najhlbšia stanica: Admiraltejskaja (rus. Адмиралтейская) – Počet prestupných uzlov: 7 Počet eskalátorov: 251 Počet dep: 6 Počet vozňov: 1498 Počet zamestnancov: 14 tisíc Počet prepravených osôb: 2,3 mil./denne
Praktické informácie Organizácia prepravy Metro premáva od 5:45 hod. do 24:00 hod na všetkých piatich linkách. Minimálny interval medzi vlakmi v čase dopravnej špičky je 1,45 minúty v zime a 2 minúty v lete. Vlaky premávajú priemernou rýchlosťou /h.
Platba a cena cestovného V petrohradskom metre sa používajú turnikety, ktoré sú umiestnené pred eskalátormi vedúcimi na nástupištia. Pri vstupe vhodí cestujúci do turniketu kovový žetón alebo naň priloží plastovú kartu a kým nevyjde z metra (ak aj napr. prestupuje medzi linkami v prestupných staniciach), cestuje bez platenia ďalšieho cestovného.
Cena základného cestovného (= 1 kovový žetón = 1 vstup do metra) bola k 1. júnu 2013 28 rubľov. Okrem toho sú v predaji rôzne druhy zvýhodnených foriem dopravných kariet a elektronických peňaženiek fungujúcich aj v rámci petrohradskej mestskej integrovanej dopravy. Bezplatne sú prepravované deti do 7 rokov veku, lyže, detské kočiare, detské bicykle, sánky, hudobné nástroje, rybárske potreby a drobné záhradné náradie, drobné domáce zvieratá a vtáky (v klietkach a prepravkách).
Kovový žetón () je tradičnou formou platby. 1 žetón umožňuje 1 vstup do metra. Žetón má podobu kovovej „mince“ s veľkosťou približne jednoeurovej mince. Na žetóne je zobrazené logo a názov metra. Žetóny sa dajú kúpiť v pokladniach, ktoré sú vo vestibuloch každej stanice. Okrem pokladní sú na väčšine staníc nainštalované automaty na žetóny prijímajúce ruské mince aj bankovky nižších nominálov.
Bezkontaktné smart-karty () sú plastové karty, ktoré si môže cestujúci zakúpiť v pokladniach alebo v predajných automatoch. Dobíjanie kreditu je takisto možné v pokladniach alebo v automatoch. Na zakúpenú bezkontaktnú kartu si cestujúci cez automat alebo v pokladni zakúpi ním zvolený jednotlivý cestovný lístok alebo inú predplatenú formu cestovných lístkov. Samotná platba prebieha priložením karty na turniket.
Nálepka na mobil je najmodernejším spôsobom platby cestovného. V petrohradskom metre sa používa od 20. novembra 2010. Cestujúci si u svojho mobilného operátora zakúpi špeciálnu nálepku s čipom, ktorú si nalepí na zadnú stranu svojho mobilného telefónu. Platba prebieha priložením telefónu na turniket. Kredit na nálepku je možné doplniť zaslaním SMS správy.
Fotografovanie a videozáznam Do r. 2009 bolo prísne zakázané bez špeciálneho písomného povolenia zhotovovať v priestoroch metra (v staniciach, vestibuloch a nástupištiach) akékoľvek fotografické, filmové alebo videozáznamy. V novom prepravnom poriadku platnom od r. 2009 je dovolené cestujúcim zhotovovať v priestoroch staníc metra fotografické záznamy bez použitia blesku
. (Zákaz zhotovovania videozáznamov odstránený nebol.)
Zvukové hlásenia Neoddeliteľnou súčasťou metra sú hlásenia vo vagónoch metra, ako aj na jednotlivých staniciach. Všetky oznamy sú ruskom jazyku a v angličtine. Petrohradské metro je aj v tejto oblasti mnohými hláseniami osobité.
Hlásenia staníc vo vagónoch